Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13P-35-2012.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa, v súčasnosti už o plnoletú X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č. W. - F., zast. súdom ustanoveným opatrovníkom Katarínou Krascsenicsovou, súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, dieťa rodičov: matka - B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č. W. - F., otec - F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č..XX, t.č. na neznámom mieste, zast. súdom ustanoveným opatrovníkom U. X., bytom I. XXX/XX, Š., o návrhu na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh na zvýšenie výživného sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka v čase podania návrhu ešte maloletej X. navrhla zvýšiť výživné určené na malol. X. sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur) na sumu 166,- Eur.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že malol. X. bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.10.2000 č.k. 8C/62/00 - 55 zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 1.000,- Sk ( 33,19 Eur). V tom čase rodičia X. boli nezamestnaní, poberali dávku sociálnej pomoci: otec malol. v sume 3.565,- Sk (118,33 Eur) a matka malol. 3.565,- Sk (118,33 Eur). Boli nemajetní. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. X. v čase posledného určenia výživného mala 5 rokov a v čase podania návrhu ešte bola maloletá, ale dňom 14.04.2013 dovŕšila plnoletosť, čím nadobudla plnú procesnú spôsobilosť v konaní vlastnými úkonmi účinne nadobúdať práva a povinnosti účastníka.
Posledné známe bydlisko X. podľa Registra obyvateľov SR je P. Č. W.- F., na ktorej adrese však predvolania súdu nepreberala, jej iná adresa zistená nebola, preto súd uznesením zo dňa 11.03.2015 ustanovil jej opatrovníka.
Otec X. sa zdržiava na neznámom mieste, súd mu preto uznesením zo dňa 02.04.2013 ustanovil opatrovníka.
Súd na 05.06.2015 nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Keďže účastníci konania boli na pojednávanie riadne predvolaní, na ktoré sa nedostavili a nepožiadal ani o odročenie pojednávania, súd pojednával vec v ich neprítomnosti.
Súd zistil, že otec X. podľa oznámenia ÚPSVaR nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne nie sú mu vyplácané nemocenské dávky, dôchodok a ani dávky v nezamestnanosti.
Matka X. podľa oznámenia Sociálnej poisťovne sa nenachádza v registri poberateľov dôchodkových dávok, nie je registrovaná ako zamestnanec, ani ako SZČO, nepoberá ani dávku v nezamestnanosti.
Oprávnená X. H. podľa lustrácie na stránke Sociálnej poisťovne je registrovaná ako zamestnanec na obdobie od 02.10.2014 do 10.12.2014, ale bez uvedenia zamestnávateľa s tým, že nepoberá žiadne dávky.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. Ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 Zákona o rodine závažná, výrazná a relatívne trvalá zmena pomerov, ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri úprave výživného vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia, či už zvýšením alebo znížením výživného.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v čase posledného určenia výživného oprávnená mala 5 rokov a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.10.2000 č.k. 8C/62/00 - 55 bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 1.000,- Eur ( 33,19 Eur). V tom čase obidvaja rodičia boli bezmajetní, poberali dávku sociálnej pomoci: otec malol. v sume 3.565,- Sk (118,33 Eur) a matka malol. 3.565,- Sk (118,33 Eur). Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Toho času otec oprávnenej sa zdržiava na neznámom mieste. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne nepoberá dôchodok, ani dávky v nezamestnanosti a podľa oznámenia ÚPSVaR nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka oprávnenej pobyt má podľa Registra obyvateľov SR evidovaný na Miestnom úrade P. Č. W.- F.. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne nenachádza sa v registri poberateľov dôchodkových dávok, nie je registrovaná ako zamestnanec, ani ako SZČO. Oprávnená v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Pobyt podľa Registra obyvateľov SR má evidovaný na Miestnom úrade P. Č. W.- F., ale zdržiava sa na neznámom mieste. Podľa lustrácie na stránke Sociálnej poisťovne nepoberá žiadne dávky.
Na základe uvedených súd dospel k záveru, že od posledného určenia výživného zmena pomerov nastala u všetkých účastníkov konania. Oprávnená dňa 14.04.2013 dovŕšila plnoletosť. Súdu sa nepodarilo zistiť, či toho času má príjem, či jej otec uhrádza určené výživné o výške 1.000,- Sk (33,19 Eur). Povinný, jej otec sa zdržiava na neznámom mieste a t.č. nemá preukázateľný príjem, kým v čase predchádzajúceho určenia výživného poberal dávku v sociálnej pomoci vo výške 3.565,- Sk (118,33 Eur). V jeho prípade, podľa názoru súdu došlo k zhoršeniu jeho pomerov, preto súd návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31)
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).