Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/209/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: CCRB a.s., IČO: 24 723 576, so sídlom Praha, Olivova 948/6, Česká republika, právne zastúpený: Mgr. Martin Straka, advokát so sídlom Bardejov, Hviezdoslavova 9, proti žalovanému: Z. X., O.. X.X.XXXX, V. F., G.. O. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Vierou Kesslovou, tajomníčkou Okresného súdu Senica, o zaplatenie 2.429,13 Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 429,13 Kč s riadnym úrokom vo výške 24,84 % ročne zo sumy 2429,13 Kč od 26.8.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 2429,13 Kč od 26.8.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 33,20 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 14.11.2014 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.429,13 Kč s prísl. z titulu neuhradených splátok úveru a náhrady trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 27.1.2015 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a ani napriek rozsiahlemu šetreniu zo strany súdu ohľadom jeho pobytu sa nepodarilo zistiť adresu, kde sa zdržiava. Preto súd v zmysle § 29 ods. 2. O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníka pre celé konanie.

Súd v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.

Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 11.11.2014, Zmluvou o vydanie kreditnej karty zo dňa 11.12.2008, Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 12.5.2008, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2011/1 zo dňa 25.8.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 2.9.2011, prehlásením o okamžitej splatnosti zo dňa 15.12.2010, predžalobnou výzvou zo dňa 12.10.2011, súhrnným výpisom z účtu kreditnej karty, Obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných kariet, Všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 11.12.2008 uzatvorená Zmluva o vydanie kreditnej karty č. 844197, a to na základe Zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 12.5.2008, pričom žalovanému bola vydaná kreditná karta Exclusive a boli mu poskytnuté bankové

služby, a to peňažné prostriedky vo výške úverového limitu vo výške 25.000 Kč, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver a poplatky v minimálnej výške stanovenej v Obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, spoločnosť Raiffeisenbank, a.s. dňa 15.12.2010 zosplatnila dlžnú čiastku. Pohľadávku voči žalovanému nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.8.2011, pričom spoločnosť Raiffeisenbank, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 2.9.2011. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 12.10.2011.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o vydanie kreditnej karty uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd zistil, že právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi na základe týchto Všeobecných obchodných podmienok sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

Podľa § 497 ods. 2 zákona č. 513/1991 Sb. platného v ČR ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len Obchodní zákoník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodního zákoníku od doby poskytnutia finančných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Keď nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzatvorenia zmluvy. Keď si strany dohodnú úroky vyšší než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákoníku záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité finančné prostriedky. Ak je lehota pre vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roku. V dobe, kedy má byť vrátený zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak majú byť poskytnuté prostriedky vrátené v splátkach , sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodního zákoníku dlžník je povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa , kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.

Podľa § 506 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zabezpečenie záväzku z tejto zmluvy.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. platného v ČR ku dňu omeškania žalovaného ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.6.2013 výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom prišlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb a zmluvy o vydanie platobnej karty s úverovým limitom 25.000 Kč. Žalovaný čerpal úver, neuhrádzal však minimálnu mesačnú splátku riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu v súlade s čl. XVI. bod 2 písm. d/ Obchodných podmienok vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Súd mal preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv, a preto ho zaviazal na zaplatenie sumy 2.429,13 Kč, ktorá pozostáva z vyčerpanej čiastky úveru ako aj na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 24,84 % ročne z dlžnej sumy od 26.8.2011, ktorých výška vyplýva zo sadzobníka pre uvedený tip kreditnej karty.

V čase omeškania žalovaného bola výška úrokov z omeškania podľa nařízení vlády č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.6.2013 stanovená vo výške 7,75 % p.a. Žalobca si v žalobe uplatnil výšku úrokov z omeškania v súlade s týmto nariadením odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky a preto súd žalobe aj v časti úrokov z omeškania v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 33,20 € za 2 úkony právnej služby po 16,60 € - prevzatie veci, podanie žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p.) musí uviesť.

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.