Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-213-2014.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/213/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., W. XXX/XX, adresa na doručovanie: A., F. XX, štátny občan SR, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou L.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX/XX, proti odporcovi: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX/XX, štátny občan SR, , zastúpený JUDr. Milošom Papcunom, advokátom, Advokátska kancelária Piešťany, Vajanského 5270/1A, o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý s účinnosťou od 17.10.2014 platiť navrhovateľovi výživné v sume 65,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Zročné výživné za obdobie od 17.10.2014 do 04.06.2015 vo výške 484,34 eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 17.10.2014 podal navrhovateľ na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal voči odporcovi určenia výživného v sume 100,-eur mesačne vždy do 10.dňa kalendárneho mesiaca vopred od 16.10.2014 s tým, že zameškané výživné je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca, ktorý je jeho otcom, prispieval navrhovateľovi do 24.03.2014 spolu s matkou navrhovateľa sumou 150 až 200,- eur mesačne na jeho výživu, keďže navrhovateľ je študentom vysokej školy. Po ukončení spolužitia rodičov navrhovateľa dňa 24.03.2014 mu odporca prestal prispievať a dňa 05.05.2014 podal návrh na rozvod manželstva. Matka navrhovateľa, ktorá sa odsťahovala od odporcu, ho pri osobnom stretnutí v júli 2014 požiadala o uzavretie písomnej dohody vo veci platenia výživného na navrhovateľa, ku ktorej však nedošlo.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 05.05.2014 podal na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k malol. W. N. N., nar. XX.XX.XXXX, kde navrhol určiť výživné v sume 100,-eur mesačne, pričom konanie nie je právoplatne skončené. Súčasne dňa 17.10.2014 doručila plnoletá dcéra odporcu V. N., nar. XX.XX.XXXX, na tunajší súd návrh na určenie výživného, kde tiež navrhuje sumu 100,-eur mesačne. Priemerný zárobok navrhovateľa za rok 2014 predstavuje 542,75 eur netto, býva v rodinnom dome so svojou matkou a jeho nevyhnutné mesačné
náklady predstavujú energie na bývanie cca 92,-eur, splátka úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania (ďalej len “ŠFRB”) 130,58 eur, dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni (ďalej len “VZP”) vo výške 50,- eur mesačne, mobilný telefón navrhovateľa 30,-eur mesačne. Vzhľadom na tieto zárobkové možnosti je preto odporca schopný platiť navrhovateľovi výživné 50,-eur mesačne, čo je aj suma výživného, na ktorej sa dohodol s plnoletou sestrou navrhovateľa, V. N..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením ich písomných vyjadrení, potvrdením o štúdiu navrhovateľa, potvrdením o príjmoch navrhovateľa a odporcu, spisom Okresného súdu A. č.k. XXC/XXX/XXXX a č.k. XP/XX/XXXX, uznesením OS A. č.k. XC/XXX/XXXX, listinnými dôkazmi, preukazujúcimi platenie nákladov na bývanie odporcu a ďalších jeho nevyhnutných pravidelných výdavkov, lekárskou správou ošetrujúceho lekára odporcu o mesačných nákladoch na zdravotnú starostlivosť, U. Č..XXXXX, U. Č..XXXX, pre kat. úz. A., potvrdeniami ČSOB o vkladoch matky na účet odporcu, vyjadrením Masarykovej univerzity Brno, potvrdením o príjme matky navrhovateľa, písomným vyjadrením navrhovateľa, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ sa narodil z manželstva odporcu a V. N., ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 02.04.2015, právoplatným dňa 12.05.2015. Z manželstva pochádzajú ďalšie dve deti a to maloletá N., ktorá bola citovaným rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný platiť na ňu výživné v sume 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a z manželstva pochádza aj plnoletá V. N., ktorá sa domáhala od odporcu výživného v sume 100,- eur mesačne, pričom po začatí konania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu a v súčasnosti je predmetom konania návrh na schválenie zmieru v znení, že odproca je povinný platiť navrhovateľke na jej výživu sumu 50,- € mesačne s účinnosťou od 01.02.2015. Toto konanie, vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX nie je právoplatne skončené, avšak podľa vyjadrenia odporcu už dcére túto sumu platí.
