Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-88-2015.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/88/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Š., Š., nar. XX. XX. XXXX a Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., L. E. XX a otca W. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., L. E. XXX, zast. JUDr. Pavlom Porubským, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom podaným dňa 10. 04. 2015 domáhal zníženia výživného na mal. deti každé zvlášť zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 75 Eur mesačne, splatnú vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že od 01. 01. 2015 sa zmenili jeho možnosti a majetkové pomery a to zhoršením majetkových pomerov tým, že nemá možnosť privyrábať si k mesačnej mzde brigádami a jeho mesačný príjem predstavuje len základnú mzdu, ktorá je za obdobie od 01. 01. 2014 do 28. 02. 2015 mesačne v čistom 315 Eur. Tento stav nastal nielen stratou brigádnickej činnosti, ale najmä poklesom zákazníkov u jeho zamestnávateľa, ktorý mienil s ním rozviazať pracovný pomer, čím by prišiel o príjem z pracovného pomeru a skončil by len na dávkach z úradu práce a bol by schopný platiť výživné len v zákonom stanovenej minimálnej výške. Keďže nechcel dopustiť takýto stav, len z dôvodu ústretovosti zamestnávateľa a s ohľadom na skutočnosť, že má dve maloleté deti, neskončil s ním pracovný pomer, avšak výška jeho mesačného príjmu sa výrazne znížila tak, že nie je schopný platiť dohodnuté výživné vo výške 200 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Zároveň poukázal na majetkové pomery matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného súdom nepracovala, toho času je zamestnaná v materskej škôlke a podľa jeho vedomostí má mesačný príjem 400 Eur.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18. 05. 2015 sa domáhala zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného z dôvodu, že otec napriek svojej súčasnej situácii je povinný hľadať si lepšie platené zamestnanie alebo prácu vo forme aj brigád, aby jej zodpovedne pri výchove mal. detí finančne pomohol.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 02. 06. 2015 doporučil súdu návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť.
Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/193/2014-25 zo dňa 23. 09. 2014 vo výške 200 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. V čase poslednej úpravy výživného mal. deti navštevovali materskú škôlku, do ktorej sa uhrádzal mesačný poplatok 50 Eur + stravné 23 Eur. Maloleté deti mali záujmy primerané veku, boli zdravé. Otec mal. detí pracoval ako kuchár, podľa vlastného vyjadrenia dosahoval príjem vo výške 330 Eur a tiež ako kuchár si privyrábal brigádami mesačne sumou 700 Eur netto. Inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Matka bola v tom čase na materskej dovolenke, poberala rodinné prídavky, rodičovský príspevok, mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka už v rámci tohto konania poukazovala na vyšší príjem otca u zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ otcovi vypláca mzdu priamo do rúk.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol: „Dohoda bola schvaľovaná v deviatom mesiaci, tak už vtedy oficiálny príjem bol ten, ktorý bol, avšak teda, keďže vtedy mal príjem, brigádnické možnosti a mal možnosti si privyrobiť viacej, bol teda k tomu, sa postavil veľkoryso a dal teda samozrejme súhlas k tomu, aby súd schválil dohodu, že bude na každé dieťa prispievať sumou 200 Eur mesačne k rukám matky. No v súčasnej dobe je situácia taká, že jednoducho zmenili sa pomery jednak u jeho zamestnávateľa, tým sa zmenili pomery aj na jeho strane, prestal mať možnosť príjmu, ktorý teda je príjmom z inej zárobkovej činnosti ako z hlavného pracovného pomeru a jediným jeho príjmom, ktorý momentálne je, je v priemere tých 315 Eur mesačne. Z