Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Csp-37-2021.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Csp/37/2021
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, zast. : Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát so sídlom Košická 5590/56, Bratislava, proti žalovanému: U. O., Q.. XX.X.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX, o zaplatenie 73 702,09 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.6.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 73 702,09 Kč s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom zmluvy o úvere.
2. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou spotrebiteľom a žalobcom ako dodávateľom, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
3. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ( ďalej len ako CSP ), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa Článku 18 odseku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel Ia“) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
7. Podľa Článku 26 odseku 1 nariadenia Brusel Ia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
8. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia Brusel Ia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
9. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( procesné podmienky ). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 CSP ).
10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.
11. Súd venoval pozornosť otázke svojej právomoci a zisťoval skutkový stav.
12. Z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru číslo: XXXXXXXXXR zo dňa 3.9.2019 vyplýva, že žiadosť bola podpísaná v Českej republike a žalovaný v nej uviedol adresu trvalého pobytu D. XXX, Slovenská republika, avšak adresu na doručovanie uviedol R. XXX/X, X. F. - F., Č. N. (ďalej len adresa v Českej republike).
13. Taktiež z predloženej zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXXR zo dňa 3.9.2019 vyplýva, že táto bola žalobcom podpísaná v Českej republike. Poslednú výzvu k zaplateniu dlhu zo dňa 27.2.2020 žalovaný prevzal na adrese v Českej republike.
14. Súd dňa 9.12.2021 telefonicky kontaktoval žalovaného, ktorý uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v Českej republike.
15. Vykonaným dožiadaním na Obvodní soud pro Prahu 7 bolo zistené, že žalovaný má v centrálnej evidencii s platnosťou od 7.8.2017 nahlásený pobyt na adrese R. XXX/X, X. F. - F..
16. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že na Slovensku bol naposledy zamestnaný v roku 2014.
17. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany zo dňa 24.7.2021 o prešetrení pobytu vyplýva, že od otca žalovaného bolo zistené, že žalovaný sa odsťahoval pred 5 rokmi a odvtedy s nim nie je v kontakte s tým, že má vedomosť, že by mal žiť v Českej republike.
18. Súd sa vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností v prvom rade zaoberal otázkou jeho právomoci vo veci konať a rozhodnúť. Na základe zistených informácií je zrejmé, že žalovaný by mal už minimálne 5 rokov žiť a pracovať na území Českej republiky, kde bola uzatvorená aj predmetná zmluva a to na adrese, ktorá je v zmluve aj uvedená ako adresa na doručovanie písomností.
19. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, poučením podľa Civilného sporového poriadku a uznesením na vyjadrenie sa k podanej žalobe aj poučenie podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. Zásielka s uvedenými písomnosťami bola žalovanému doručená dňa 10.8.2022.
20. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 22.11.2022, na ktoré pojednávanie predvolal strany sporu. Predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2022.
21. Na predmetné pojednávanie sa žalobca ani žalovaný nedostavili. Právny zástupca žalobcu riadne a včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Strany sporu majú predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané a súd pojednával v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP.
22. Na daný prípad je potrebné aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
23. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely určenia právomoci súdu treba vychádzať z Článku 18 odseku 2 nariadenia Brusel Ia, preto súd skúmal bydlisko žalovaného v čase začatia konania. To, že má žalovaný takmer 5 rokov bydlisko v Českej republike, vyplynulo z viacerých šetrení súdu, a to jednak z telefonickej komunikácie so žalovaným, ktorý uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, z dožiadania na Obvodní soud pro Prahu 7, ktorý oznámil, že žalovaný má v centrálnej evidencii s platnosťou od 7.8.2017 nahlásený pobyt na adrese R. XXX/X, X. F. - F., z lustrácie Sociálnej poisťovne, zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany o prešetrení pobytu žalovaného, v zmysle ktorej bolo od otca žalovaného zistené, že žalovaný sa odsťahoval pred 5 rokmi a mal by žiť v Českej republike a v neposlednom rada so skutočnosti, že na predmetnej adrese boli žalovanému písomnosti doručené. Z dĺžky časového obdobia pobytu žalovaného v zahraničí nemožno vyvodiť, že by sa jednalo o pobyt prechodný. Toto časové obdobie je dosť dlhé na to, aby väzby žalovaného v Slovenskej republike prestali byť väzbami trvalými a vonkoncom nie väzbami spojenými s bydliskom žalovaného. I doručovanie súdnych zásielok na adresu bývalého trvalého pobytu žalovaného v Slovenskej republike prebehlo bezúspešne, napokon i lustrácia v registroch Sociálnej poisťovne a pokus o doručovanie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany boli negatívne. To, že má žalovaný nahlásený trvalý pobyt v Slovenskej republike na adrese D. Č.. XXX je bezpredmetné, keďže z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je osoba podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásená na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Keďže žalovaný má bydlisko v Českej republike nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie v tejto veci, kde žalovaný ako druhý účastník zmluvy vystupuje v postavení spotrebiteľa.