Ďalej bolo zistené, že rodičia navrhovateľa nežijú od 24.03.2014 v spoločnej domácnosti a odvtedy odporca na výživu navrhovateľa dobrovoľne neprispieva. Navrhovateľ je študentom 3. ročníka Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne v prezenčnom magisterskom štúdiu. Jeho matka, ktorá ho na základe plnej moci zastupovala v konaní, súdu uviedla, že od marca 2014, kedy sa odsťahovala od odporcu, ona prispieva navrhovateľovi na výživu mesačne sumou 150,- eur. Toto svoje tvrdenie preukázala listinnými dôkazmi ( trvalým príkazom, resp. potvrdeniami o vkladoch na účet navrhovateľa) a potvrdil to v písomnom vyjadrení aj navrhovateľ. Matka uviedla, že v tejto sume 150,- eur je zahrnutý aj prídavok na dieťa vo výške 23,- eur. Ďalej uviedla, že navrhovateľ nesúhlasí so sumou výživného 50,- eur ako navrhuje odporca, pretože jeho náklady na výživu sú podstatne vyššie ako náklady na výživu plnoletej sestry V., ktorá síce je tiež plnoletá, avšak nie je na vysokej škole a býva s matkou, takže podľa odhadu matky sú jej mesačné náklady minimálne o 100 eur nižšie ako navrhovateľove, keďže ten si platí bývanie v Brne, ktoré stojí okolo 100 eur mesačne. Preto by mal odporca platiť výživné na neho aspoň v sume 80,- eur tak, aby sa aj on podielal na zvýšených synových výdavkoch a aby tento rozdiel bol hradený oboma rodičmi a nie iba matkou. Domov cestuje cca raz za 8 týždňov, buď chodí s kamarátom autom ( vtedy platí jednu cestu 6,- eur) alebo autobusom ( vtedy ho cesta stojí 12 eur jednosmerný lístok). Býva v podnájme, Zmluvu o nájme bytu za tento školský rok syn síce nenašiel, ale jedná sa o podnájom za rovnakých podmienok, aký mal dohodnutý v minulom školskom roku. Tu predložil súdu nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ spolu s ďalšími 3 nájomníkmi si dojednali od fyzickej osoby - prenajímateľa nájom dvojizbového bytu v Brne na dobu od 01.09.2013 do 31.08.2014 za sumu nájomného vrátane energii 10.000,- Kč, čo na jedného nájomcu predstavuje 2.500,- Kč. Na stravu navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia minie minimálne 50,- eur mesačne, na študijné materiály a pomôcky 30,- eur mesačne, má však aj iné výdavky ako oblečenie, drogéria a pod, ktoré vyčíslil ako 20 eur mesačne, čo je podľa neho minimum. Inak má bežné výdavky. Je zdravý, v novembri 2013 mal jednorázový zvýšený výdavok na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s dermatochirurgickým zákrokom, za ktorý Fakultnej nemocnici Brno uhradil 2.100,- Kč, ale odvtedy nemal zvýšené výdavky v tomto smere. Náklady na MHD nemá, pretože býva blízko školy, to je aj jeden z dôvodov, pre ktorý nežiadal o internát. Keď príde domov ( k matke), táto mu kupuje stravu a prípadne to, čo potrebuje a to v rámci jej mojich možností, ktoré sú slabé, preto navrhovateľ musí vlastne už od strednej školy pracovať, inak by nevyžil.
V súčasnosti pracuje na škole brigádnicky, čo vyžaduje z jeho strany mimoriadne úsilie, keďže samotné štúdium medicíny je veľmi náročné.
