Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-97-2014.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Subarea
10Co/97/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, zastúpenej splnomocnenkyňou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Klincová 37/B, proti žalovanému: P. R., nar. XX. T. XXXX, bytom I., T. I. XXX, o 174,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 12. augusta 2013 č. k. 12C/37/2013-40 takto
rozhodol:
Odvolací súd n e p r i p ú š ť a, aby do konania namiesto Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, ako nová žalobkyňa vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia p o t v r d z u j e .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 111,65 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21. januára 2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 17,40 eur na trovách právneho zastúpenia a 4,62 eur na ďalších trovách, na adresu sídla právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy - do 31. decembra 2007 (ďalej len „ZoSÚ“); § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 a § 879j O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne dôvodil uzavretím úverovej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobkyne žalovanému poskytla úver, ktorý žalovaný spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný nárok žalobkyne po skutkovej ani právnej stránke nesporoval, avšak vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd prvého stupňa z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Žalovaný mal podľa zmluvy za úver poskytnutý vo výške 343,89 eur zaplatiť na úvere 36 splátok po 9,29 eur, súd prvého stupňa preto žalobe vyhovel v časti istiny 111,65 eur, keďže zmluva bola uzavretá platne. Vyhovel žalobe aj v časti úroku z omeškania, ktorý si uplatnila žalobkyňa v zákonom prípustnej výške, keďže k omeškaniu dlžníka - žalovaného tu preukázateľne došlo. V časti o sankčnom úroku mal za to, že takýto pojem zákonná úprava nepozná, charakterovo možno nárok posúdiť ako zmluvnú pokutu, táto zmluvná podmienka je však „dojednaná“ vo všeobecných obchodných podmienkach stanovených žalobkyňou a nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny a písomný prejav vôle žalovaného. K nároku na zaplatenie pokuty za vypovedanie poukázal na to, že tu ide
takisto o sankciu, charakterovo podobnú zmluvnej pokute, nebola tu však opäť preukázaná písomná dohoda zmluvných strán, ako vyžaduje cit. ust. § 544 O. z., opäť absentuje aktívny prejav vôle žalovaného. Poplatky neboli nijako špecifikované, nebol preukázaný právny titul nároku § 4 ods. 5 ZoSÚ - od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto v tejto časti nárokov súd prvého stupňa žalobu zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a vecne priznaním žalobkyni ako úspešnejšiemu účastníkovi konania náhrady trov voči žalovanému v rozsahu 28% (podľa pomeru úspechu žalobkyne a žalovaného 64%:36%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) po 18,26 eur, paušálne výdavky 2 x 7,63 eur a DPH.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný iba v časti lehoty plnenia, dôvodil, že žiada o splátkový kalendár na sumu 174,07 eur, nakoľko je vedený sa sociálnom úrade, je v hmotnej núdzi s 3 maloletými deťmi a nemá žiaden príjem, chcel by splátky 20 eur mesačne.
Žalobkyňa sa napriek výzve odvolacieho súdu k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
Odvolaciemu súdu bolo 21. mája 2015 doručené podanie spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG z 20. mája 2015, v ktorom uvedená spoločnosť, označujúca sa ako žalobca, oznámila, že žalovaný neuhradil pohľadávku žalobcu ani len čiastočne, avšak súhlasila s návrhom žalovaného na splatenie pohľadávky žalobcu formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20 eur. Zároveň podaním z rovnakého dňa zn. „Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Súhlas navrhovateľa so vstupom do konania“ oznámila, že žalovaná pohľadávka bola postúpená spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 uzavretej so spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o.. Uviedla, že predkladá zmluvu o postúpení pohľadávok s identifikáciou a špecifikáciou postúpenej pohľadávky za účelom preukázania aktívnej legitimácie a zároveň oznámila, že JUDr. Ján Šoltés, advokát, je splnomocnený na zastupovanie žalobcu v tomto konaní na základe plnomocenstva, ktoré predložila. Predložila svoj výpis zo zahraničného obchodného registra s prekladom do slovenského jazyka. Uviedla, že v zmysle § 92 ods. 3 O. s. p. súhlasí so vstupom do konania namiesto pôvodného veriteľa - Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava. Navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, aby do konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko.
Podľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje, pričom právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované a podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
Podľa § 216 ods. 1 O. s. p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.
Podľa § 206 ods. 3 O. s. p. právoplatnosť ostatných výrokov nie dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.
Z ostatne citovaného ustanovenia vyplýva, že od vlastného výroku o pohľadávke, ktorá tvorí predmet konania môže byť oddelený výrok o splatnosti pohľadávky, t. j. výrok o lehote na plnenie, tento výrok
je možné napadnúť samostatne odvolaním, bez toho aby sa to dotklo právoplatnosti výroku o samotnej pohľadávke.
K zmene účastníctva síce môže dôjsť aj v odvolacom konaní, avšak v predmetnej veci z vyššie uvedeného Návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania a aj zo Zmluvy o postúpení z 31.1.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG, vyplýva, že k prevodu žalovanej pohľadávky malo dôjsť až potom, čo konanie v predmetnej veci v časti o pohľadávke, jej príslušenstve a trovách konania právoplatne skončilo (teda nie po začatí konania, ale až po jeho skončení), keďže odvolanie smeruje len proti výroku o zročnosti pohľadávky (teda konanie skončilo s výnimkou časti lehoty plnenia), preto mal odvolací súd za to, že nie je možné pripustiť zmenu účastníctva a rozhodol tak ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania žalovaného, teda len vo výslovne napadnutej časti lehoty plnenia a to bez pojednávania, pretože tu takto nešlo o vec samu, ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania i takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti treba považovať za správny.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla musia existovať dôvody, ktoré je aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti.
Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.
V prejednávanej veci by síce malo určitý význam, že žalovaný (majúci splniť povinnosť) nedisponuje podľa jeho tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie všetkých rozsudkom prisudzovaných súm (zaťažujúcich účastníka, o ktorom tu je reč) naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z výnimky uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo (ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal).
Celková prisúdená suma na tzv. istine s príslušenstvom k času rozhodovania v prvom stupni predstavovala cca 164,46 eur (111,65 + 8,5% z tejto sumy od 21.1.2008 do 12.8.2013, t. j. 52,81), k tomu bolo treba pripočítať náhradu trov konania 22,02 eur, teda spolu 186,48 eur a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (4. júna 2015) cca 181,64 eur (111,65 8,59% z tejto sumy od 21.1.2008 do 4.6.2015, t. j. 69,99) + náhrada trov konania 22,02 eur, spolu 203,66 eur.
Obe takéto sumy by žalovaný pri rozložení na ním navrhované mesačné splátky 20 eur zaplatil za približne 10 mesiacov (zo spisu sa nepodáva, že by prisúdenú sumu zaplatil čo i len čiastočne a žalovaný na výzvu odvolacieho súdu aby oznámil či prisúdenú sumu uhradil aspoň čiastočne nereagoval). Keďže takúto výhodu získal už napadnutím rozsudku súdu prvého stupňa v časti lehoty plnenia, odkladajúcim nástup právoplatnosti rozsudku (ako celku) až na čas právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, rozhodujúceho o odvolaní (ku ktorej právoplatnosti môže v prejednávanej veci s prihliadnutím k okolnostiam tohto prípadu prísť až s odstupom približne 19 mesiacov potom, čoby sa tak stalo, nebyť odvolania), poskytovanie ďalších výhod by za takejto situácie už bolo postupom nedostatočne chrániacim záujmy účastníčky z rozhodnutia oprávnenej (žalobkyne). Odvolací súd zohľadnil i to, že
žalovaný stav svojej hmotnej núdze nepreukázal a neprejavil po vydaní napádaného rozsudku žiadnu snahu zaplatiť prisúdenú sumu aspoň čiastočne.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, pričom takémuto postupu na prekážku nemohol byť ani nedostatok odôvodnenia rozhodnutia sa súdu prvého stupňa pre zákonnú lehotu (zásadne sa totiž odôvodňuje len odchýlka od pravidla).
Výsledkom odvolacieho konania tak bolo zachovanie spôsobu rozhodnutia súdu prvého stupňa (navzdory odvolaniu žalovaného) a teda procesný úspech žalobkyne. Žalobkyni zjavne v odvolacom konaní trovy nevznikli, nepodala návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol spôsobom pojatým do tretej vety výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p..
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.