24. Nariadenie Brusel Ia síce v slovenskom preklade používa pojem „bydlisko“, avšak tento termín nemožno považovať za totožný s bydliskom v zmysle vnútroštátnych predpisov, teda ako adresu evidovaného trvalého pobytu fyzickej osoby. Pojem „bydlisko“ v zmysle unijného práva tak, ako ho používa nariadenie Brusel 1a, nie je v uvedenom nariadení definovaný, bližšie upresňovaný je len v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, prípadne ustálenou vnútroštátnom judikatúrou. Vo všeobecnosti však možno zhrnúť, že pri určení bydliska v zmysle unijného práva nie je vnútroštátna evidencia trvalého pobytu osoby rozhodujúca, prihliada sa na zámer fyzickej osoby zotrvať na určitom mieste z hľadiska dlhodobejšej perspektívy, teda miesta pobytu tejto fyzickej osoby, ktoré si daná fyzická osoba zvolila ako miesto, kde pracuje, trvalejšie býva so záverom zotrvať na určitom mieste v relevantnom rozhodnom časovom horizonte. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie i judikatúra slovenských súdov ohľadom definovania kritéria bydliska/obvyklého pobytu fyzickej osoby pre účely výkladu nariadení Európskeho parlamentu a Rady konštatovala, že bydliskom v zmysle týchto nariadení sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne a s charakterom trvalosti zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode súdu iného členského štátu a pojmy bydlisko (v zmysle unijného práva) a trvalý pobyt (v zmysle vnútroštátneho práva) nie je možné stotožňovať a vnútroštátne registrovaný právny stav nie je zásadný, pretože fyzická osoba sa v mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať. Vzhľadom na uvedené je tak zrejmé, že evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nemohol byť pre založenie právomoci súdu Slovenskej republiky v danej veci zásadný a smerodajný, pokiaľ mal súd preukázané a z viacerých nezávislých zdrojov verifikované, že žalovaný sa dlhodobo (5 rokov pred podaním žaloby) reálne na adrese evidovaného trvalého pobytu nezdržiaval, žiadnu zo zásielok súdu na tejto adrese ani nepreberal.
25. Vzhľadom na uvedené od počiatku neboli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci súdu) o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 73 702,09 Kč s príslušenstvom, keďže vzhľadom na bydlisko žalovaného (spotrebiteľa) v čase začatia konania nemal súd právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Za tohto stavu by právomoc Okresného súdu Piešťany bola daná za predpokladu, že by sa žalovaný tohto konania zúčastnil, resp. dostavil sa na vytýčené pojednávanie. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril, nezúčastnil sa na pojednávaní a teda sa na tunajší súd v zmysle čl. 28 ods. 1
nariadenia nedostavil. Na základe uvedeného právomoc súdov Slovenskej republiky, v tejto veci konať a rozhodnúť, založiť nemožno. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemá právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť a bolo potrebné ho zastaviť. Na túto neodstrániteľnú prekážku v konaní súd prihliadol a konanie zastavil.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko zastavenie konania a tiež vznik celého sporu zavinil žalobca, vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).