Podľa vyjadrenia školy poberal navrhovateľ od univerzity v období od 01.07.2013 do 31.12.2013 doposiaľ štipendium na podporu ubytovania vo výške 2.950,- Kč a za obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 2.950,- Kč. Ďalej bolo navrhovateľovi vyplatené štipendium na podporu tvorivej činnosti a to suma 7.000,- Kč v mesiaci november 2014 a suma 6.000,- Kč v mesiaci marec 2015, tiež štipendium prospechové v decembri 2014 vo výške 400,- Kč. Nepoberá žiadne sociálne štipendium. Podľa potvrdenia školy ako zamestnávateľa dosiahol navrhovateľ v r. 2014 príjem z brigády iba v mesiaci september a to vo výške 8.500,- Kč netto, iné príjmy nemal.
Matka navrhovateľa je zamestnaná na O. Ú. S. C. ako referent s čistým príjmom cca 630,- eur vrátane daňového bonusu, tiež sa snaží hľadať si brigádu, aby mala vedľajšie príjmy, dlhšiu dobu je prihlásená v agentúre, takže keď niečo majú, tak jej pošlú ponuku ( napr. vykladať tovar do obchodov a pod.), takto si minulý rok pred Vianocami zarobila cca 100 eur, iné vedľajšie príjmy v rozhodnom období nemala. Matka býva v požičanom dome S. A. so všetkými tromi deťmi, ktorý dom jej po odsťahovaní od odporcu požičal bez nájomnej zmluvy dobrý priateľ navrhovateľa. Ide iba o dočasné riešenie, zatiaľ mu teda nemusí platiť nájomné, hradí iba energie, ktorých výšku neuviedla. Ďalej matka uhrádza cestovné do práce do C. a to sumu 48 eur mesačne, inak má bežné výdavky na stravu, ošatenie a drogériu, všetko uhrádza sama, lebo býva iba s deťmi. Odporca od marca 2014 výživné na deti neplatil, dcéram ale poskytoval aspoň vecné príspevky na výživu ( napr. ich brával na výlety, kupoval im stravu aj iné veci), synovi však nie, lebo on ho nanavštevuje a ich vzťahy sú narušené. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode začne odporca platiť výživné na mal. N. v sume 50,- eur, a na základe ich dohody už začal platiť 50,-eur plnoletej V..
Odporca v konaní uviedol, že s ohľadom na jeho príjmy vo výške 524 eur netto mesačne a najnevyhnutnejšie výdavky, ktoré podľa jeho vyčíslenia predstavujú 310,- eur, okrem ktorých navyše platí výživné po 50,- eur na každú z dcér, nie je schopný platiť vyššie výživné ani na navrhovateľa, lebo mu zostáva 114 eur, čo nie je ani životné minimum. Odporca skončil chemickú strednú školu s maturitou, robí technického pracovníka na Z. S. A., Š..A.. A. od 1989, kde využíva svoju kvalifikáciu. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosiahol v r. 2013 priemerný čistý mesačný príjem 630,- eur a v roku 2014 príjem 542,78 eur. na vysvetlenie poklesu príjmu v r. 2014 odporca uviedol, že nové vedenie podniku celoplošne znižovalo mzdy. Uviedol, že on nemá žiadne vedľajšie príjmy, nestíhal by to, lebo sa stará ( za pomoci svojej sestry) o svoju starú polomobilnú matku, pretože nemá finančné prostriedky na opatrovateľku. Jeho matka, ako odporca preukázal, poberá starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 434,40 eur eur, spoločne bývajú a hospodária. Býva vo svojom rodičovskom dome v A., ul. W. Č.. XXX/XX ( zapísanom na LV č. XXXXX ), ktorý je rozdelený na dve samostatné jednotky, byt č. X je v jeho výlučnom vlastníctvo s vecným bremenom doživoitného bývania zriadeným v prospech jeho matky a byť č. X je v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou navrhovateľa. Na tomto posledne menovanom byte majú s matkou navrhovateľa spoločný úver zo ŠFRB, ktorý si vzal v roku 2004 na jeho výstavbu vo výške 69.000 Sk, tento dlh odporca spláca mesačne po 130,56 eur, ešte mu zostáva cca 9 rokov. Vo výlučnom vlastníctve má tiež pozemok, na ktorom je dom postavený a priľahlú záhradu, vlastníctvo k nim a domu s bytovou jednotkou č. X nadobudol čiastočne dedením s odstúpením dedičských podielov matky a sestry za doopatrovanie matky. Odporca býva s matkou v byte č. X, pokiaľ ide o byt č. X, postavený za trvania manželstva s matkou navrhovateľa, tento je prázdny, odporca ho nevyužíva ani neprenajíma, ani sa nepokúšal v žiadnom smere s navrhovateľkou dohodnúť, aby to prenajali. Odporca vyčíslil mesačné výdavky spojené s bývaním ako 1/2 celkových nákladov na dom. Takto platí za plyn 60,- eur, za elektrinu 25,- eur, štvrťročne vodu 20,- eur, okrem toho spláca dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovni po 50,- eur mesačne, úver ŠFRB po 130,58 eur a svoj telefón 30,- eur mesačne. Ďalej listinnými dôkazmi preukázal ďalšie výdavky a to poistky - poistenie nehnuteľnosti polročne 68,90 eur ( ako podmienka úveru ŠFRB), tiež platí rozhlas a TV 4,64 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 50,32 eur, komunálny odpad za rok 2014 platil 142,10 eur, miestnu daň za psa vo výške 15 eur ročne a pravidelne užíva lieky na hypertenziu v sume 18-20 eur mesačne, čo potvrdil lekárskou správou. Vlastní motorové vozidlo Škoda Felícia combi ročník cca 1999, ktoré mu kúpila matka a poistka ho stojí 80 eur ročne. K nákladom za psa uviedol a preukázal, že len jeho strava predstavuje 60,- eur mesačne, mimo toho mu platí veterinárne ošetrenie, očkovanie a čipovanie, pričom poukázal na to, že pes nie je jeho, ale patrí dcéram, tieto si ho však pri
odsťahovaní nevzali. Matka navrhovateľa potvrdila, že je to rodinný pes, deti ho majú rady, navštevujú ho a preto navrhovateľ uznáva tieto jeho výdavky.
Podľa § 62 Zákona 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3, Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že návrh na určenie výživného bol podaný dôvodne, nie však v plnej výške navrhovanej sumy.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ napriek dosiahnutej plnoletosti zatiaľ nie je schopný sám sa živiť, pretože študuje dennou formou štúdia na vysokej škole. Za jeho výživu teda zodpovedajú naďalej rodičia, pričom svoju zákonnú povinnosť živiť ho, si od marca 2014 plní iba matka, zatiaľ čo odporca ako otec si ju dobrovoľne neplní a to vôbec. Súd preto skúmal možnosti a schopnosti rodičov ako aj odôvodnené potreby navrhovateľa a u navrhovateľa zistil, že jeho pravidelné mesačné náklady na výživu predstavujú sumu minimálne 203,10 eur ( pri aktuálnom kurze českej meny 1 euro = 27,44 CZK), z toho náklady na bývanie mesačne 91,10 eur, náklady na školské pomôcky 30,- eur, cestovné