Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2PP/46/2015

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/105/2015
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí 15.júla 2015 v trestnej veci proti odsúdenému L. G., pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., prejednal sťažnosť odsúdeného L. G., podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.júna 2015, sp. zn. 2Pp/46/2015 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného L. G. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému L. G., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, bytom F., B. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 04.06.2015, samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa , Tr. zákona s použitím sa návrh odsúdeného L. G., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 20.10.2014 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 15.04.2015 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného L. G., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoj návrh odôvodnil tým, že spĺňa všetky podmienky pre podmienečné prepustenie. Na slobode chce viesť riadny život, zamestnať sa a starať sa o svoju matku.

Dušanovi G., nar. XX.XX.XXXX, bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 20.10.2014, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 20.10.2014, pričom trest má po započítaní doby zadržania predpokladane vykonať dňa 16.10.2015.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od dňa 16.04.2015.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 24.04.2015 vyplynulo, že na výkon trestu nastúpil do ÚVV Žilina prevedením dňa 20.10.2014. Následne bol dňa 19.11.2014 premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS a ÚVV Ilava. Po absolvovaní nástupného oddielu bol odsúdený dňa 25.11.2014 zaradený do výchovného kolektívu v rámci diferenciačnej skupiny C stredného stupňa stráženia. Slušným správaním a plnením si povinností si vytvoril podmienky na zmenu diferenciačnej skupiny a dňa 27.2.2015 bol zaradený do B diferenciačne] skupiny v strednom stupni stráženia, kde sa nachádza aj v čase hodnotenia. Správanie a vystupovanie v ÚVV Žilina bolo na požadovanej úrovni. V osobných veciach si udržiaval primeraný poriadok. Príkazy a nariadenia personálu plnil. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ÚVTOS a ÚVV Ilava je v prevažnej miere na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok dodržiava, poriadok, hygiena a čistota je u neho bez nedostatkov.

Konflikty v kolektíve odsúdených nevyvoláva. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Doposiaľ mu nebola ucelená disciplinárna odmena ani uložený disciplinárny trest. Postoj k trestnej činnosti má nekritický. O kultúrno - osvetovú činnosť neprejavuje záujem. Raz sa zúčastnil na besede so spisovateľom. Do vzdelávacieho procesu nie je zaradený. Ponuku ústavnej knižnice nevyužíva. Do krúžkovej činnosti sa nezapája. Spôsob trávenia voľného času je prevažne pasívny. V prevažnej miere sa venuje spoločenskej hre - šachu. Od dňa 30.03.2015 je pracovne zaradený na pracovisku Elast. Svoje pracovné povinnosti si plní k spokojnosti nadriadených. Nadriadenými pracoviska je hodnotený ako pracovník s dostatočne vytvorenými pracovným návykmi. Jeho pracovná disciplína je na požadovanej úrovni. Do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti sa zapája podľa potreby ústavu. Vyrastal v úplnej, ale nefunkčnej rodine. Otec odsúdeného je zosnulý, matka je dôchodkyňa. Odsúdený má troch bratov. Ukončené má stredoškolské vzdelanie bez maturity s výučným listom v odbore obrábač kovov. Počas výkonu trestu udržiava vzťahy s vonkajším prostredím prostredníctvom nepravidelnej korešpondencie s matkou Kontakt formou návštev a telefonovaní sa doposiaľ vo výkone trestu nerealizoval. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu výraznejšej kriminálnej narušenosti, nekritického postoja k spáchanému trestnému činu a absencie sociálneho zázemia (bezdomovec). Dňa 26.02.2015 bol odsúdenému stanovený program zaobchádzania. Z komplexného hľadiska možno podľa ústavu konštatovať. že odsúdený čiastočne plní program zaobchádzania. Nedostatky sa vyskytujú v spôsobe trávenia voľného času a nedostatočného udržiavania sociálnych kontaktov. Postoj k trestnej činnosti má nekritický. Ku spáchaniu trestnej činnosti sa priznáva, avšak odmieta prijať zodpovednosť. Je výrazný rozdiel medzi verbálne prejavujúcou snahou zaujať negatívny postoj k trestnej činnosti a konatívnou zložkou postoja trestnej činnosti a životu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno podľa ústavu konštatovať, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečne, pričom ústav podmienečné prepustenie odsúdeného neodporúča.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ už devätnásťkrát súdne trestaný, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom už vykonal viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody. Posledné odsúdenia boli najmä pre majetkovú trestnú činnosť, pričom už v trestnej veci Okresného súdu Martin sp. zn. bol odsúdený pre trestný čin pytliactva.

Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. Uviedol, že je toho názoru, že spĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie, pričom na slobode by viedol riadny život, keďže výkon trestu bol pre neho ponaučením.

Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného hodnotenia, v ktorom od jeho vypracovania nenastala žiadna zmena.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí žiadal návrh odsúdeného zamietnuť.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Samosudkyňa po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistila, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospela k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený L. G. už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto podmienka javila ako splnená.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade L. G. je vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu výraznejšej kriminálnej narušenosti, nekritického postoja k spáchanému trestnému činu a absencie sociálneho zázemia (bezdomovec). Samosudkyňa taktiež poukazuje na opakovanú trestnú činnosť rôznorodého charakteru (posledné odsúdenia najmä pre majetkovú trestnú činnosť a trestný čin pytliactva), ako aj na skutočnosť, že odsúdený už vykonal viacero nepodmienečných trestov, ktorých výkon nemal na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv, keďže sa aj po ich výkone opakovane dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Samosudkyňa tiež prihliadla aj nekritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti (podľa hodnotenia ústavu odmieta prijať zodpovednosť za svoje konanie).

Samosudkyňa vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospela k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život, a preto je v danom prípade potrebné, aby si v súčasnosti vykonávaný trest odňatia slobody v celosti vykonal.

Z uvedených dôvodov samosudkyňa zamietla návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.