tohto príjmu platí ešte 64,50 Eur mesačne na elektriku, zálohové mesačné platby za byt, v ktorom býva, teda v dome, v ktorom býva, čo sme teda súdu tiež doložili, to znamená, že v skutočnosti mu zostáva na živobytie 250 Eur.... K tomu výživnému by som ešte povedal, že ako bonus, otec je nájomcom, alebo teda má leasing na osobné motorové vozidlo, platí tento leasing vo výške 350 Eur, ale momentálne ho teda vzhľadom na jeho majetkové pomery prestal platiť a je v jednaní s leasingovou spoločnosťou o znížení splátok. Ale chcem povedať toľko, že prečo som povedal, že to je ako bonus, pretože vozidlo nepoužíva otec, ale používa ho matka, čiže on platí leasing leasingovej spoločnosti, ale vzhľadom na zvýšenie kvality života detí, tak ako to uvádza aj matka vo svojom vyjadrení, že predovšetkým má záujem na zvýšení kvality života detí, to isté má, taký istý záujem, má predstavu aj otec a preto platí leasingové splátky, ale vozidlo nepoužíva, vozidlo má k dispozícii matka a používa ho teda výlučne ona a pre potrebu detí.... Takže aj teda z iných skúseností, ktoré viem, že sú teda určená výška výživného, že teda táto výška je nad pomery môjho klienta skutočne vysoká a momentálne nezvládnuteľná, aby ju mohol platiť. Tým by sa mohol dostať samozrejme do dlhu, mohli by byť následky, trestné stíhanie, zamestnávateľ keďže sa zmenili pomery aj na strane zamestnávateľa, uvažoval aj o skončení pracovného pomeru, čo teda vzhľadom na to, že má túto vyživ. povinnosť, tak ho ponechal v pracovnom pomere, čiže dostáva tú mzdu, aby sa stalo to, že náš zamestnávateľ naplnil teda svoju, nazvem to teda, hrozbu a ukončili pracovný pomer, takže to by už bolo neaktuálne ani to výživné, ktoré my navrhujeme. Takže som toho názoru, že došlo k zmene pomerov a preto teda v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine došlo teda k zmene pomerov a zmenili sa pomery.... Chcem poukázať to, že pokiaľ aj teda samotná matka tvrdila, že otec jej najstaršieho dieťaťa B. W. platí 85 Eur mesačne, je rovnako podľa môjho klienta zamestnaný, je to chlapec, ktorý chodí do 8. triedy, teda nie je to maloleté dieťa vo veku škôlky, ako chodia maloleté deti otca, a pritom teda tých 85 Eur je súdom určené výživné, ktoré teda matke, na také veľké dieťa postačuje. Ja by som skôr povedal, že tam je nepostačujúca výška výživného ako tuná premrštená výška výživného 200 Eur mesačne...“.
Otec vo výpovedi uviedol, že býva v rodinnom dome sám, ktorého je výlučným vlastníkom. Mesačné výdavky na bývanie platí 64,50 Eur mesačne. Dlhy u rodiny, známych nemá. Má 1 leasing na osobné motorové vozidlo, kde je splátka 350 Eur, ktoré 2 mesiace už neuhradil a to v žiadnej sume. Sebe mesačne uhrádza životné poistenie spolu s úrazovým poistením vo výške 35 Eur mesačne. U zamestnávateľa dosahuje minimálnu mzdu vo výške 330 Eur. V čase poslednej úpravy výživného mal ďalšie dve roboty, ktoré už súčasne nevládze vykonávať, išlo o prácu kuchára a pomocníka na stavbách. Práce vykonával na základe ústnej dohody, čím získal neoficiálny príjem, ktorý nemal zdanený. Je vyučený ako kuchár, prax má väčšinou ako kuchár. K zdravotnému stavu uviedol, že je dobrý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Zo strany lekárov mu nebola doporučená invalidita, ZŤP. Po oznámení zamestnávateľa, že zvažuje s ním rozviazanie pracovného pomeru zvažoval, že si bude hľadať prácu. Za týmto účelom sa nezúčastnil žiadneho konkurzu, nerozposlal žiadne žiadosti. S mal. deťmi sa stretáva aspoň 1-krát do týždňa v rozsahu 2 - 3 hodín. V súčasnosti dlh na výživnom nemá, inou formou sa na výžive detí nepodieľa, kupuje im však jogurty, darčeky. Sladkosti im nezakupuje. V čase poslednej úpravy výživného mal finančnú rezervu 14 000 Eur, ktorá sa v súčasnosti znížila a je
9000 Eur. Otec okrem rodinného domu, v ktorom býva, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní osobné motorové vozidlo.
