Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-58-2013.pdf
PDF · 175.34 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: HDI - Gerling Industrie Versicherung AG, HDI-Platz 1, 30659 Hannover, SRN, zastúpeného: JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom, AK Detvai Ludik Malý Udvaros, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: GEFCO SLOVAKIA s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava 821 09, IČO: 35 898 526, zastúpeného: JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, AK Klincová 35, P.O.Box 86, 810 05 Bratislava, o zaplatenie 33.638,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30.274,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30.274,99 € od 5.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 1.615,28 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.730,55 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.11.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33.638,88 € s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.2.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania, titulom náhrady škody vzniknutej z prepravy tovaru. N pojednávaní dňa 28.10.20014 súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v časti príslušenstva tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.638,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.2.2010 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania je poskytovanie poistenia v priemyselnom odvetví a následné vymáhanie klientmi postúpených pohľadávok od originálnych dlžníkov.
Na zastúpenie žalobcu v Taliansku HDI-Gerling Industrie Versicherung AG, Rappresentanza Generale per I´Italia, Via Franco Russoli 5, 20143 Milano, Taliansko bola postúpená pohľadávka z titulu náhrady škody vo výške 33.368,88,-€ z medzinárodnej prepravy, ktorá vznikla spoločnosti GGP Italy spa , Via del Lavoro, 6-31033 Castelfranco Veneto, Taliansko, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho zastúpenia v Taliansku kompenzoval uvedenému subjektu predmetnú pohľadávku. Pohľadávka následne prešla na žalobcu v zmysle postúpenia zo dňa 7. 4. 2011. Na žalobcu prešli takisto aj akékoľvek práva, príslušenstvo a majetok týkajúci sa zmluvy o predaji a preprave podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave č. 11/1975 Zb. / ďalej len Dohovor CMR / z CMR listu č. SK
6048965 zo dňa 28. 12. 2009 od slovenskej obchodnej spoločnosti GGP Slovakia s.r.o., Priemyselná 4686/1, 059 51 Poprad - Matejovce.
Talianska spoločnosť GGP Italia S. p. a. si objednala od svojej spriaznenej spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. dodávku 264 kosačiek model ES 464TRB v cene 127,42 € /ks, t.j. v celkovej cene 33.638,88,-€.
Tovar bol naložený dňa 28. 12. 2009 v priestoroch spoločnosti Transervice Europa Sk s.r.o.. Prepravu mal obstarať žalovaný. Zásielka mala byť prepravená do skladu Alize Logistique, Cuisery vo Francúzsku s dátumom dodania 8. 1. 2010.
Prepravca - žalovaný poveril z dôvodu kapacitnej vyťaženosti reálnou prepravou spoločnosť ADATRANS, spol. s r.o. , Bieloruská 6, Bratislava. Sklad Alize Logistique vo Francúzsku informovala tak kupujúceho /GGP Italia S. p. a. / ako aj predávajúceho / GGP Slovakia s.r.o. /, že tovar sa v sklade nenachádza a je stratený. Následne sa zistilo, že tovar bol ukradnutý. Zástupca spoločnosti ADATRANS s.r.o. a vodiči nákladných vozidiel, ktorými bola uskutočnená preprava pravdepodobne pre spoločnosť ADATRANS s.r.o. nepracovali a spoločnosť ADATRANS s.r.o. poprela, že by vykonala prepravu uvedenej zásielky a označila žalovaným predložené doklady o poistení a licencie na prepravu ako podvrh.
Spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. listom zo dňa 9.2.2010 následne reklamovala u žalovaného vykonanú prepravu a uplatnila si nárok zo vzniknutej škody.
Žalovaný bol následne vyzvaný na náhradu vzniknutej škody, ktorá bola vyčíslená na sumu 33.638,88 €. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 27.5.2011 nepoprel vzniknutú škodu ani svoju zodpovednosť, ale požiadal o poskytnutie dodatočnej časovej lehoty na plnenie, nakoľko kompenzáciu škody riešil v tom čase so svojou poisťovňou.
Žalovaný dobrovoľne dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, čim sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku , preto žalobca žiada uhradiť aj zákonný úrok o omeškania v zmysle čl. 27 Dohovoru CMR vo výške 5% zo žalovanej sumy odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi t. j. od 9. 2. 2010 do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 16. 1. 2013, v ktorom uviedol, že žalobca zodpovednosť žalovaného za škodu odvodzuje od Dohovoru CMR čl. 17 ods. 1, zákonné ustanovenie určuje zodpovednosť dopravcu od okamihu prevzatia zásielky na prepravu. Aj s poukazom na ďalšie ustanovenia Dohovoru je zrejmé, že dopravcom sa rozumie subjekt, ktorý reálne vykoná prepravu a ktorý sa zmluvnou stranou stáva prevzatím zásielky a nákladného listu za podmienok určených nákladným listom CMR.
Žalovaný v danom prípade neuzavrel zmluvu o preprave zásielok za odplatu , ktorá sa spravuje Dohovorom CMR , prepravovanú zásielku neprevzal a sám dopravu ani nevykonával. V kapitole III Dohovoru CMR je uvedené , že dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list, ktorý sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom, t.j. v predmetnom prípade spoločnosťou GGP Slovakia s.r.o. ako odosielateľom a ADATRANS s.r.o. ako dopravcom , teda subjektmi vždy odlišnými od žalovaného. Žalovaný je výlučne zasielateľom , spornú prepravu len obstarával na základe zasielateľského príkazu a preto je potrebné zodpovednosť žalovaného za škodu posudzovať v zmysle ust. § 601 a nasl. Obch. zák.. Činnosť žalovaného ako zasielateľa spočíva a vedie k obstaraniu prepravy určenej zásielky , v rámci ktorej je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu pri plnení ktorých je povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom žalobcu ako príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov. Žalovaný teda nie je v spore pasívne legitimovaný.
Žalovaný v odpore namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca v žalobe aktívnu legitimáciu odvádza od skutočnosti , že spoločnosti GGP Italy prostredníctvom svojho zastúpenia v Taliansku kompenzoval predmetnú pohľadávku, ktorej zaplatenia sa u žalovaného domáha. Ďalej však žalobca vo výzve na náhradu škody uvádzal, že vymáha pôvodný nárok spoločnosti GGP Slovakia s.r.o. a teda nie údajný nárok spoločnosti GGP Italy. Žalobca nepreukázal akým spôsobom a od koho nadobudol údajnú pohľadávku voči žalovanému.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcom účastníkov konania, výsluchom svedkov F.. S. G., Y. L., svedkyne L. I., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Talianska spoločnosť GGP Italy si objednala od slovenskej spoločnosti GGP Slovakia s.r.o. dodávku 264 kosačiek v celkovej cene 33.638,88 €. Tovar bol naložený dňa 28. 12. 2009 v priestoroch spoločnosti Transervice Europa SK s.r.o., zásielka mala byť prepravená do skladu Alize Logistique vo Francúzsku v meste Cuisery s dátumom dodania dňa 8. 1. 2010. Zásielka do miesta určenia dopravená nebola, následne sa zistilo, že tovar bol ukradnutý.
Spoločnosť GGP Slovakia vystavila dňa 28.12.2009 za dodávku kosačiek faktúru č. 3009002338 na sumu 33.638,88 €, ktorú talianska spoločnosť GGP Italy uhradila. Vo faktúre ako aj v sprievodke zásielky č. 0000705463 / Packing list č. l. 8 / bol ako dopravca uvedený žalovaný. Spoločnosť GGP Italy sa obrátila na zastúpenie žalobcu v Taliansku HDI-Gerling Industrie Versicherung AG, Rappresentanza Generale per I Ítalia, Milano, ktorá kompenzovala pohľadávku spoločnosti GGP Italy vo výške 30.274,99,-€ dňa 29. 6. 2011, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 3.363,89 €.
Spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. listom zo dňa 9.2.2010 reklamovala u žalovaného prepravu tovaru a v liste uviedla , že žalovaný je ako dopravca zodpovedný za škodu spôsobenú na ním prepravovanom tovare.
Listom, ktorý nie je datovaný spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. postúpila všetky svoje práva a povinnosti ako aj vlastnícke práva týkajúce sa kúpnych a prepravných zmlúv označených ako nárok č. 01-632-00192-10-4 zo dňa 28. 12. 2009, udalosť - krádež, zo Slovenska do Francúzska, Sprievodka zásielky č. 705463, číslo nákladného listu / CMR / SK 6048965 zo dňa 28. 12. 2009 na spoločnosť HDI- GERLING Industrie Versicherung AG Rappresentanza Generale per I Ítalia.
Listom zo dňa 7. 4. 2011 postúpila spoločnosť HDI-GERLING Industrie Versicherung AG Rappresentanza Generale per I Ítalia, Via Franco Russoli 5, Milano všetky práva v súvislosti s nárokom označeným ako krádež 264 kosačiek -7128 kg - dňa 28. 12. 2009, poistený: GGP Italy SPA, CMR č. SK 6048965 zo dňa 28. 12. 2009, Sprievodka zásielky č. 705463, číslo nároku: 01-632-00192-10-4, suma nároku: 33.638,88,-€ na spoločnosť HDI-GERLING Industrie Versicherung AG Riethorst 2, Hannover / žalobcu /.
Žalovaný listom zo dňa 27.5.2011 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu v Nemecku, že je v kontakte so svojou poisťovňou a očakáva, že táto v krátkom čase pokryje náklady, ktoré vznikli v tejto veci / má sa na mysli škoda vo výške 33.638,88,-€ /. Poisťovňa však potrebuje určité dokumenty a preto potrebuje žalovaný na vyriešenie vzniknutej situácie viac času. Konečnú odpoveď žalovaný zašle do 15.7.2011.
Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 13.3.2013 uviedol, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy v zmysle Dohovoru o CMR obdobne ako tomu bolo v ďalších prípadoch, keď spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. a žalovaný vstúpili do zmluvného vzťahu na základe zmluvy o preprave. Medzi spoločnosťou GGP Slovakia a žalovaným existovala dlhodobá spolupráca, na základe ktorej žalovaný vykonával prepravy tovaru pre francúzsky trh na základe pevne stanovenej tarify. Neexistencia písomného vyhotovenia zmluvy nezakladá neexistenciu samotnej zmluvy o preprave. Od žalovaného spoločnosť GGP Slovakia nežiadala obstaranie prepravy, ale samotné vykonanie prepravy. To, že žalovaný použil na splnenie svojich záväzkov tretiu osobu, nemožno chápať ako odstúpenie od zmluvy o preprave a uzatvorenie novej zasielateľskej zmluvy, ale iba ako použitie tretej osoby / ako náhradníka a zástupcu / na splnenie svojho záväzku zo zmluvy.
Poukázal na komentár k Dohovoru CMR vydaný v roku 1975 podľa ktorého: „Súdy detailne preskúmali rozdiel medzi zmluvou o preprave a zmluvou o obstaraní prepravy, aby zistili či je Dohovor CMR v určitých situáciách aplikovateľný. Na tieto účely je v princípe nevyhnutné zistiť úmysel zmluvných strán. Okolnosti ako napr. všeobecná požiadavka odplatnosti alebo skutočnosť, že zmluvná strana ktorá prevzala zodpovednosť za dopravu sa vo všeobecnosti správa ako zasielateľ a nie ako prepravca , nie sú nikdy viac ako náznakmi. Je očividné, že zmluva sa nestáva zmluvou o obstaraní prepravy iba tým, že osoba, ktorá sa zaviazala vykonať prepravu následne prenesie tento záväzok na tretieho.“
Nákladný list, kde je ako dopravca uvedená spoločnosť ADATRANS nepovažuje žalobca za dôkaz o uzatvorení zmluvy o preprave medzi spoločnosťou GGP Slovakia s.r.o. a spoločnosťou ADATRANS, spol. s.r.o., táto spoločnosť so spoločnosťou GGP Slovakia s.r.o. štandardne neobchodovala. V danom prípade neboli dojednané podstatné náležitosti zmluvy o preprave napr. cena a spoločnosť ADATRANS nefiguruje na žiadnych ďalších dokladoch napr. na faktúre, sprievodke vystavenej spoločnosťou Transervice Europa SK s.r.o.. Naopak na dokladoch ako faktúra a sprievodka figuruje žalovaný v časti označenej ako prepravca. Nákladný list CMR považuje žalobca ako podporný dôkaz, ktorý nepreukazuje existenciu zmluvy o preprave medzi GGP Slovakia s.r.o. a ADATRANS s.r.o.. Žalovaný bol uvedený úmyselne do omylu p. Slezákom, ktorý sa vydával za zástupcu spoločnosti ADATRANS s.r.o.. Hoci sa pečiatka spoločnosti ADATRANS s.r.o. nachádza na nákladnom liste CMR, nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o preprave so spoločnosťou ADATRANS s.r.o. ako dopravcom nakoľko táto nebola žiadnym spôsobom zapojená do zmluvného vzťahu.
Existencia pasívnej legitimácie žalovaného by bola opodstatnená aj v prípade, ak by skutočne došlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy medzi GGP Slovakia s.r.o. a žalovaným. K otázke aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že preukázal, že na žalobcu prešli všetky práva pôvodne oprávnených spoločností a to jednak GGP Slovakia s.r.o. ako aj GGP Italy, teda odosielateľa aj príjemcu. Uvedená tzv. dvojitá legitimácia je plne v súlade s článkom 13 Dohovoru CMR. Okrem legitimácie odosielateľa paralelne existuje aj legitimácia príjemcu v zmysle čl. 13 Dohovoru CMR.
Poistený GGP Italy postúpil svoje práva v spornej veci na svojho poisťovateľa - spoločnosť HDI Gerling Industrie Versicherung AG, Rappresentanza Generale per I Ítalia. Dôkazom je doklad o postúpení a regresnom nároku zo dňa 29.6.2011 / príloha C/, pôvodného žalobného návrhu, č. l. 115-116 /.
Odosielateľ - GGP Slovakia s.r.o. postúpil svoje práva na HDI Taliansko, dôkazom čoho je doklad o postúpení / príloha D/ pôvodného žalobného návrhu, č. l. 30 - 32 /.
