Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-228-2014.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/228/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcov 1) U. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., Z. XX, občan SR, 2) F. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.H., Z. XX, občan SR, zastúpených splnomocnenou zástupkyňou A.. E. K.U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., Z. XX, občan SR, proti žalovanému H. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., G. X, prechodne bytom Z., S. XXX, XXX XX B., občan SR, o zvýšenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté deti takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť žalovaného pre žalobcov počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod spisovou značkou 5P28/2007 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2008 pre žalobcu v 1. rade zo sumy 49,79 EUR na sumu 90,- EUR mesačne a pre žalobkyňu v 2. rade zo sumy 33,19 EUR na sumu 60,- EUR mesačne, ktoré výživné je žalovaný povinný poukazovať k rukám žalobcov počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 10. dňa v mesiaci.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobcovia žiadali, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť žalovaného, ich otca voči nim. Uviedli, že manželstvo ich rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad 17C 1249/1995 zo dňa 20.12.1995. Obaja boli na čas po rozvode zverení do výchovnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispieva na ich výživu sumou 500,- Sk. Výživné bolo neskôr upravované, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok 5P 28/2007 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2008 a vykonateľnosť dňa 27.1.2008. Výživné bolo určené na žalobcu v 1. rade sumou 1500 Sk (49,79 €) a na žalobkyňu v 2. rade sumou 1000 Sk (33,19 €). Po dosiahnutí plnoletosti naďalej žijú s matkou, ktorá so svojho mesačného zárobku 550,- € uhrádza náklady spojené s bývaním, káblovou televíziou, internetom, svoje, ako aj ich osobné potreby na bývanie, stravovanie, štúdium, lekársku starostlivosť, dopravu, životné a úrazové poistenie, DDP. Od posledného určenia výživného uplynulo takmer sedem rokov. V tom čase boli študentmi strednej a základnej školy. V súčasnosti, v akademickom roku 2014/2015, je U. študentom 2. ročníka Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a F. 1. ročníka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, obaja denného štúdia. Otec nad rámec exekučne zrážaného výživného na žalobcov ničím neprispieva.
Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu nízkeho príjmu. Uviedol, že nad rámec určeného výživného na deti neprispieva ničím, nestretáva sa s nimi, pretože zo žiadnej strany
nie je záujem. Predložil súdu výplatné pásky a uviedol, že po zrážkach je jeho príjem 170 - 180,- €, teraz dostal 300,- €. Jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v 1 - izbovom byte poberá dôchodok vo výške 350,- €. Poukázal na výplatné pásky, z ktorých je zrejmé, čo sa mu zráža zo mzdy. Z dokladu o nájme za jún 2015 vyplýva, že za nájom platia s mamou 230,- €. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Na otázku samosudkyne, čo na výplatných páskach predstavujú neprednostné exekúcie uviedol, že je to pohľadávka spoločnosti Orange a pôžičky zo sporiteľne, ktoré si zobral pre vlastnú potrebu, aby sa im lepšie žilo. Dodal, že ešte za smeti platí 30,- €, ďalších 30,- € platí mama. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov trvala podanom návrhu. Žiadala len zvýšiť výživné až od právoplatnosti rozsudku, nakoľko deťom priznali sociálne výživné, ktoré by museli vrátiť. Toto je tiež dôkazom o nedostatočnom príjme. Doplnila, že je pravdou, že deti majú vlaky zadarmo, ale MHD si musia platiť. Predložila súdu na pojednávaní doklad o kúpe okuliarov pre Erika, ktoré stáli 158,- €, rám sa mu už aj zlomil.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení splnomocnenej zástupkyne žalobcov, žalovaného, z dokladov o príjmoch a výdavkoch účastníkov a splnomocnenej zástupkyne žalobcov, z potvrdení o štúdiu rozhodnutí o priznaní sociálnych štipendií, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Žalovaný je otcom žalobcov. Po rozvode manželstva rodičov žalobcov, boli obaja zverení do výchovnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod spisovou značkou 5P28/2007, kde rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2008. Od tohto dátumu do rozhodnutia v prebiehajúcom konaní teda uplynulo takmer 7,5 roka. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom bol žalobca v 1. rade študentom strednej školy a žalobkyňa v 2. rade žiačkou základnej školy. Už len vzhľadom na značný časový odstup od posledného rozhodnutia je zrejmé, že sa museli značne zmeniť pomery na strane žalobcov. Títo sú v súčasnosti naviac obaja študentmi vysokých škôl. Ako to mal súd zdokladované potvrdeniami zo škôl, žalobca v 1. rade je v akademickom roku 2014/2015 študentom 2. ročníka štúdia študijného programu Geografia - informatika - denná forma, Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a žalobkyňa v 2. rade je študentkou 1. ročníka dennej formy študijného programu všeobecné veterinárske lekárstvo Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V zmysle rozhodnutí oboch vysokých škôl, ktoré súdu boli predložené, obom žalobcom v období od 1.9.2014 do 30.6.2015 bolo priznané sociálne štipendium. Žalobcovi v 1. rade vo výške 110,- € a žalobkyni v 2. rade tiež vo výške 110,- €. Rozhodnutia boli odôvodnené predloženými dokladmi, príjmom na základe ktorého bol nárok posudzovaný a okruhom spoločne posudzovaných osôb. Už len z toho, že žalobcom boli priznané sociálne štipendiá je dôkazom nedostatočnej finančnej situácie rodiny, v ktorej žijú.