v priemere 12,- eur mesačne, strava minimálne 50,- eur, ošatenie a drogéria minimálne 20,- eur. Navrhovateľ síce nepožiadal školu o pridelenie internátu a býva radšej v podnájme, avšak nemožno mu vytýkať, že by tým bytočne zaťažil jeho rozpočet, pretože ako súdu uviedol v písomnom vyjadrení k veci, na rozdiel od internátu je podnájom v bezprostrednej blízkosti areálu školy, čím ušetrí nielen čas ale aj náklady na prepravu MHD, a to za porovnateľné ceny ako stoja internáty, navyše si môže svojpomocne variť, ktorú argumentáciu súd uznal ako dôvodnú. Časť svojich potrieb si navrhovateľ vykrýva vlastnými príjmami - takto v r. 2014 dosiahol príjem na štipendiu a brigáde celkovo za rok 686,95 eur ( 18.850,- Kč), čo pri spriemerovaní mesačne predstavovalo 57,24 eur a v r. 2015 dosiahol príjem 218,- eur ( 6.000,- Kč), čo za uplynutých 5 mesiacov január až máj 2015 predstavuje priemer 43,73 eur.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa matka navrhovateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 724,20 eur vrátane daňového bonusu na 3 deti, pričom v r. 2014 mala z brigády príjem 110,93 eur, takže jej mesačný priemerný zárobok v rozhodnom období sa tým navýšil na 733,45 eur. Jej mesačné náklady na bývanie sú v súčasnosti len za spotrebované energie, avšak to len z dôvodu, že má prechodne požičaný bezodplatne dom od navrhovateľovho priateľa, možno však dôvodne usudzovať,
že bezodplatné požičanie bývania nemôže byť trvalým riešením. Súd jej v súčasnosti uznal ako dôvodné náklady na energie v rovnakej výške ako u odporcu, t.j. cca 95,- eur ( ako elektrina, plyn, voda, TV a rozhlas), pričom náklady na bývanie u nej budú nepochybne vyšie ako u odporcu, pretože žije v domácnosti iba s deťmi a teda celá záťaž spočíva na nej ako jedinej osobe zárobkovo činnej, na rozdiel od odporcu, ktorý hospodári spoločne so svojou matkou. Matka navrhovateľa zo svojho príjmu však hradí okrem svojich bežných potrieb ako strava, ošatenie, drogéria a pod., tiež cestovné do práce 48,- eur a prevažnú časť nákladov na výživu mal. N. a plnoletej V., keďže odporca na ne prispieva iba sumou 50,- eur, čo určite zďaleka nedosahuje polovicu výšky nákladov na ich výživu, takže v tommto smere musí ich ostatné odôvodnené potreby uhrádzať matka, čo pri veku týchto detí ( N. má 14 rokov a V. má 19 rokov a je v maturitnom ročníku strednej školy) predstavuje výraznú finančnú záťaž oproti odporcu. Pokiaľ ide o navrhovateľa, aj v tomto prípade matka prispieva vyššou než polovičnou sumou na jeho potreby, keď zo sumy 203,10 eur ako minimálnej mesačnej sumy, potrebnej na výživu navrhovateľa, mu matka posiela 150,- eur, z čoho 23,- eur predstavujú prídavky na navrhovateľa poberané od štátu, čiže matka z vlastných príjmov na jeho výživu platí 127,- eur ( 150- 23 = 127). Okrem toho mu navyše prispieva na výživu aj ďalšími plneniami, keď počas návštev doma navrhovateľa stravuje a kupuje mu veci, ktoré potrebuje. Odporca sa s navrhovateľom nestretáva a neprispieva vecne na jeho výživu, takže je zrejmé, že v jeho prípade bude platiť iba výživné určené súdom.