Následne v októbri 2012 HDI Taliansko postúpilo uvedené práva ďalej na žalobcu / príloha E/ žalobného návrhu, č. l. 26 -28 /. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za nedostatočnú , nakoľko aktívna legitimácia žalobcu je priamo odvoditeľná od legitimácie oboch pôvodne legitimovaných subjektov a riadne doložená písomnými dôkazmi.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a žiadal rozhodnúť v zmysle petitu návrhu. Žalobca považuje žalovaného za zodpovedného, nakoľko ho spoločnosť GGP Slovakia poverila vykonaním prepravy na základe ústnej zmluvy o preprave, bola tu dlhodobá spolupráca a z dôvodu kapacitnej vyťaženosti alebo nie známeho dôvodu vykonal prepravu žalovaný prostredníctvom tretieho subjektu, ktorým mala byť spoločnosť ADATRANS s.r.o., ktorej aj pečiatka figuruje na CMR. Žalobca je toho názoru, že spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. poverila žalovaného vykonaním prepravy a bez ohľadu na to akým spôsobom žalovaný prepravu vykonal, žalovaný nesie zodpovednosť. Je to aj v zmysle Dohovoru CMR, že pokiaľ prepravca použije iného prepravcu zodpovedá za konanie a opomenutie svojich zamestnancov a všetkých ostatných osôb, ktorých požije pri uskutočnení prepravy.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odporu. K aktívnej legitimácii uviedol, že sám žalobca nemá ucelený názor na to, z čoho odvádza svoju aktívnu legitimáciu. Medzi spoločnosťou GGP Slovakia ako odosielateľom a predávajúcim v jednej osobe a spoločnosťou GGP Italy ako príjemcom a kupujúcim bola uzatvorená medzinárodná kúpna zmluva CIP parita INCOTERMS. V zmysle tejto parity, ktorá bola dojednaná nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho momentom odovzdania tovaru na prepravu prvému prepravcovi. Z uvedeného dôvodu spoločnosti GGP Slovakia s.r.o. nikdy žiadna škoda nevznikla a teda ani nemohla previesť na žalobcu akékoľvek práva z tejto škody. GGP Slovakia s.r.o. nemohla ani reklamovať nejakú škodu, nakoľko nemala čo reklamovať, pretože v čase reklamácie dňa 9. 2. 2010 nebola veriteľom nároku.
K otázke pasívnej legitimácie uviedol, že žalobca odvodzuje zodpovednosť žalovaného od Dohovoru CMR čl. 17 ods. 1, v zmysle ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie , ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu
jej vydania ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravcom sa teda rozumie subjekt, ktorý reálne vykoná prepravu a ktorý sa zmluvnou stranou stáva prevzatím zásielky a nákladného listu za podmienok určených v CMR. Z výpisu z OR žalovaného vyplýva, že žalovaný nemá podnikateľské oprávnenie na vykonávanie medzinárodnej cestnej prepravy. Žalovaný je na slovenskom trhu a nielen na ňom významným subjektom v oblasti zasielateľstva. Aj v tomto prípade bol medzi žalobcom a žalovaným zasielateľský vzťah podľa § 601 Obch. zák.. Činnosť žalovaného ako zasielateľa spočíva a vedie k obstaraniu určitej zásielky, v rámci ktorej je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu a s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu. Aj s poukazom na okolnosti straty zásielky je podľa názoru žalovaného nepochybné, že ako zasielateľ nemôže zodpovedať za stratu zásielky, nakoľko obsahom jeho záväzku bolo dojednanie spôsobu a podmienok prepravy, a nie jej vlastné uskutočnenie. V liste žalovaného zo dňa 27.5.2011 žalovaný neuznáva svoj záväzok, iba sa ospravedlňuje za vzniknutú situáciu a prisľúbil, že vyvinie všetko potrebné úsilie na vyriešenie vzniknutého problému. Ďalej vzniesol námietku premlčania, poukázal na čl. 30 Dohovoru CMR, ktorý upravuje o. i. lehoty, v ktorých je možné uplatniť výhrady a reklamácie . Ide však len o prípady, keď príjemca reálne prevzal zásielku. Žalobca za reklamáciu považuje list zo dňa 9. 2. 2010 a od neho odvádza moment pozastavenia plynutia premlčacej doby. Žalobca vychádza z ust. čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady . V predmetnom prípade však nedošlo k faktickému prevzatiu zásielky zo strany príjemcu a teda nemožno postupovať pri reklamácii podľa čl. 30 Dohovoru CMR. Uvedené konštatovanie vyplýva aj z právnej praxe a literatúry, právny zástupca žalovaného poukázal na komentár k Dohovoru CMR autora K. N., ktorý uvádza: „ Pokiaľ ide o úplnú stratu zásielky, čiže nie len hospodársku ale aj faktickú, nemôže príjemca tovaru výhrady uplatniť nakoľko zásielku nemá k dispozícii. Úplná stratu zásielky / napr. z dôvodu jej odcudzenia / sa nedá reklamovať v zmysle čl. 30 ods. 1 CMR . Takúto stratu zásielky je potrebné uplatniť podľa čl. 17 Dohovoru CMR . Nárok na náhradu pokiaľ sa jedná o úplnú stratu zásielky sa premlčuje v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. b/ Dohovoru v lehote 1 roka, pričom plynutie premlčacej doby sa počíta 30 dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, alebo 60 dňom po prevzatí zásielky dopravcom pokiaľ nebola dodacia lehota medzi stranami dohodnutá. V predmetnom prípade bol dojednaný dátum vykládky na deň 8. 1. 2010 . Premlčacia lehota začala plynúť 9. 2. 2010 a márne uplynula 9. 2. 2011. Žaloba bola podaná dňa 29. 11. 2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.
K skutočnostiam, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 sa dňa 23. 1. 2014 písomne vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pohľadávka GGP Slovakia voči GGP Italy bola uspokojená sumárnou platbou v USD vo výške 500.244,29 USD dňa 26. 1. 2010, o čom žalobca doložil súdu listinný doklad / prevod z banky na účet GGP Slovakia č.l. 157 / . Taktiež žalobca súdu predložil doklad - fotokópiu bankového prevodu zo dňa 18. 7. 2011 / č. l. 158/ , v zmysle ktorého banka, kde mal účet HDI - Gerling Industrie Taliansko potvrdila prevodný príkaz na úhradu sumy 30.274,99 € v prospech spoločnosti GGP Italy. Listinnými dokladmi bolo preukázané, že došlo k úhrade fakturovanej kúpnej ceny za dodanie kosačiek zo strany GGP Italy na účet GGP Slovakia. Spoločnosti GGP Italy vznikla teda v dôsledku straty resp. odcudzenia zásielky zavinením zo strany žalovaného škoda vo výške 33.638,88 €. Uvedenú škodu jej kompenzovalo zastúpenie žalobcu v Taliansku , ktoré vstúpilo do všetkých práv GGP Italy / kompenzovaním škody GGP Italy, pričom došlo k prevzatiu pohľadávky GGP Italy voči žalovanému/ a následne všetky práva z takto získanej pohľadávky voči žalovanému previedla na svoju materskú spoločnosť HDI -Gerling Industrie Nemecko - žalobcu. Žalobca má za to, že nie je možné spochybňovať aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.
K doložke INCOTERMS žalobca uviedol, že nie je pre posúdenie veci relevantná , nakoľko doložka sa týka medzinárodnej kúpnej zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim. V predmetnej veci je Dohovor o CMR osobitným predpisom upravujúcim vecnú legitimáciu osobitne. Žalobca uplatňuje svoje nároky s odvolaním sa na ust. čl. 13 ods. 1 Dohovoru CMR , teda bez ohľadu na dohodnuté doložky INCOTERMS, odvádza oprávnenie prijímateľa zásielky uplatňovať nároky z prepravnej zmluvy v prípade straty zásielky priamo z Dohovoru CMR.
K otázke pasívnej legitimácie právny zástupca žalobcu uviedol, že je irelevantné či má alebo nemá žalovaný oprávnenie na vykonávania medzinárodnej cestnej prepravy. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným, nie s tretím subjektom a teda je to žalovaný kto nesie zodpovednosť voči žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný minimálne svojou hrubou nedbanlivosťou umožnil stratu / odcudzenie / zásielky tým, že ju bez náležitej starostlivosti vydal na prepravu vodičovi, ktorý
bol zjavným podvodníkom a sfalšoval svoje doklady, nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti voči žalobcovi. Uvedené by platilo dokonca aj v prípade , ak by žalovaný skutočne vystupoval iba ako zasielateľ , nakoľko v takom prípade by nedojednal spôsob a podmienky prepravy s vynaložením odbornej starostlivosti. V danom prípade stačilo štandardným spôsobom overiť totožnosť falošného zamestnanca firmy ADATRANS s.r.o. na centrále spoločnosti , čím by sa predišlo odcudzeniu zásielky.