Keďže zvýšené výživné bolo požadované až od právoplatnosti tohto rozsudku, súd sa zaoberal predovšetkým príjmami a výdavkami rodičov žalobcov za obdobie roku 2015. Matka žalobcov má príjem cca 566,- €, od februára 2015 už nepoberá daňový bonus 21,41 € na žalobcu v 1. rade. Poberá prídavky na deti vo výške 47,04 €, ale od februára 2015 už len na žalobkyňu v 2. rade vo výške 23,52 €. Výživné doposiaľ otec na deti platí spolu vo výške 82,98 €. Otec žalobcov, teda žalovaný má priemerný čistý mesačný zárobok v roku 2015 cca 572,- €. Zo mzdy okrem povinných zrážok každého občana a výživného na deti, sa mu zrážajú neprednostné exekúcie vo výške cca 72,- € , ktoré, ako sám uviedol, sú pohľadávkou spoločnosti Orange a pôžičky zo sporiteľne cca 110,- €, ktoré ako tiež konštatoval, si vzal preto, aby sa im ľahšie žilo. Toto právo súd samozrejme žalovanému neupiera, ale to, že sa žalobcom, ktorí majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nežije ľahko, bolo v konaní preukázané. Vyplýva to z dokladovaných príjmov ich matky, z ich výdavkov, výdavkov ich matky v súvislosti zo zaobstarávaním spoločnej domácnosti, štúdia ,bývania, ako aj z rozhodnutí o priznaní sociálnych štipendií žalobcom. Naviac vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu má zákonnú prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Nezanedbateľnou okolnosťou pri určovaní výživného je aj osobná starostlivosť toho ktorého rodiča, teda v tomto konkrétnom prípade výlučne matky, o oboch žalobcov.
Zdokladované výdavky matky žalobcov a žalobcov predstavuje nájomné vo výške 95,- € mesačne po znížení od januára 2015, poplatky SIPO vo výške 41,94 € mesačne, káblová televízia 4,50 € mesačne, komunálny odpad 47,86 € ročne, internet 11,90 € mesačne, životné a úrazové poistky 42,57 € mesačne, telefóny za tri osoby cca 20,- € mesačne, DDP 3,32 € mesačne, sporenie 25,- € mesačne, poplatky za
internát pre Erika 40,- € mesačne, za Karinu 53,- € mesačne, deťom strava, cestovné, učebnice cca 250,- € mesačne. Výdavky naviac v apríli 2015 predstavovali náklady v súvislosti s kupovaním okuliarov pre žalobcu v 1. rade vo výške 158,- €.
Žalovaný súdu predložil mzdové listy a doklad o platení nájomného za mesiac máj 2015 vo výške 230,- €. Ako sám uviedol, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, s ktorou si náklady delia na polovicu a ktorá poberá dôchodok vo výške 350,- €.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovením súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výšku určenú sumou 150,- EUR spolu na oboch žalovaných súd považuje za primeranú, aj keď určite nie postačujúcu, vzhľadom na opodstatnené výdavky žalobcov, príjmy a výdavky ich matky s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, ale bolo potrebné zohľadniť aj zárobkové možnosti a schopnosti žalovaného a jeho opodstatnené výdavky.
V prevyšujúcej časti, teda nad sumu 150,- EUR, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku súd žalobu zamietol a výživné priznal žalobcom v súlade s upresneným návrhom, teda až odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy konania súd účastníkom nepriznal, nakoľko žalobcovia sú zo zákona oslobodení od platenia súdnych poplatkov a žalovaného vzhľadom na pomer úspechu v konaní podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, k zaplateniu súdneho poplatku súd nezaväzoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).