Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/52/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom J. J. U., H.. V. XXXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: Z. V., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, R., t. č. V., záhradné chatky, a otca: I. V., nar. X.X.XXXX, bytom B. J. XXX/XX, R., o návrhu otca na zrušenie ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, takto

rozhodol:

Zrušuje sa ústavná starostlivosť maloletého dieťaťa nariadená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -30 zo dňa 21.6.2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -45 zo dňa 2.10.2014.

Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matke sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, a to všetko počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -16 zo dňa 11.3.2008 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej I. V..

Matke sa obmedzuje výkon rodičovských práv a povinnosti vo vzťahu k zastupovaniu a správe majetku maloletého dieťaťa.

Styk matky s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

Nad výchovou maloletého dieťaťa sa nariaďuje dohľad.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2015 domáhal zrušenia ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa, zároveň žiadal, aby súd maloletú I. zveril do jeho osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že po rozvode bola maloletá zverená do starostlivosti matky, syn do jeho opatery. Nakoľko maloletá bola zanedbaná, neplnila si školskú dochádzku, matke bola odobratá a bola umiestnená do detského domova v V., keďže v tom čase on bol nezamestnaný bez finančných prostriedkov a nemohol si dcéru vziať. Medzičasom bola maloletá na jeho žiadosť premiestnená do Detského domova U., čo je bližšie a tak sú častejšie v kontakte. Toho času je zamestnaný. Býva u otca, s ktorého súhlasom podal návrh v tejto veci.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s p. prejednal vec v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa a zástupcu okresnej prokuratúry, ktorí o termíne pojednávania boli riadne upovedomení, svoju neúčasť neospravedlnili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a , správami a potvrdeniami ohľadne rodičov, správou Detského domova Sereď z 25.2.2015, 30.3.2015, 29.4.2015 a 6.5.2015, správou kolízneho opatrovníka z 1.6.2015, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloletá I. pochádza z manželstva rodičov, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -16 zo dňa 11.3.2008, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky, zároveň jej brat, maloletý I., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti otca.

Na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu č. k. -7 zo dňa 2.5.2012 bola maloletá I. dočasne umiestnená do starostlivosti Detského domova V., nakoľko matka nedokázala zabezpečiť starostlivosť o maloletú, keďže s dcérou bývala v záhradnej chatke pri V. a maloletá si neplnila školskú dochádzku. Otec podľa vlastného vyjadrenia taktiež nemal podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, nakoľko dom v ktorom býval spolu so synom, patril jeho otcovi a nebola známa žiadna vhodné osoba, ktorej by mohla byť maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti.

Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. -30 zo dňa 21.6.2012 nariadil ústavnú starostlivosť maloletej I. v Detskom domove V., rodinné domky, rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa, každému po 30,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet detského domova. Následne tunajší súd rozsudkom č. k. -45 zo dňa 2.10.2014 rozhodol o zmene zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti do Detského domova U. z dôvodu, že uvedené zariadenie je bližšie bydlisku rodičov, z ktorých otec prejavil záujem o častejšie osobné kontakty s maloletou.

Zo správ Detského domova U. z 25.2.2015, 30.3.2015, 29.4.2015 a 6.5.2015 súd zistil, že maloletej boli povolené opakované krátkodobé pobyty v domácnosti starého otca.

Zo správy kolízneho opatrovníka z 1.6.2015 súd okrem iného zistil, že maloletá navštevuje 6. ročník základnej školy v Seredi a v detskom domove, aj v školskom prostredí sa adaptovala bez väčších problémov, výchovné problémy s ňou nie sú. Je citovo naviazaná na svojho otca a starého otca, ku ktorým pravidelne chodí na prázdninové pobyty, víkendy a sviatky. S bratom I. má vytvorený veľmi pekný vzťah. Matka maloletú naposledy kontaktovala telefonicky v januári 2015, návrh na osobnú návštevu maloletej v detskom domove počas víkendu nevyužila, od uvedeného dátumu maloletú nijako nekontaktovala. Maloletá I. náhradnú rodinnú starostlivosť odmieta, chce sa vrátiť do svojej biologickej rodiny. Otec je riadne zamestnaný cez pracovnú agentúru s pravidelným príjmom. Rodina býva u starého otca z otcovej strany v trojizbovom byte vo vlastníctve starého otca, ktorý je zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Brat maloletej, maloletý I., študent 1. ročníka strednej školy sa vyjadril, že I. má rád a teší sa na jej návrat domov. Starý otec maloletej je starobný dôchodca a vyjadril sa, že maloletú I. si celá rodina veľmi obľúbila a budú veľmi radi, keď sa vráti z detského domova do ich domácnosti.