Ak by aj žalobca pripustil, že faktickú prepravu mal vykonať iný dopravca, zakladá pasívnu legitimáciu žalovaného ust. čl. 34 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého: „ Ak na základe jedinej prepravnej zmluvy vykonávajú prepravu postupne niekoľkí cestní dopravcovia ,preberá každý z nich zodpovednosť za vykonanie celej prepravy.“ Poukázal ďalej na ust. čl. 36 Dohovoru CMR, podľa ktorého nároky zo zodpovednosti za stratu zásielky, za jej poškodenie alebo za prekročenie dodacej lehoty sa môžu okrem prípadov vzájomnej žaloby alebo námietok v spore o nároky uplatnené na podklade tej istej prepravnej zmluvy uplatniť žalobou len proti prvému dopravcovi, poslednému dopravcovi alebo proti dopravcovi ktorý vykonal tú časť prepravy, počas ktorej došlo k udalosti , ktorá je príčinou straty zásielky, jej poškodenia alebo prekročenia dodacej lehoty, žaloba sa môže podať súčasne aj proti niekoľkým z týchto dopravcov. Žalobca považuje žalovaného za prvého a hlavného dopravcu a to aj v prípade, že ako subdodávateľa využil tretie osoby.
K námietke premlčania PZ žalobcu uviedol, že žalobca vychádza s ust. čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Spoločnosť GGP Slovakia listom zo dňa 9. 2. 2010 ako aj spoločnosť GGP Italy listom zo dňa 26. 10. 2010 stratu zásielky písomne reklamovali v zmysle čl. 32 ods. 2 Dohovoru o CMR. Prerušenie plynutia premlčacej lehoty žalobca konštatuje na základe čl. 32 ods. 2 Dohovoru o CMR, pričom tento článok nemá žiadnu priamu spojitosť s čl. 30 Dohovoru o CMR a preto všetky ostatné tvrdenia žalovaného považuje za irelevantné. V reklamácii nie je nutné presné vyčíslenie škody , pokiaľ je v nej uvedená škoda aspoň čo do druhu a množstva zásielky.
Žalobca má za to, že v danom prípade premlčacia lehota ani nepredstavuje dobu 1 roka , ale bude sa riadiť podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru o CMR: „ V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu , na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná .“ Vzhľadom na okolnosti prípadu sa jedná o prípad škody , ktorá bola spôsobená úmyselne v zmysle čl. 29 Dohovoru o CMR podľa ktorého: „ Dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu. Podľa čl. 29 ods. 2 Dohovoru: „ To isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby použité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia , pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh.“ Nakoľko žalovaný použil tretiu osobu, pričom táto osoba konala zjavne úmyselne, žalobca má za to, že podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru o CMR by premlčacia lehota mala byť trojročná.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.3.2014 uviedol, že spoločnosť GGP Slovakia ani žalovaný nedisponujú zasielateľským príkazom. Žalovaný z pozície zasielateľa v skutočnosti zabezpečuje pre svojich klientov služby súvisiace s prepravou a to tak, že tieto prepravy obstaráva prostredníctvom tretích osôb a to dopravcov. Žalovaný má vo vlastníctve celú flotilu nákladných vozidiel, ktoré na základe nájomnej zmluvy prípadne inej zmluvy dáva do užívania dopravcom a takýto prenájom má aj v predmete činnosti. Žalobca na základe predložených dokladov kompenzoval spoločnosti GGP Italy údajnú škodu vo výške 30.274,99 €, pričom si v konaní uplatňuje sumu 33.638.88 €. K listinnému dokladu a to sprievodke zásielky, kde je žalovaný označený ako dopravca žalovaný uviedol, že ide o dokument vystavený treťou osobou a žalovaný nemôže ovplyvniť skutočnosť, že tretia osoba nesprávne doklad vyplnila / doklad vypĺňala spoločnosť Transervice Europa /.
Žalovaný pri obstarávaní prepravy postupoval štandardným spôsobom a s odbornou starostlivosťou a od dopravcu prostredníctvom, ktorého prepravu obstarával si vyžiadal dokumenty, ktoré sa bežne od dopravcov vyžadujú / koncesná listina, povolenie na vykonávanie medzinárodnej cestnej prepravy ,certifikát o poistení zodpovednosti za škodu/. Skutočnosť, že neskôr došlo k odcudzeniu zásielky ako aj skutočnosť, že žalovaný bol neznámou osobou vystupujúcou za spoločnosť ADATRANS
uvedený do omylu, nemôže v žiadnom prípade odôvodňovať tvrdenie , že žalovaný ako zasielateľ nepostupoval pri obstaraní prepravy s odbornou starostlivosťou.
Podľa Dohovoru o CMR je medzinárodný nákladný list / CMR / hodnoverným dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy ak sa nepreukáže opak, alebo niečo iné. Z CMR, ktorý založil do spisu sám žalobca jednoznačne vyplýva, že dopravcom bola spoločnosť ADATRANS a žalobca túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 8. 4. 2014 uviedol, že o rozdielne sumy pri kompenzácii čiastky 30.274,99€ zo strany HDI -Taliansko a žalobcom uplatňovanou sumou vo výške 33.638,88€ ide z toho dôvodu, že spoločnosť GGP Italy postúpila svoju pohľadávku v plnej výške škody t.j. 33.638,88€ avšak za nižšiu protihodnotu . V obchodnej praxi je bežné, že pohľadávky sa prevádzajú často za rádovo nižšiu hodnotu ako je ich skutočná resp. účtovná hodnota. Žalobca má však za to, že žalovaná suma predstavuje výšku škody, za ktorú žalovaný zodpovedá bez ohľadu na to, akú čiastku poisťovňa plnila.
K listinnému dokladu a to sprievodka zásielky PZ žalobcu uviedol, že žalovaný musel mať k dispozícii sprievodné dokumenty a mal tieto preveriť, skontrolovať prípadne opraviť. Skutočnosť, že sprievodka zásielky obsahuje označenie žalovaného ako prepravcu a toto označenie nie je upravené či opravené, svedčí v prospech tvrdení žalobcu, že sa u žalovaného jedná o prepravcu a nie zasielateľa. Pokiaľ by malo platiť niečo iné, je na žalovanom , aby dokázal opak.
Svedok F.. S. G. zamestnanec spoločnosti GGP Slovakia s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným spolupracuje spoločnosť GGP Slovakia od r. 2007 v oblasti organizácie prepráv hotových výrobkov na základe písomných objednávok zo strany GGP Slovakia. Táto spoločnosť mala externého logistického providera / spoločnosť Transervice Europa /, ktorý jej prevádzkoval sklad hotových výrobkov a objednával v mene spoločnosti GGP Slovakia mailom prepravu u žalovaného. Zasielateľskú zmluvu so žalovaným spoločnosť GGP Slovakia nikdy neuzatvárala. Postup bol štandardný, žalovaný dostal mailovú objednávku na prepravu hotových výrobkov, kde bol uvedený termín nakládky aj vykládky, ďalej informácie o váhe a požadovaných rozmeroch dopravného prostriedku. V skladoch spoločnosti Transervice Europa sa tovar nakladal. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný objednáva dopravu u ďalších dopravcov, s ktorými má zmluvu, nie je dopravnou spoločnosťou ale špedičnou. Prepravu sám nevykonáva , nepoužíva vlastné dopravné prostriedky, vlastných vodičov. Na otázku súdu aký bol úmysel spoločnosti GGP Slovakia uzavrieť so žalovaným zmluvu, svedok uviedol, že úmyslom bolo uzavrieť so žalovaným zmluvu o preprave. Žalovaný spoločnosti GGP Slovakia fakturuje prepravu z určitého miesta na určité miesto.
