Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-138-2015.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/138/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovaným 1./ N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XX, 2./ S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Č. XX, v konaní o zaplatenie 12.725,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaným náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.3.2015 voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 12.725,35 eur spolu s úrokom vo výške 7,1 % ročne zo sumy istiny 9.705,48 eur od 16.1.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy istiny 9.705,48 eur od 16.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.6.2004 bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá zmluva o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XX. HU, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným hypotekárny úver vo výške 13.277,27 eur. Žalovaní pohľadávku spolu s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej zmluvy riadne a včas neuhrádzali. Žalobca listom zo dňa 2.1.2010 vyzval žalovaných na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy. Nakoľko žalovaní ďalej porušovali podmienky zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 4.11.2011 žalovaným oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a vyzval žalovaných na splatenie predmetnej pohľadávky. Podľa tvrdení žalobcu žalovaní predmetnú pohľadávku neuhradili. Žalobca tak evidoval ku dňu 15.1.2015 pohľadávku voči žalovaným vo výške 12.725,35 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 9.705,48 eur, bežných úrokov vo výške 2.190,23 eur, úrokov z omeškania vo výške 767,64 eur a poplatkov vo výške 62 eur. Zároveň si žalobca voči žalovaným uplatnil okrem bežného úroku vo výške 7,1 % ročne aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 3 % ročne z dlžnej sumy od 16.1.2015 až do zaplatenia.
Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 5.6.2015 sa nedostavili účastníci tohto konania, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov tohto konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy. Zástupkyňa žalobcu sa pojednávania zúčastnila.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 12.725,35 eur spolu s úrokom vo výške 7,1 % ročne zo sumy istiny 9.705,48 eur od 16.1.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy istiny 9.705,48 eur od 16.1.2015 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností žalovanými zo zmluvy o úvere.
Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 23.2.2015 s prílohami, a to zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 25.6.2004, výzvou na zaplatenie záväzku po splatnosti zo dňa 2.1.2010 s doručenkami, vyhlásením úveru za predčasne splatný a oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 4.11.2011 s doručenkami, výpisom z účtu žalovaných, Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko a.s. pre poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov, vyjadrením žalobcu zo dňa 20.4.2015 a s výsluchom žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu na pojednávaní dňa 5.6.2015 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzavrel dňa 25.6.2004 so žalovanými zmluvu o hypotekárnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru žalovaným nakúpu rodinného domu vo výške 400.000 Sk (13.277,57 eur). Tento hypotekárny úver sa žalovaní zaviazali splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 3.126 Sk (103,76 eur) s dátumom 1.splátky dňa 24.7.2004 s konečnou splatnosťou dňa 24.6.2024 pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 7,10 % ročne. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe žalovaní poskytnutý úver riadne a včas nesplácali, preto žalobca vyzval žalovaných listom zo dňa 2.1.2010 na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy, avšak bezúspešne, a preto následne listom zo dňa 4.11.2011 žalovaným oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a vyzval žalovaných na splatenie predmetnej pohľadávky. Žalovanému v 1.rade bolo toto vyhlásenie predčasnej splatnosti doručené dňa 16.11.2011 a žalovanej v 2.rade dňa 9.11.2011. Účinnosť predčasného vyhlásenia splatnosti úveru mala nastať 10.deň odo dňa jeho doručenia, t.j. dňa 27.11.2011 (keďže posledný deň lehoty pripadol na nedeľu).
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2015 ako i na pojednávaní dňa 5.6.2015 trval na podanej žalobe v celom rozsahu poukazujúc pritom na tú skutočnosť, že novelou Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z. bola na konci ustanovenia § 52 odsek 2 pripojená tretia veta, v zmysle ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže uvedená zmena v Občianskom zákonníku nadobudla účinnosť dňa 1.4.2015 tým podľa žalobcu zákonodarca poskytol veriteľom dodatočnú lehotu, resp. časový priestor, aby si na súde stihli uplatniť svoje pohľadávky. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské veci sa uplatní až od 1.4.2015, t.j. do 31.3.2015 platí režim Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu, teda 4-ročná premlčacia doba. Žalobca si uplatnil svoje právo na súde dňa 10.3.2015, uplatnil si ho v lehote do 31.3.2015 a na uvedený prípad sa tak vzťahuje 4-ročná premlčacia doba.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru žalovaným. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalovaných v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu ako i z účelu poskytnutého úveru). Súd zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/ EHS). Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy.
Keďže žalovaní poskytnutý hypotekárny úver žalobcovi riadne a včas nesplácali, žalobca ich listom zo dňa 2.1.2010 vyzval na zaplatenie omeškanej sumy, a následne listom zo dňa 4.11.2011 vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou na 10.deň odo dňa doručenia výzvy. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému v 1.rade doručené 16.11.2011 a žalovanej v 2.rade doručené dňa 9.11.2011, a preto účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti tak nastala dňa 27.11.2011 (keďže posledný deň lehoty pripadol na nedeľu).
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti neplnenej splátky.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná (§ 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Zároveň súd uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské veci sa uplatní až od 1.4.2015 (vzhľadom na novelu Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 52 odsek 2 tretej vety), pričom žalobca si svoje právo na súde uplatnil ešte 10.3.2015, pretože i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014 uvádza, že ustanovenie § 52 odsek 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Zároveň aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 taktiež
jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie vrátane premlčacej doby sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.
V zmysle vyššie uvedeného je teda jednoznačné, že otázku premlčania je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil v tomto konaní právo na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 12.725,35 eur, ktorej predčasná splatnosť v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti celej sumy poskytnutého úveru nastala dňa 27.11.2011. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť 3-ročná premlčacia doba pre uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy na súde, a táto uplynula dňa 27.11.2014. Žaloba bola na súde podaná až dňa 10.3.2015, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 O.s.p. Žalovaní boli v tomto konaní v celom rozsahu úspešní, preto majú právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva. Žalovaným preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.