Podľa zistení súdu lustráciou v registri obyvateľov, evidencii Sociálnej poisťovne a príslušného úradu práce, matka je rozvedená, má dve vyživovacie povinnosti (mal. V., I., nar. XX.X.XXXX, zverený otcovi a I., nar. XX.XX.XXXX), nie je evidovaná ako zamestnanec, platiteľ poistného, či poberateľka dôchodku, resp. iných dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, ani ako uchádzač o zamestnane, či poberateľka štátnych sociálnych dávok.

Na pojednávaní otec maloletého dieťaťa s poukazom na správu kolízneho opatrovníka v podstate zotrval na svojom návrhu. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní navrhol zrušiť ústavnú starostlivosť maloletého dieťaťa a jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, matke určiť vyživovaciu povinnosť 50,- Eur mesačne vzhľadom na skutočnosť, že je dobrovoľne nezamestnaná, zároveň z

dôvodu, že maloletá sa doposiaľ nenachádzala v osobnej starostlivosti otca, navrhol nad výchovou maloletého nariadiť dohľad.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 55 ods. 3 ZR, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 24 ods. 4 a 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 3 ZR v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 uvedenie súd rozsahu práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Podľa § 39 ods. 1 ZR, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Osobitným () o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s Opatrením MPSVaR č. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou 1.7.2013 suma 27,13 Eur.

Podľa § 37 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, a to najmä správami detského domova a kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov, výsluchom otca a kolízneho opatrovníka, že pominuli dôvody, pre ktoré bola nariadená ústavná výchova maloletého dieťaťa, nakoľko odo dňa nariadenia ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa otec o dcéru prejavil riadny záujem a upravil svoje rodinné a sociálne pomery tak, že je schopný osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, preto zrušil ústavnú starostlivosť maloletej Lindy, zároveň maloletú aj na základe odporúčania detského domova a kolízneho opatrovníka, ako aj vyjadreného názoru maloletej zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o maloletú počas jej pobytu v detskom domove, najmä po jej premiestnení do Detského domova v U., t. j. od 5.11.2014 pravidelne zaujímal, maloletá k nemu chodí na víkendové a ďalšie pobyty. Podľa zistení súdu otec aktuálne spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, keďže má stabilné bývanie, pravidelný príjem a teda dokáže sa o maloletú postarať, a to aj za pomoci svojho otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý sa na príchod maloletej taktiež teší. Súd zároveň rozhodol, že otec bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, a matke obmedzil výkon rodičovských práv a povinností v týchto dvoch zložkách, nakoľko mal za preukázané, že matka svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností dlhodobo nevykonáva vôbec a žiadnym spôsobom nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa. Súd vzhľadom na skutočnosť, že matka sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne, ako zamestnanec, či platiteľ poistného, či poberateľka dôchodku, prípadne iných ďalších dávok z tohto poistenia, taktiež ani v evidencii príslušného úradu práce ako nezamestnaná, či poberateľka štátnych sociálnych dávok, tiež nie je evidovaná v živnostenskom, ani obchodnom registri, teda dlhodobo je dobrovoľne nezamestnaná, preto pri určení výšky výživného súd vychádzal u nej z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v roku 2014 dosiahla výšku 858,- Eur. Pokiaľ teda matka prispeje na výživu maloletej I. sumou 50,- Eur mesačne, k tomu ak súd pripočíta príjmy otca dieťaťa zo zamestnania a rodinné prídavky, a zohľadní výživné zo strany otca maloletého dieťaťa v rozsahu 25,- Eur mesačne s tým, že ostatnú časť vykompenzuje otec maloletého dieťaťa svojou osobnou starostlivosťou, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa ako oprávneného. Takto určené výživné je v súlade s možnosťami a schopnosťami matky ako povinnej, a taktiež v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa vo veku XX rokov a X mesiacov, ako oprávneného. Súd matke uložil povinnosť takto určené výživné poukazovať počnúc dňom právoplatnosti rozsudku k rukám otca dieťaťa, ktoré výživné pokryje aspoň časť základných potrieb maloletého dieťaťa, pričom jej styk s maloletým dieťaťom ponechal bez obmedzenia zo strany súdu, tak ako sa v každom jednotlivom prípade na

tom dohodne s otcom maloletého dieťaťa, nakoľko otec nežiadal konkrétnu úpravu. Zároveň súd za účelom monitorovania starostlivosti o maloletú I. zo strany otca, keďže sa dieťa doposiaľ nenachádzalo v osobnej starostlivosti otca, nad jeho výchovou nariadil dohľad. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletého dieťaťa.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle , tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu, ako to bolo aj v tomto prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa nie je prípustné, pretože sa účastníci svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku podpisom do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku matka maloletého dieťaťa a Okresná prokuratúra Galanta má právo podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.