Z výsluchu svedka Y. L. súd zistil, že svedok pracuje u žalovaného ako manažér transportného oddelenia. Objednávka spoločnosti GGP Slovakia bola mailová a znela na prepravu. Žalovaný nemal so spoločnosťou GGP Slovakia uzatvorenú žiadnu zmluvu , žalovaný vykonáva zasielateľstvo. V predmetnej preprave spoločnosť ADATRANS oslovila žalovaného , nakoľko sa zo systému dozvedela, že žalovaný hľadá dopravcu. Žalovaný následne zisťoval, či takáto spoločnosť existuje, po zistení, že spoločnosť ADATRANS existuje, žalovaný nemal dôvod pochybovať. V tom čase žalovaný nežiadal od spoločnosti ADATRANS originály dokladov / koncesnú listinu a poistnú zmluvu/. Až následne zistil žalovaný, že kontakt bol falošný, žalovaný sa dovolal skutočnému majiteľovi firmy, ktorý o žiadnej preprave nevedel a medzinárodnú prepravu ani nevykonáva. Na overenie dopravcu si žalovaný porovnal doklady, ktoré žalovanému poskytol dopravca na webe a zistil, že firma funguje aj vlastní dopravné prostriedky, ktoré vyhovovali požiadavkám žalovaného, originál dokladov žalovaný nežiadal , nakoľko nebol na to dôvod. Bolo to obdobie sviatkov, kedy bol u žalovaného pracovný nával, aj firma GGP Slovakia žiadala zabezpečiť čo najviac aut. Žalovaný nevykonáva vnútroštátnu ani medzinárodnú prepravu, nakoľko nevlastní a nemá prenajaté žiadne autá a vystupuje ako zasielateľ.
Z výsluchu svedkyne L. I., ktorý bol realizovaný cestou dožiadaného súdu v Spišskej Novej Vsi súd zistil, že v spoločnosti GGP Slovakia svedkyňa pracuje ako asistent logistiky, príprava nakládky pre jednotlivých zákazníkov. Zmluvné veci mal na starosti F.. S. G. , ale svedkyňa predpokladá, že bola uzatvorená zmluva so žalovaným a ak bola , tak určite išlo o zmluvu o preprave. V prípade objednávok spoločnosti GGP Slovakia išlo o prepravu tovaru.
Svedkyňa v emaile zo dňa 23. 12. 2009 adresovanom pani H. W. - K. objednala prepravu tovaru do Francúzska s konkrétnym č. nakládky, termínom nakládky a pod. Účelom spolupráce medzi GGP Slovakia a žalovaným bola preprava tovaru väčšinou do zahraničia Medzi stranami boli dohodnuté ceny za jednotlivé destinácie, ale bola možná dohoda pri neštandardných objednávkach , ktoré sa dohodli vopred písomne. Žalovaný zabezpečuje prepravu tovaru spoločnosti GGP Slovakia ,žalovaný vystupoval ako špeditér.
Písomným podaním zo dňa 21.10.2014 sa žalobca vyjadril k výsluchu svedkov ako aj k priebehu dokazovania. Uviedol, že z výsluchu svedka F.. S. G. vyplýva, že úmyslom spoločnosti GGP Slovakia bolo uzatvoriť so žalovaným zmluvu o preprave a objednať si prepravu tovaru. Svedok Y. L. tým, že uviedol, že žalovaný nežiadal originál doklady nakoľko nebol na to dôvod, vystihol podstatu hrubej nedbanlivosti rovnocennej s úmyslom . Svedkyňa L. I. uviedla, že išlo o objednávku prepravy a účelom spolupráce so žalovaným bola preprava tovaru. Tiež uviedla, že boli dohodnuté ceny za jednotlivé destinácie, čím potvrdila argumentáciu žalobcu, že spolupráca prebiehala na základe určenia fixných sadzieb za prepravu.
Hoci sa Dohovor o CMR na zasielateľské zmluvy nevzťahuje v zmysle ustálenej judikatúry súdov v prípade, ak zasielateľ jedná ako zasielateľ s tzv. fixnou preberacou sadzbou / paušálnou / sadzbou bez rozdelenia na prepravné a zasielateľskú odmenu je nutné jeho konanie považovať za konanie dopravcu a v tomto prípade by zmluva so zasielateľom bola považovaná za zmluvu o preprave veci, ktorá podlieha úprave dohovoru CMR / napr. uznesenie Vrchného súdu v Prahe č. k. 12 Cmo 32/2006-19 z 10. 10. 2006 a pod. /.
Ako je uvedené v čl. 3 Dohovoru CMR : „pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia ,pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh. V zmysle ustálenej judikatúry a komentárov k Dohovoru CMR nie je dôležite, či tieto osoby sú v pracovnom alebo inom pomere , musí sa jednať iba o osoby , ktoré boli použité k splneniu záväzkov dopravcu. Dopravca zodpovedá aj za poddopravcov a jeho zamestnancov a ďalších poddopravcov/ viď rozsudok OLG Dusseldorf z 23. 11. 1989- 18 U 70/89/. Poddopravcovia patria do okruhu tzv. ostatných osôb uvedených v čl. 3 Dohovoru CMR. Poddopravca nemusí byť v žiadnom zmluvnom vzťahu k odosielateľovi. Dopravcom bol žalovaný, ktorý využil na vykonanie prepravy poddopravcu ADATRANS s.r.o.. V zmysle ustáleného právneho názoru súdov a odbornej verejnosti je zodpovednou osobou v takýchto prípadoch hlavný dopravca / žalovaný / a to aj v prípade ak sa nejedná o prepravu vykonávanú postupne niekoľkými dopravcami podľa čl. 34 Dohovoru CMR. Teda ak aj bol k preprave zásielky hlavným dopravcom zmluvne zabezpečený iný a ďalší poddopravca, je v zmysle ustálenej judikatúry k uplatňovaniu nároku pasívne legitimovaným hlavný dopravca.
Zavinenie žalovaného predstavuje hrubú nedbanlivosť, prakticky na jednu úroveň postavenú s úmyselným zavinením, nakoľko žalovaný si nepreveril dopravnú spoločnosť ADATRANS, s ktorou dovtedy nespolupracovala pri ktorej si overil iba všeobecne dostupné údaje. Vzhľadom na to žalovaný zodpovedá podľa čl. 29 Dohovoru CMR. V prípade zavinenia alebo hrubej nedbanlivosti dopravcu sa nebude aplikovať ani obmedzenie úročenia vzniknutej škody v zmysle čl. 27 dohovoru a žalobca má za to, že môže požadovať úroky stanovené úrokovou mierou podľa príslušného národného právneho poriadku. V zmysle ustanovení Och. zák. v deň nasledujúci po písomnej reklamácii t.j. 10. 2. 2010 predstavovala sadzba úrokov z omeškania hodnotu 9 % ročne. Preto žiadal žalobca pripustiť zmenu petitu v časti príslušenstva a žiadal priznať okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. 2. 2010 do zaplatenia.
Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný v konaní nepredložil zasielateľský príkaz ani zasielateľskú zmluvu, svedkovia uviedli, že išlo o objednanie , resp. vykonanie prepravy a účelom bola preprava tovaru. Čo sa týka objednávky zo dňa 23. 12. 2009 - mail od L. I. žalobca má za to, že mail je vlastne objednávka prepravy, lebo je smerovaný na pracovníčku žalovaného H. W.-K..
K vyjadreniu žalobcu sa na pojednávaní dňa 28.10.2014 a dňa 24.2.2015 vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že mailová objednávka zo dňa 23. 12. 2009 / č. l. 209/ je zasielateľský príkaz vo forme objednávky, spolupráca medzi žalovaným a GGP Slovakia prebiehala vždy na základe
objednávky, žalovaný predpokladá, že nikdy nebol vystavený zasielateľský príkaz, resp. bol vystavený ale vo forme objednávky.
K argumentácii žalobcu, že svedkovia potvrdili existenciu zmluvy o preprave uviedol, že ani jeden z vypočúvaných svedkov nemá právnické vzdelanie a nevie sa vždy vyjadriť po právnej stránke presne. Všetci svedkovia sa vyjadrili v zmysle , že žalovaný je špedičná firma, špeditér, prepravu nevykonáva.
K výške škody uviedol, že aj keď s nárokom žalovaný nesúhlasí ,žalobca si eventuálne môže nárokovať celú výšku škody, pokiaľ by tento nárok nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky , alebo si môže nárokovať sumu, ktorú ako poisťovňa plnil a teda mu vznikol regresný nárok . Tento regresný nárok mu však nemohol vzniknúť vo vyššej sume ako plnil, nakoľko by išlo o bezdôvodné obohatenie.
K argumentácii žalobcu o fixnej sadzbe uviedol, že poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Obo272/2006 z ktorého o. i. vyplýva, že zo žiadneho ustanovenia upravujúceho zasielateľskú zmluvu nevyplýva, že by zasielateľ v prípade ak požije tzv. fixnú preberaciu sadzbu vstupoval do postavenia dopravcu. Pre úplnosť poznamenal, že pojem fixnej preberacej sadzby slovenská právna úprava nepozná, ide o pojem z nemeckého právneho poriadku, kde je zasielateľská zmluva koncipovaná rozdielne ako v slovenskej úprave.
Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca má za to, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave podľa Dohovoru CMR , na základe ktorého mal žalovaný vykonať prepravu pre GGP Slovakia, poveril ako poddopravcu spoločnosť ADATRANS, čo sa následne ukázalo ako podvod. Žalovaný hrubo a nedbanlivo postupoval, nesplnil si svoje povinnosti a je zodpovedný za vzniknutú škodu. Žalobca má za to, že išlo o škodu vedome spôsobenú s prihliadnutím na okolnosti , takže v zmysle Dohovoru CMR ako aj v zmysle Obch. zák. nie je možne namietať premlčanie v tomto prípade, akokoľvek by bolo posúdené postavenie žalovaného.
Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Počas konania bolo preukázané, že žalovaný neuzavrel zmluvu o preprave a teda nie je možné jeho údajnú zodpovednosť odvodzovať od Dohovoru CMR. žalovaný vystupoval ako zasielateľ, čo bolo preukázané najmä svedeckými výpoveďami. K argumentácii žalobcu , že žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že neoznámil príkazcovi spoločnosti GGP Slovakia kto bude vykonávať prepravu, teda neoznačil dopravcu uviedol, že keby žalovaný neoznámil referencie dopravcu, tak by odosielateľ nemal možnosť vedieť, na ktoré vozidlo sa má naložiť tovar. Táto informácia určite poskytnutá bola , nakoľko aj z listu CMR vyplýva, že tovar bol naložený. Žalovaný je zasielateľom , ale z opatrnosti vzniesol počas konania námietku premlčania a to pre prípad, že by sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu o postavení žalovaného ako dopravcu.
Z listinného dokladu a to faktúry č. 3009002338 zo dňa 27. 10. 2010 / č. l. 7 / súd zistil, že ako dopravca je uvedená spoločnosť GEFCO SLOVAKIA, s.r.o. / žalovaný /.
Z listinného dokladu a to Sprievodka zásielky - Packing list / č. l. 8 / súd zistil, že je ako dopravca uvedený žalovaný.
Z listinného dokladu a to nákladného listu CMR / č. l. 9 / súd zistil, že ako dopravca je uvedená spoločnosť ADATRANS, s.r.o..
Z listinného dokladu a to potvrdenie a náhrada zo dňa 29. 6. 2011/ č. l. 115 - 117/ súd zistil, že spoločnosť GGP Italy dostala od spoločnosti HDI-Gerling Taliansko sumu vo výške 30.274,99 €, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 3.363,89 €. Spoločnosť GGP Italy uznáva právo poisťovacej spoločnosti na zastúpenie vo všetkých prípadných právach alebo reklamáciách voči tretím osobám, ktoré sú zodpovedné za škodu.
Z listinného dokladu a to mailovej objednávky zo dňa 23. 12. 2009 / č. l. 209 - 211/ súd zistil, že táto smerovala na pracovníčku žalovaného H. W. - K., kde pracovníčka žalobcu L. H. / I. / uvádza naloženie tovaru na nákladné vozidlá s určením množstva, zákazníka, miesto určenia, nakládku, vykládku a pod.
Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Podľa § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka , pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 621 Obch. zák., dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 756 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
Podľa článku 1 bod. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 Zb., (ďalej len Dohovor), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa článku 3 Dohovoru, pri použití Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
Podľa článku 4 Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa článku 12 bod 1 Dohovoru odosielateľ je oprávnený disponovať so zásielkou , najmä môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy , zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi, než ktorý bol uvedený v nákladnom liste .
Podľa článku 13 bod 1 Dohovoru len čo dôjde zásielka na miesto určené ne jej vydanie , má príjemca právo žiadať od dopravcu , aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19 , je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.
Podľa článku 17 bod 1 Dohovoru dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie , ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
Podľa článku 17 bod 3 Dohovoru dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov.
Podľa článku 19 Dohovoru prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy , keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná ,keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nákladoch , najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.
Podľa článku 23 bod 1 Dohovoru ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky , vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu.
Podľa článku 27 bod 1 Dohovoru oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody . Tieto úroky vo výške 5 % ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi , a ak nebola reklamácia podaná , odo dňa podania žaloby na súde.
Podľa článku 29 bod 1 bod 2 Dohovoru dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva , považuje za rovnocenné úmyslu.
To isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby požité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia , pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh . V takom prípade sa títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby tiež nemôžu odvolávať, pokiaľ ide o ich osobnú zodpovednosť, na ustanovenia tejto kapitoly uvedené v odseku 1.
Podľa čl. 32 bod 1 písm. b/ Dohovoru, nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť: pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty , a ak nebola dodacia lehota dohodnutá , šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom.
Podľa článku 32 bod 2 Dohovoru písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Ak sa reklamácia čiastočne uzná, plynie premlčacia lehota iba pri tej časti reklamácie, ktorá zostala sporná. Dôkaz o prijatí reklamácie alebo o odpovedi na ňu a o vrátení dokladov patrí tej strane, ktorá sa na tieto skutočnosti odvoláva. Neskoršia reklamácia v tej istej veci plynutie premlčacej lehoty nezastaví.
Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná v časti priznanej súdom.
Súd sa v konaní zaoberal existenciou nároku žalobcu na náhradu škody, ako aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného.
