Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-4-2015.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO 35 787 783, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO 47 234 547, so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporcovi: O. N., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom M. XXX, o zaplatenie XXX,XX I. s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 234,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 234,09 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia na účet navrhovateľa číslo: XXXXXXXX/XXXX, S. XXXXXXXXXX vedený v Poštovej banke, a.s., a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 54,60 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, S. XXXXXXXX vedený vo VÚB, a.s. do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu vo výške 299,09 Eur spolu s úrokmi vo výške 39 % ročne zo sumy 234,59Eur od 04.12.2013 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 268,39 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci dňa 06.02.2013 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo výške 249,74 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluva a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 24 mesačných splátok vo výške 15,65 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.03.2013. Na základe žiadosti o financovanie navrhovateľ uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vyhlásil dňa 03.12.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru odporca navrhovateľovi uhradil len 15,65 Eur a na predžalobné výzvy odporca nereagoval. Zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 39 % ročne. Dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu vo výške 299,09 Eur (234,59 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 30,30 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 3,50 Eur z titulu dlžného poistného z úveru, 30,70 Eur z titulu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Keďže si odporca svoje povinnosti neplnil riadne a včas uplatnil si navrhovateľ v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.06.2015.
Súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete svojej činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, odporca je fyzická osoba, nepodnikateľ.
Dňa 06.02.2013 uzatvorili účastníci zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo výške 299,09 Eur a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 24 mesačných splátok vo výške 15,65 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.03.2013. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a neuhradil ani časť dlžnej sumy. Zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 39% a RPMN vo výške 46,82%. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 03.12.2013 sa stal splatným celý dlh, keďže odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Súčasne si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie poistného a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu vo výške 299,09 Eur (234,59 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 30,30 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 3,50 Eur z titulu dlžného poistného z úveru, 30,70 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Odporca na úhradu splátok doteraz uhradil sumu 15,65 Eur.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa časti 3 článku 2 zmluvy, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov
Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi bola na základe žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 06.02.2013 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporcom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - na nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v časti uplatnenej istiny 234,09 Eur titulom dlžnej úverovej istiny. Nie je sporné, že účastníci konania dňa 06.02.2013 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver, ktorý bol vyčerpaný formou úhrady za kúpu spotrebného tovaru predávajúcemu a následne si odporca tovar prevzal. Odporca sa zaviazal splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 15,65 Eur v 24 splátkach počnúc dňom 15.03.2013. Odporca si záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, zaplatil len jednu splátku vo výške 15,65 Eur. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností zo strany odporcu, a to ani na základe výzvy navrhovateľa, sa stal splatným dlh dňa 03.12.2013. V konaní navrhovateľ uplatnil úrok z dlžnej úverovej vo výške 39% p. a. zo sumy 234,59 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z princípov spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ dostáva do fakticky nerovného postavenia s profesionálnym dodávateľom vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Uplatnený úrok vo výške 39 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uplatnený v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.
Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v septembri 2010 na www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> súd zistil pri spotrebiteľských úveroch úrokovú sadzbu 10,73 % pri úveroch na dobu od 1 roka do 5 rokov. Pokiaľ navrhovateľ uplatňuje úroky 39 % tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú niekoľko násobne úroky v bankách. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná.
Súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 64,50 Eur, predstavujúcej dlžné úroky, poplatky, poistné, keď žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Navrhovateľ nešpecifikoval, aké poplatky, poistné uplatňuje.
Súd na základe preukázaných skutočností nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 64,50 Eur, predstavujúcej dlžné úroky ani úrok vo výške 39 % p. a. zo sumy 234,59 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia,
keďže s poukazom na vyššie odôvodnené závery sú uplatnené v rozpore so spotrebiteľským právom. Z uplatnenej sumy súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie nesplatenej časti úverovej istiny vo výške 234,09 Eur.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,25 %) posúdil uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne a navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 234,09Eur od 04.12.2013 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd odporcu zaviazal, keďže povinnosti vyplývajúcu zo zmluvy si nesplnil. Súd odporcovi uložil lehotu na zaplatenie v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., pretože v konaní neboli preukázané dôvody na určenie dlhšej lehoty.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 17,50Eur a náhradu za trovy právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej á 24,90 Eur spolu s režijným paušálom á 8,04 Eur a zvýšenia o DPH, teda celkom 79,06Eur. V konaní bol navrhovateľ úspešný len v časti, a to 56,54 % (čo vyplýva z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov, keď navrhovateľ bol úspešný v 78,27% - 234,09/299,09 x 100 a odporca bol úspešný v 21,73%), a preto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135,67 Eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok 37,55 Eur v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena a náhrady boli v zvýšené v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH. Náhradu trov konania celkom 54,60 Eur je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods.1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.