Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cpr/7/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: X. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. X, B., právne zastúpený: Fons iuris s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, JUDr. Adriána Švecová, advokátka a konateľ, proti odporcovi: L. G. Q., s.r.o., so sídlom L. Z.D. XX, B., IČO: XX XXX XXX, (pôvodné obchodné meno: P. G. F., s.r.o., so sídlom E.Á. C. X, Bratislava), právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, Mgr. Marián Masarik, advokát a konateľ, o zaplatenie 224,73 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi istinu vo výške 224,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21,50 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 14,59 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 8,75 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 21,40 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 18,91 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 21,63 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 20,90 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 16,83 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 19,54 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 11,08 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,25 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,57 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 10,76 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi pozostávajce z trov právneho zastúpenia v sume 168,35 eura a z iných trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Adriána Švecová, AK Fons iuris s.r.o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 224,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21,50 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 14,59 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 8,75 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 21,40 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 18,91 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 21,63 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 20,90 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 16,83 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 19,54 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 11,08 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,25 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,57 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 10,76 eura od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, a zaplatiť náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 28.02.2006 bol zamestnancom odporcu na pozícii prevádzkový elektrikár, v ktorej bol dohodnutý vznik pracovného pomeru na 01.03.2006. Dňa 01.06.2008 navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o mzde a odmeňovaní, ktorou si upravili vzájomné mzdové nároky a dňa XX.XX.XXXX uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, týkajúcej sa pracovného času. Dňa 16.06.2011 navrhovateľ utrpel pracovný úraz, kvôli ktorému bol následne uznaný za práceneschopného v období od XX.XX.XXXX T. L. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ bol od 05.07.2012 práceneschopný. Pracovný úraz mu spôsobil stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu o viac ako 40% pôvodného výkonu v exteriéri, interiéri a prácu vo výškach. O skončení svojej dočasnej práceneschopnosti a o zníženej pracovnej spôsobilosti navrhovateľ informoval odporcu ako svojho zamestnávateľa listom zo dňa 04.07.2012. Listom zo dňa 10.07.2012, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 30.07.2012, odporca oznámil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm, b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.05.2010 s účinnosťou od 01.06.2010 mal navrhovateľ stanovený pracovný čas pre dvojzmennú prevádzku (38 ? hodiny týždenne podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce) a zamestnávateľ stanovil pracovný čas na 40 hodín týždenne. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca neposkytol navrhovateľovi mzdu podľa stanoveného pracovného času v zmysle Zákonníka práce a podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.05.2010, navrhovateľ žiada o doplatenie mzdy spolu so mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas za rok 2010 v sume 127,68 eura a za rok 2011 v sume 97,05 eura.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013 a navrhol súdu, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Odporca uviedol, že zmena doobedného pracovného času nebola u navrhovateľa posúdená ako pravidelné striedanie sa zmien ako to býva pri dvojzmenných prevádzkach v zmysle ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce. K striedaniu časov (doobednej zmeny a poobednej zmeny) nedochádzalo u navrhovateľa v takých intenzitách a v takej pravidelnosti, aby zastával názor navrhovateľa, že pracoval pravidelne striedavo v oboch pracovných časoch. Odporca za to, že v tom čase neposúdil zamestnanec, ani zamestnávateľ túto skutočnosť ako dvojzmennú prevádzku v zmysle ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce, ktoré by ustanovilo pre navrhovateľa 38 a ? hodiny týždenne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: pracovná zmluva zo dňa 28.02.2006, zmluva o mzde a odmeňovaní zo dňa 01.06.2008, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa - nález, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.07.2012, mzdové listy za rok 2010-2011 (č.l. 17-23), dochádzka navrhovateľa za obdobie 2010-2011 (č.l. 41-53), prednesy právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzatvorili pracovný pomer na dobu neurčitú, druh práce: prevádzkový elektrikár, s nástupom do práce XX.XX.XXXX a s miestom výkonu práce P. G. F., s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, prípadne objekty v správe spoločnosti. V zmysle pracovnej zmluvy bod č. 6, mzda, odmeňovanie za prácu a ďalšia hmotná zainteresovanosť je predmetom "Zmluvy o mzde a odmeňovaní". V zmysle bodu č. 7.1 bol stanovený pracovný čas 40 hodín týždenne s uplatnením pružného pracovného času, pričom navrhovateľ bol povinný vykonávať prácu v čase od 9:00 h. do 16:30 hod. na pracovisku, pokaiľ z povahy úloh nevyplýva výkon práce na inom mieste.