V prvom rade súd uvádza, že medzi spoločnosťou GGP Slovakia s.r.o. a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah na základe zmluvy o preprave v zmysle Dohovoru CMR, na základe ktorej mal
žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy povinnosť prepraviť tovar z miesta odoslania do miesta určenia v dohodnutej dobe a za dojednanú cenu. V predmetnom prípade ide teda o nároky zo zmluvy o preprave veci uzatvorenej podľa § 610 a nasl. Obch. zák.. Podľa § 756 Obch. zák. na vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať Dohovor CMR, keďže ide o medzinárodnú prepravu tovaru.
Základnou skutočnosťou pri posúdení , či ide o zmluvný vzťah podľa Dohovoru CMR je to, či sa strana zaväzuje zariadiť prepravu / išlo by o špeditérsku zmluvu, teda by neplatil Dohovor CMR / alebo vykonať prepravu /platí Dohovor CMR/. V danom prípade sa žalovaný zaviazal vykonať prepravu pre spoločnosť GGP Slovakia s.r.o.. Od žalovaného spoločnosť GGP Slovakia žiadala vykonanie prepravy, nie obstaranie prepravy. Žalovaný reálne dopravu nevykonal, ale použil na vykonanie prepravy tretiu osobu/ ako náhradníka a zástupcu /, čo umožňuje jednak Dohovor CMR ako aj Obchodný zákonník. Súd poukazuje na článok 3 Dohovoru, podľa ktorého dopravca zodpovedá za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia , pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh. Žalovaný teda nesie zodpovednosť za škodu, ktoré vznikla na prepravovanom tovare.
Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nákladný list, kde je ako dopravca uvedená spoločnosť ADATRANS nie je dôkazom o uzatvorení zmluvy o preprave medzi spoločnosťou GGP Slovakia a žalovaným. Na listinných dokladoch ako faktúre /č. l. 7/, ktorú vystavila spoločnosť GGP Slovakia spoločnosti GGP Italy ako aj na sprievodke zásielky - Packing list / č. l. 8 / je žalovaný označený ako dopravca. Okrem nákladného listu spoločnosť ADATRANS nefiguruje na žiadnych iných dokladoch súvisiacich s prepravou zásielky. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s údajmi uvedenými na Sprievodke zásielky / Packing list/, mal požiadať o ich opravu.
V konaní nebolo preukázane, že došlo k uzatvorení zmluvy o preprave so spoločnosťou ADATRANS ako dopravcom, nakoľko táto spoločnosť nebola zapojená do zmluvného vzťahu. Žalovaný nepreukázal existenciu zasielateľskej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou GGP Slovakia, nepredložil v konaní zasielateľský príkaz, ktorý by preukazoval uzatvorenie takejto zmluvy. Spoločnosť GGP Slovania teda poverila žalovaného vykonaním prepravy, pričom žalovaný nesie zodpovednosť bez ohľadu na to, akým spôsobom prepravu vykonal.
Či bol v danej veci aplikovateľný Dohovor CMR, bolo potrebné v konaní ustáliť úmysel zmluvných strán. Súd preto v konaní vypočul svedkov tak za stranu žalovaného ako aj za stranu spoločnosti GGP Slovakia. Podľa názoru súdu bolo v konaní preukázané, že úmyslom spoločnosti GGP Slovakia bolo uzavrieť zmluvu o preprave. Potvrdil to vo svojej výpovedi aj svedok F.. S. G. , ktorý uviedol , že externý logistický provider firmy GGP Slovakia objednával po pokynoch v mene spoločnosti GGP Slovakia prepravu u žalovaného. Zasielateľskú zmluvu firma GGP Slovakia so žalovaným nikdy neuzatvárala. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný objednával dopravu u ďalších dopravcov , žalovaný nie je dopravnou spoločnosťou , ale špedičnou. Žalovaný spoločnosti GGP Slovakia fakturoval prepravu z určitého miesta na určité miesto a zabezpečoval pre spoločnosť GGP Slovakia prepravu hotových výrobkov . Svedkovia mali problém presne určiť rozdiel medzi zasielateľskou zmluvou a zmluvou o preprave. Je pravda, že svedok F.. S. G. uviedol, že žalovaný je špedičná firma, ktorá prepravu sama nevykonáva , nepoužíva vlastné dopravné prostriedky, vlastných vodičov, ale jednoznačne uviedol, že úmyslom spoločnosti GGP Slovakia bolo uzavrieť zmluvu o preprave, nakoľko spoločnosti GGP Slovakia išlo o prepravu tovaru.
Aj svedkyňa L. I. potvrdila vo svojej výpovedi , že ak bola uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou GGP Slovakia nejaká zmluva, tak išlo o zmluvu o preprave , nakoľko podľa objednávok spoločnosti GGP Slovakia išlo o prepravu tovaru. Svedkyňa jednoznačne uviedla, že mailom zo dňa 23. 12. 2009 adresovanom H. W. - K. objednávala objednávku prepravy tovaru do Francúzska s konkrétnym číslom nakládky , termínom nakládky množstvom a druhom tovaru a pod. Účelom spolupráce medzi žalovaným a spoločnosťou GGP Slovakia bola preprava tovaru . K predmetu obchodnej spolupráce medzi spoločnosťou GGP Slovakia a žalovaným uviedla, že žalovaný zabezpečuje prepravu tovaru spoločnosti GGP Slovakia. Svedkyňa na otázku aký je rozdiel medzi špeditérom a dopravcom uviedla, že špeditér zabezpečuje dopravu u iného dopravcu a dopravca zabezpečuje prepravu vlastnými kamiónmi , žalovaný vystupoval ako špeditér. Napriek tejto odpovedi svedkyne mal súd v kontexte s ďalšími vyjadreniami a odpoveďami svedkyne za to, že podľa jej výpovede úmysel spoločnosti GGP Slovakia bol uzavrieť zmluvu o preprave. Svedkovia nemajú právnické vzdelanie a je naozaj niekedy
problém ustáliť, o akú zmluvu sa jedná. Súd preto posúdil výpovede svedkov F.. S. G. a L. I. / pracovníkov spoločnosti GGP Slovakia / ako výpovede, ktoré preukazujú úmysel spoločnosti GGP Slovakia uzavrieť so žalovaným zmluvu o preprave.
Svedok Y. L., pracovník žalovaného potvrdil vo svojej výpovedi, že mailová objednávka znela na prepravu. Žalovaný nemal so spoločnosťou GGP Slovakia žiadnu zmluvu , vykonáva zasielateľstvo a zmluvy , ktoré uzatvára s klientmi sú zasielateľské zmluvy. Žalovaný samotnú prepravu nevykonáva, on len prepravu sprostredkováva, nakoľko nevlastní žiadne vozidlá , vystupuje ako zasielateľ. Podľa názoru súdu však žalovaný v konaní nepreukázal uzavretie zasielateľskej zmluvy tak ako uvádzal svedok. Nepredložil zasielateľský príkaz a súd sa stotožnil s názorom žalobcu aj na základe výpovede svedkyne L. I., že mailová objednávka zo dňa 23. 12. 2009 bola objednávkou prepravy a nie zasielateľským príkazom, ako tvrdil žalovaný. Navyše je tu rozpor medzi tvrdením svedka L., ktorý tvrdil, že žalovaný nevlastní žiadne vozidlá a tvrdením právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný vlastní celú flotilu nákladných vozidiel, ktoré prenajíma dopravcom, nakoľko takýto prenájom má aj v predmete činnosti. Žalovaný disponuje dopravnými prostriedkami tak ako uviedol právny zástupca žalovaného, mohol teda dopravu sám vykonať.