Matka vo výpovedi zotrvala na svojom písomnom vyjadrení. Ďalej vo výpovedi uviedla, že maloleté deti sú dvojičky, v októbri 2015 budú mať 4 roky. Obe navštevujú materskú škôlku, do ktorej na každé zvlášť mesačne uhrádza stravné 23 Eur, príspevok na jedáleň 2,50 Eur, poplatok do materskej škôlky 14 Eur a rodičovského fondu 9,50 Eur. Mal. deti v rámci škôlky, mimo škôlky nemajú žiadnu záujmovú činnosť, sú zdravé. Na stravu mal. detí každého zvlášť má mesačné výdavky vo výške 120 Eur, obuv 100 Eur ročne, sezónne oblečenie každému zvlášť v hodnote 300 Eur. Na drogériu mal. detí každého zvlášť má výdavky vo výške 15 Eur. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna, ktorý je žiakom 8. ročníka ZŠ, je zdravý, nemá žiadne platené krúžky. Na syna má určené výživné vo výške 85 Eur. K výdavkom na bývanie uviedla, že mesačne uhrádza elektriku 40 Eur, vodu 25 Eur. Ročne zakupuje drevo v hodnote 600 - 800 Eur a uhrádza poplatok za odpad v sume 150 Eur a daň 22 Eur. V súčasnosti má dlh u rodiny, známych vo výške 1200 Eur z dôvodu platenia leasingu miesto otca. Má 2 pôžičky, ktoré obe spláca po 50 Eur mesačne a použila ich pri odchode z domácnosti otca. Sebe mesačne uhrádza poistenie 21 Eur a všetkým 3 deťom spolu vo výške 40 Eur mesačne. Svoj príjem vyčíslila na 405 Eur mesačne, iný príjem nemá. Na deti poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus. Okrem bytu, v ktorom býva, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, rok výroby 2011. Matka vo výpovedi potvrdila, že otec sa s deťmi stretáva, dlh na výživnom nemá, inou formou sa na ich výžive nepodieľa, darčeky im nezakupuje. Mal. deti nosia okuliare, ktoré v marci 2015 sa vymieňali za 45 Eur. Matka tiež vo svojej výpovedi uviedla, že vie, aké príjmy otec mal predtým a to na ruku od zamestnávateľa. Tiež mal kšefty s čašníkom. Jeho príjem nešiel pod 2000 Eur, pretože jeho príjem pozostával z príjmu u zamestnávateľa a to aj neoficiálneho, ktorý bol okolo 800 - 1000 Eur, čo môže povedať na základe toho, že žili v spoločnej domácnosti.
Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na písomne podanej správe. Nad rámec skutočností uvedených v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že konanie o zníženie výživného prebieha zhruba po 3 roku od poslednej úpravy výživného, za toto obdobie sa neznížili náklady na mal. deti. Tiež poukázal na to, že zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu otca vyplynulo, že v čase poslednej úpravy otec súhlasil s určením výživného na sumu 200 Eur na každé dieťa zvlášť, pričom už vtedy nebol preukázaný jeho iný príjem rovnako ako v súčasnosti. Otec mal. detí má rezervu, z ktorej je možné, aby si plnil vyživovaciu povinnosť.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje 318,26 Eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva jej čistý mesačný príjem vo výške 392,44 Eur.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z vyššie citovaného zákonného ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane povinného, t. j. otca, ako aj na strane oprávneného, t. j. mal. detí. V prípade zníženia výživného súd skúma na strane povinného rodiča okolnosti, pre ktoré si nemôže plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom určenú súdnym rozhodnutím, ktoré môžu byť subjektívne alebo objektívne. V tejto súvislosti súd uvádza, že len objektívne okolnosti na strane povinného rodiča môžu odôvodniť zmenu výšky výživného, t. j. zníženie. Takouto objektívnou okolnosťou je strata zamestnania z dôvodu nadbytočnosti, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, podstatné a závažné zhoršenie majetkových pomerov povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v súčasnosti otec dosahuje u zamestnávateľa čistý mesačný príjem vo výške 318,26 Eur, podľa jeho vyjadrenia už v súčasnosti brigádnickou činnosťou si neprivyrába, jeho zdravotný stav je dobrý. Súd na strane otca nemal preukázanú žiadnu vyššie uvedenú objektívnu okolnosť, pre ktorú by si nemohol plniť vyživovaciu povinnosť na mal. deti v doposiaľ stanovenej výške. K možnostiam, schopnostiam otca zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, súd poukazuje na zaužívanú súdnu prax a platnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že pri hodnotení možností, schopností, majetkových pomerov povinného rodiča súd nevychádza z reálneho príjmu povinného rodiča, ale z možností, schopností povinného rodiča dosahovať potencionálny príjem. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že je v možnostiach, schopnostiach otca dosahovať potencionálny príjem tak ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Súd vo vzťahu k otcovi ako povinnému rodičovi považuje za nutné uviesť, že si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti na mal. deti, ktoré vzhľadom na svoj vek sú plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov a preto v prípade, že jeho tvrdenia o nemožnosti si zabezpečovať príjem brigádnickou činnosťou a nevyplácania mzdy jeho zamestnávateľom aj neoficiálne sú pravdivé, je jeho povinnosťou vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil príjem tak, aby si riadne mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť na mal. deti. Súd pri svojom rozhodovaní tiež na strane otca prihliadol na skutočnosť, že okrem výživného inou formou sa na výžive mal. detí nepodieľa, darčeky im nezakupuje. K tvrdeniu otca uvedeného v návrhu, že na strane matky od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov v tom, že po ukončení materskej dovolenky sa zamestnala, má v súčasnosti príjem, súd neprihliadol, pretože v prejednávanej veci riešil otázku zmeny pomerov na strane povinného rodiča, t. j. otca. Ostatnými tvrdeniami právneho zástupcu otca uvádzanými na pojednávaní sa súd nezaoberal, pretože v prejednávanej veci ani jedna z nich nebola právne relevantná. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového stavu návrh otca ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.