Zo Zmluvy o mzde a odmeňovaní zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že za vykonanú prácu prináleží zamestnancovi základná mzda vo výške 15.000,- eur brutto mesačne. Za riadne plnenie pracovných úloh prináleží zamestnancovi pohyblivá zložka mzdy vo výške 3.000,- eur. K zabezpečeniu mimoriadnych pracovných úloh je možné priznať zamestnancovi jednorazovú odmenu. Zmluva o mzde a odmeňovaní zo dňa 01.06.2008 nadobudla účinnosť dňa 01.06.2008.

Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že účastníci sa dohodli na zmene bodu č. 7 pracovnej zmluvy, ktorá sa týkala zmeny pracovného času. Stanovený pracovný čas bol dohodnutý na 40 hodín týždenne, a to nasledovne: 7:00 hod. - 15:00 hod. alebo hod. do 22:00 hod. podľa rozpisu.

Z lekárskej správy zo dňa 28.05.2012 súd zistil, že navrhovateľ stratil pre následky pracovného úrazu zo dňa 16.06.2011 spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu o viac ako 40% pôvodného výkonu v exteriéri, interiéri a prácu vo výškach.

Z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že navrhovateľ bol od dňa XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX práceneschopný.

Z listu - Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 psím. b) Zákonníka práce zo dňa 10.07.2012 súd zistil, že odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a za porušenie základných povinností zamestnanca, t.j. byť na pracovisku na začiatku pracovného času.

Z dochádzkového listu navrhovateľa za obdobie 2010 -2011 vyplýva, že navrhovateľ reálne realizoval 2-zmennú prevádzku (č.l. 41-53).

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ sa domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 224,73 eura spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. Táto suma predstavuje náhradu mzdy za prácu nadčas. Ide o mzdu za prácu nadčas za rok 2010 vo výške 127,68 eura a mzdu za prácu nadčas za rok 2011 vo výške 97,05 eura. Konkrétne mesiace týchto rokoch sú uvedené v samotnom návrhu s konkrétnym vyčíslením náhrady mzdy za jednotlivé mesiace, čl. 2. Právny zástupca navrhovateľa uvádza, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol dohodnutý s navrhovateľom 40-hodinový pracovný čas. Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola pracovná zmluva v časti týkajúcej sa pracovného času zmenená tak, že bola nastavená 2-zmenná prevádzka a to od XX.XX O.. L. XX.XX hod. alebo H. XX.XX O.. L. XX.XX hod. V tejto dohode o zmene pracovnej zmluvy je síce nastavený pracovný čas na 40 hodín týždenné, avšak s odkazom na ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce pri 2-zmennej prevádzke má byť pracovný čas nastavený na 38? hodiny. Uvádza, že navrhovateľ bol v práci reálne 40 hodín týždenne. Uvádza, že mzdu za prácu nadčas sa domáha na základe toho, že zamestnávateľ mu stanovil pracovný čas na 40 hodín týždenne, pri 2- zmennej prevádzke mal byť stanovený na 38 ?hodín týždenne, a navrhovateľ odpracoval fakticky 40 hodín týždenne. Rozdiel medzi 40 hodinami týždenne a 38? týždenne predstavuje vymáhanú mzdu za prácu nadčas. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že rozdiel medzi 40 hodinami týždenne a 38? hodinami týždenne nemal navrhovateľ nijako zaplatené.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že v pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX v ust. bodu č. 7.1. bol stanovený pracovný čas 40 hodín týždenne s uplatnením pružného pracovného času, pričom zamestnanec bol povinný vykonávať prácu v čase od XX.XX O.. L. XX.XX hod. na pracovisku. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.05.2010 došlo k zmene pracovného času. Z ustanovenia bodu X.X. vyplýva, že stanovený pracovný čas bol 40 hodín týždenne a to nasledovne od 07.00 hod. do 15.00 hod. alebo 14.00 hod. do 22.00 hod. podľa rozpisu. Bol mesačný rozpis, ktorý určoval nadriadený zamestnanca. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že podľa tohto rozpisu každý zamestnanec pracoval podľa dohody aj raz za čas v poobedňajších hodinách. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že v dohode o zmene pracovnej zmluvy sú síce dohodnuté dva pracovné časy, ale nešlo o pravidelné striedanie v oboch zmenách v 2-zmennej prevádzke. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ nepracoval striedavo v oboch zmenách pravidelne v zmysle ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce, ako to toto ustanovenie vyžaduje, aby bol pracovný čas 38 3/4 týždenne. Uvádza, že uvedený čas v tabuľkách, nie je prácou nadčas, pretože navrhovateľ má pracovať 40 hodín týždenne. Navrhovateľ bol zaplatený za 40 hodín týždenne. V zmluve o mzde a odmeňovaní zo dňa 01.06.2008, ktorá je poslednou zmluvou o mzde a odmeňovaní, sa ustanovuje v bode č. 1, tretia veta, že vychádzajúc z povahy a charakteru vykonávajúcej práce je základná práca stanovená s prihliadnutím na prácu vykonávanú nadčas. Táto veta znamená, že i v prípade ak nejaká práca nadčas bola, tak bola zahrnutá v danej mzde. Právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že vychádzajú z dochádzkových listov, ktoré predložil súdu odporca, vyplýva, že navrhovateľ od júna do decembra 2010 odpracoval okolo 31 týždňov a z toho iba tri týždne v posunutom pracovnom čase. Za rok 2011 to bolo okolo 26 týždňov a z toho iba dva týždne v posunutom pracovnom čase. Z toho vyplýva, že navrhovateľ prevažne vykonával prácu v rannom čase od XX.XX O.. L. XX.XX O.., v posunutom pracovnom čase bol jeho výkon práce iba ojedinelý a teda nejde o pravidelné striedanie sa práce v oboch zmenách, v 2-zmennej prevádzke.