K otázke aktívnej legitimácie súd uvádza, že túto mal v konaní preukázanú. Žalobca preukázal doložením listinných dokladov, že na žalobcu prešli práva jednak spoločnosti GGP Slovakia ako aj GGP Italy, teda odosielateľa aj príjemcu. Tzv. dvojitá legitimácia je v súlade s článkom 12 a 13 Dohovoru CMR. Doklad o postúpení práv a povinností zo spoločnosti GGP Slovakia na spoločnosť HDI Taliansko je na č. l. 30 -32 / časť D /. Doklad o postúpení nároku spoločnosti GGP Italy na spoločnosť HDI Taliansko a o uznaní práva poisťovacej spoločnosti na zastúpenie vo všetkých prípadných právach alebo reklamáciách voči tretím osobám, je na č. l. 6 - preklad č. l. 116 / časť C /, s tým, že podľa tohto listinného dokladu nie je jednoznačné, či sa postupuje nárok na celú náhradu škody, alebo iba regresný nárok poisťovacej spoločnosti, ktorá plnila vo výške 30.274,99 € , po odpočítaní spoluúčasti vo výške 3.363,89 €. Podľa názoru súdu prešiel na spoločnosť HDI - Gerling Taliansko regresný nárok , ktorý poisťovňa plnila vo výške 30.274,99 €, preto žalobu vo zvyšnej časti predstavujúcu spoluúčasť, ktorá však nebola uhradená zo strany poisťovne - HDI - Gerling Taliansko zamietol. Nebolo preukázané, že čiastka 3.363,89 € prešla na spoločnosť HDI - Gerling Taliansko, preto aj následné postúpenie práv v súvislosti s nárokom - krádež 264 kosačiek zo spoločnosti HDI - Gerling Taliansko na HDI - Gerling Hanover postúpením zo dňa 7. 4. 2001 č. l. 26 - preklad č. l. 28/ časť E / sa týkalo len súdom priznanej čiastky 30. 274,99 € a v časti nevyplatenej spoluúčasti vo výške 3.363,89 spolu s príslušným úrokom z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.
K otázke pasívnej legitimácii žalovaného súd uvádza, že žalovaný by bol pasívne legitimovaný nielen v prípade uzavretia zmluvy o preprave podľa Dohovoru CMR , ale aj v prípade zasielateľskej zmluvy podľa Obch. zák., nakoľko porušil povinnosť dojednať spôsob a podmienky prepravy s vynaložením odbornej starostlivosti a zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu / § 603 Obch. zák. / . Žalovaný si neoveril listinné doklady spoločnosti ADATRANS/ koncesnú listinu, poistnú zmluvu /, nežiadal predložiť originály dokladov napriek tomu, že s touto spoločnosťou v minulosti nespolupracoval. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Y. L. vo svojej výpovedi, kde o.i. uviedol, že informácie o spoločnosti ADATRANS žalovaný zisťoval na internete a jednalo sa o obdobie sviatkov, keď bol v spoločnosti žalovaného nával. Pravdepodobne z tohto dôvodu žalovaný doklady predložené mailom zo strany ADATRANS bližšie nepreveroval a neskúmal. Taktiež súd uvádza, že je irelevantné, či má alebo nemá žalovaný oprávnenie na vykonávanie medzinárodnej cestnej prepravy zapísané v Obchodnom registri ako predmet činnosti.
K vznesenej námietke premlčania žalovaným súd uvádza, že nárok nie je premlčaný, nakoľko v zmysle článku 32 bod 2 Dohovoru CMR písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Tak spoločnosť GGP Slovakia listom zo dňa 9. 2. 2010 / č. l. 24 /, ako aj spoločnosť GGP Italy listom zo dňa 26. 10. 2010 / č. l. 161 časť F / písomne reklamovali stratu zásielky. Tým došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v rámci reklamácie nie je nutné presné vyčíslenie škody , pokiaľ je v nej uvedená škoda aspoň čo do druhu a množstva zásielky. V reklamácii spoločnosti GGP Slovakia zo dňa 9. 2. 2010 bolo tiež uvedené, že žalovaný je ako dopravca zodpovedný za škodu spôsobenú na ním prepravovanom tovare. Súd poukazuje aj na ust. článku 32 bod 1 Dohovoru CMR podľa ktorého v prípade úmyslu alebo takého zavinenia , ktoré sa podľa práva súdu , na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné
s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Žalobca pri realizácii dopravy nepostupoval s odbornou starostlivosťou , ako bolo už vyššie uvedené, preto v danej veci je podľa názoru súdu premlčacia lehota trojročná. V prejednávanej veci sa jedná o prípad škody spôsobenej úmyselne resp. hrubou nedbanlivosťou, preto súd poukazuje na článok 29 body 1 a 2 Dohovoru, podľa ktorého sa dopravca nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly , ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno , ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením , ktoré sa podľa práva súdu , na ktorom sa právna vec prejednáva považuje za rovnocenné úmyslu.
To isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby požité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia , pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh . V takom prípade sa títo zástupcovia , pracovníci alebo iné osoby tiež nemôžu odvolávať, pokiaľ ide o ich osobnú zodpovednosť , na ustanovenia tejto kapitoly uvedené v odseku 1.
K doložke CIP INCOTERMS , na ktorú poukazoval žalovaný súd uvádza, že v danom prípade je táto doložka pre posúdenie veci irelevantná, nakoľko doložka sa týka medzinárodnej kúpnej zmluvy medzi kupujúcim / GGP Italy / a predávajúcim / GGP Slovania / a žalobca uplatňuje svoj nárok v zmysle Dohovoru CMR, ktorý upravuje vecnú legitimáciu osobitne.
Pri úroku z omeškania súd aplikoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. zák, nakoľko v konaní bola preukázaná hrubá nedbanlivosť žalovaného ako dopravcu a preto ust. článku 27 bod 1 Dohovoru CMR sa na daný prípad nepoužije. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania podľa Obch. zák. vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 10. 2. 2010 , t.j. od nasledujúceho dňa po zaslaní písomnej reklamácie dopravcovi / spoločnosť GGP Slovakia listom z 9.2.2010 reklamovala dodanie tovaru / do zaplatenia.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 5. 1. 2013, t. j. nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanému spolu s platobným rozkazom do zaplatenia, nakoľko Dohovor CMR nebol v časti príslušenstva aplikovaný pre hrubú nedbanlivosť žalovaného. Vo zvyšku úroku z omeškania súd preto žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v časti 30.274,99 € s príslušným úrokom z omeškania vyhovel, vo zvyšnej časti 3.363,89 € a príslušným úrokom z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví , že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd trovy konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že od 89,99 % úspechu žalobcu odpočítal 10,01 % úspechu žalovaného, v dôsledku čoho priznal žalobcovi 79,98 % vzniknutých trov konania , čo predstavuje sumu 1.615,28 € ako náhradu iných trov konania / súdny poplatok - pomerná časť / a sumu 6.730,55 € ako náhradu trov právneho zastúpenia.
Podľa § 10 ods. 1, §13s ods. 1, 5, § 15 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 6.730,55 €, a to za 14 úkonom právnej pomoci: – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd ,vyjadrenie k odporu, písomné podanie - doplnenie dôkazov, písomné vyjadrenia zo dňa 23. 1. 2014, zo dňa 8. 4. 2014, zo dňa 26. 6. 2014, zo dňa 21. 10. 2014, účasť na pojednávaní v dňoch 26. 11. 2013, 4. 3. 2014, 29. 5. 2014, 28. 10. 2014, 24. 2. 2015, 4. 6. 2015, tarifa za úkon á 492,93 €; režijný paušál 2x 7,63 €, 3x 7,81 € , 7 x 8,04 €, 2x 8,39 €; t. j. spolu s 20% DPH 6.730,55 € .