Dokazovaním bolo zistené, že odporca dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v r. 2014 v sume 542,78 eur a podľa výplatných pások za tento rok zatiaľ dosiahol za obdobie január až marec 2015 priemerný čistý príjem 550,30 eur, iné príjmy nemá. Odporca je zamestnaný vo svojom odbore a z hľadiska jeho príjmov zo zamestnania možno konštatovať, že využíva svoje schopnosti a možnosti, čo však neplatí pokiaľ ide o využitie svojho majetku na získanie prípadných ďalších príjmov. Odporca je výlučným vlastníkom bytu č. X a súčasne bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. X v jeho dome v A., postavenom na pozemku v odporcovom výlučnom vlastníctve. Odporca, žijúci so svojou matkou- dôchodkyňou, pritom užíva iba byt č. X bez toho, aby profitoval z prázdneho bytu č. X a tento prenajal alebo inak ho využil ( s čím by matka ako spoluvlastníčka podľa jej vyjadrenia súhlasila), naopak, platí náklady na celý dom, čím neúmerne zaťažuje svoj mesačný rozpočet, hoci má vyživovaciu povinnosť voči trom nezaopatreným deťom. Rovnako odporca neuvažuje nad prípadným vedľajším príjmom ako to robí matka ( ktorá sa pritom stará o maloletú dcéru), hoci jeho bežný príjem potom umožňuje len nízke príspevky na výživu svojich troch detí, čím presúva zodpovednosť za ich výživu na matku. Od matky však nemožno spravodlivo očakávať, aby iba ona vynakladala vo zvýšenej miere úsilie na pokrytie potrieb spoločných detí. U otca boli okrem výdavkov na energie cca 95,- eur (elektrina, plyn, voda, TV a rozhlas) zistené výdavky na splátky úveru 130,56 eur, ktoré však nemajú prednosť pred výživným, ďalej na poistku domu mesačne 11,50,- eur, poistku auta 6,70 eur v prepočte na mesiac, náklady na telefón cca 30,- eur, náklady na psa 60,- eur, na miestne dane mesačne v prepočte 13,- eur, na lieky cca 20,- eur, na splátku dlhu VZP 50,- eur a výživné na dve mladšie deti 2 x 50,- eur, takže spolu preukázal náklady 516,76 eur, z ktorých však súd nezohľadnil splátku dlhu VZP v sume 50,- eur, ktorý výdavok si zavinil sám odporca ublížením na zdraví inej osobe a tiež súd nevzal do úvahy náklady 60,- eur na psa, ktoré nie sú nevyhnutné a nemožno ich porovnávať s nevyhnutnými výdavkami na výživu syna, preto ich súd považoval za zbytočne vynakladané. Pokiaľ totiž nemajú rodičia dostatok finančných prostriedkov na výživu svojich detí, nemožno im zohľadniť vynakladanie neprimeraných výdavkov na ich záľuby, ktoré by išli na úkor uspokojovania základných potrieb detí. Zo sumy 550,30 eur teda odporca nevyhnutne musí vynaložiť výdavky v sume cca 406,70 eur, takže mu zostane 143,54 eur, odhliadnuc od nevyužitej možnosti získať príjmy z prenajímania prázdneho bytu ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), alebo si tým aspoň pokryť časť vynakladaných výdavkov na energie. Súd mal teda za preukázané, že navrhovateľ má odôvodnené mesačné výdavky najmenej v sume 203,10 eur, má vlastné príjmy v priemere okolo 50,- eur mesačne, 23,- eur poberá prídavok od štátu a rodičia musia hradiť zvyšok vo výške 130,- eur. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, považoval súd za primerané výživné v sume 65,- eur stým, že rovnakú sumu bude platiť navrhovateľova matka, keďže táto musí vo zvýšenej miere pokrývať výživu ostatných dvoch detí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd návrhu vyhovel do výšky 65,- eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, keďže možnosti a schopnosti odporcu by vyššie výživné nedovoľovali.
Navrhovateľ žiadal výživné od 16.10.2014, súd mu ho však priznal až odo dňa podania návrhu na súd, kedy bolo toto súdne konanie začaté t.j. od 17.10.2014 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine a uložil mu povinnosť platiť ho vždy k 20. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, ktorý deň splatnosti navrhol
odporca. Keďže odporca doteraz neplatil žiadne výživné, spätným určením výživného mu vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 17.10.2014 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 484,34 eur, vypočítanej ako výživné 65,- eur za uplynulých 7 mesiacov t.j. november 2014 až máj 2015 + alikvótna časť výživného za mesiac október 2014 ( 65 eur : 31 dní = 2,096 eur/deň x 14 dní = 29,34 eur), ktoré dlžné výživné súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V súdenom prípade mal v konaní prevažný úspech navrhovateľ, preto by mu patrila náhrada trov do výšky jeho pomerného úspechu v spore, keďže však navrhovateľ si žiadne trovy nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).