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej iba ""), pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 121 ods. Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35% jeho priemerného zárobku..."

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 132 ods. 2 Zákonníka práce Ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý vznik pracovného pomeru od 01.marca 2006. Dňa 01.06.2008 navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o mzde a odmeňovaní, ktorou si upravili vzájomné mzdové nároky a dňa XX.XX.XXXX uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, týkajúcej sa pracovného času. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2006 bol dohodnutý s navrhovateľom 40-hodinový pracovný čas. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo daň XX.XX.XXXX bola pracovná zmluva v časti týkajúcej sa pracovného času zmenená od XX.XX O.. L. XX.XX O.. alebo H. XX.XX O.. L. XX.XX hod. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ utrpel pracovný úraz, kvôli ktorému bol následne uznaný za práceneschopného od XX.XX.XXXX až do 04.07.2012. Pracovný úraz mu spôsobil stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu o viac ako 40% pôvodného výkonu v exteriéri, interiéri a prácu vo výškach. O skončení svojej dočasnej práceneschopnosti a o zníženej pracovnej spôsobilosti navrhovateľ informoval odporcu ako svojho zamestnávateľa listom zo dňa 04.07.2012, odporca oznámil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm, b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.

Súd má za to, že v danom prípade právna argumentácia odporcu na obranu nemá základ v zákonnej úprave , ani v pracovnej zmluve, ani v dohode o zmene pracovnej zmluvy. Odporca jednoznačne uviedol dva časy, v ktorom mal navrhovateľ ako zamestnanec podľa pokynu zamestnávateľa vykonávať pracovnú činnosť. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX mal navrhovateľ stanovený pracovný čas pre dvojzmennú prevádzku t.j. 38 ? hodiny týždenne podľa ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce a odporca stanovil pracovný čas na 40 hodín týždenne. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca neposkytol navrhovateľovi mzdu podľa stanoveného pracovného času v zmysle Zákonníka práce a podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vznikol navrhovateľovi nárok na doplatenie dosiahnutej mzdy.

V prípade definície pracovnej zmeny odporca odkazuje na ustálenú prax ako aj názory uvedené v komentároch k Zákonníku práce, podľa ktorých definícia práce na zmeny je nasledovná - práca na zmeny predstavuje akúkoľvek metódu organizácie pracovného času, pri ktorej zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa určitého rozvrhnutia vrátane rotujúceho rozvrhu. Pokiaľ zamestnávateľ porušil a označil počet hodín v rozpore s ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce, je potrebné predmetnú činnosť navrhovateľa posudzovať ako výkon práce v dvojzmennej prevádzke s pracovným časom 38 ? hodín. Doplatenie mzdy, ktorú navrhovateľ žiadal doplatiť spolu so mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas za rok 2010 vyčíslil na sumu 127,68 eura a za rok 2011

na sumu 97,05 eura, t.j. spolu 224,73 eura. Uplatnenú výšku nároku v sume 224,73 eura odporca v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil ani nenamietal.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase podania návrhu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka vo výške podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Odporca sa s plnením dlžnej sumy dostal do omeškania dňom nasledujúcim po výplatnom termíne u odporcu ako zamestnávateľa, ktorý bol stanovený na 17. deň v mesiaci, t.j. 18. deň. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 168,35 eura a to: za 2 úkony právnej služby v roku 2013- prevzatie a príprav zastúpenia a podanie návrhu na súd dňa 28.06.2013 á 19,92 eura + 2 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eura; za 1 úkon právnej služby v roku 2014- pojednávanie vo veci dňa 14.10.2014 á 19,92 eura + 1 x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eura a 3 úkony právnej služby v roku 2015- prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 21.05.2015, pojednávanie vo veci dňa 26.05.2015, pojednávanie vo veci dňa 04.06.2015 + 3 x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia