Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej v trestnej veci proti obž. L. J. zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.10.2014 sp. zn. na verejnom zasadnutí konanom 4. júna 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému L. J., nar. XX.XX.XXXX vo P. B. O., trvale bytom K. XX, okr. P. B. O., invalidnému dôchodcovi

u k l a d á:

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodeným Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, IČO 35 942 436 škodu vo výške 85,- eur a H. X., nar. X.X.XXXX, bytom K. č. XX k rukám opatrovníka Obecný úrad K., zast. JUDr. Jánom Uhlíkom, škodu vo výške 242,- eur.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného L. J. vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že -dňa 21. decembra 2013 v čase približne od 17. 00 hod. do 18.30 hod., počas návštevy v rodinnom dome č. XX v obci K., okr. P. nad O., rukou ohmatával pravý prsník a genitálie poškodenej H. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je dlhodobo pripútaná na lôžko a vzhľadom na svoj zdravotný stav i vysoký vek nebola schopná vnímať konanie obžalovaného, ani sa mu brániť, pričom obžalovaný jej svojím konaním spôsobil zranenia a to drobné bodkovité krvácanie do kože a slizníc na pohlavných orgánoch, povrchové

poškodenia tkaniva na pravej strane pošvy, zhrubnutie malých pyskov vpravo a na pravom prsníku hematóm, s dobou liečenia týchto zranení v trvaní 5-6 dní. Za to mu podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich ) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným a/ Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. , so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, IČO 35 942 436 škodu vo výške 85,00 eur ( osemdesiatpäť eur ), b/ Obecnému úradu Čaklov, zast. JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody č. 1, škodu vo výške 242,00 eur ( dvestoštyridsaťdva eur ).

Proti tomuto rozsudku proti všetkým jeho výrokom prostredníctvom obhajcu podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že okresný súd svoj záver o tom, že sa predmetný skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný oprel predovšetkým o výpoveď svedkyne V. H. a znalecké dokazovanie, pričom z výpovede svedkyne V. H. na hlavnom pojednávaní nevyplýva, aby osobne videla spáchanie predmetného skutku obžalovaným a svedkyňa uviedla, že si len myslela, že matke musel ublížiť obžalovaný, keďže iný u nej vtedy nebol. Obžalovaný poukázal na to, že vo večerných hodinách dňa 21.12.2013 svedkyni V. H. doniesol fľašu domácej slivovice, pretože v dopoludňajších hodinách nestihol kúpiť fľašu rumu, o ktorú ho svedkyňa požiadala. Počas celej návštevy bol v prítomnosti svedkyne a spoločne boli dvakrát vonku fajčiť cigarety. Počas návštevy vypili každý po štyri poháriky slivovice, pričom pri jeho odchode fľaša slivovice ostala na stole v obývačke rodinného domu. To, že svedkyňa V. H. vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje potvrdila jej sestra T. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. O skutočnosti, že dňa 22.12.2013 okolo 6:15 hod., keď prišla k poškodenej do rodinného domu v K. svedkyňa T. O. našla V. H. opitú a totálny neporiadok v izbe . Navrhoval vypočuť svedkyňu P. J., avšak súd prvého stupňa vykonanie dôkazu výsluchom tejto svedkyne odmietol dôvodiac zisteniami okolností nepodstatných pre rozhodnutie. Obžalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali skutočnosťami týkajúcimi sa činnosti V. H. po jeho odchode vo večerných hodinách z domácnosti poškodenej dňa 21.12.2013 až do rána 6:15 dňa 22.12.2013, kedy vykonávala opatrovanie matky. Podľa jeho názoru dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustil predmetného skutku, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby.

Okresný prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že obžalovaný bol prítomný v dome poškodenej dňa 21.12.2013, čo vyplýva z výpovede obžalovaného i svedkyne V. H., pričom bol aj v blízkosti poškodenej. Poukázal na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, z ktorého vyplýva, že na predmete č. 6, biologická stopa č. 6 - ster spod pravej ruky L. J. a na predmete č. 7, biologická stopa č. 7 - ster spod ľavej ruky L. J., bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Na predložených predmetoch skúmania označených č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, a 10 bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov analýzy DNA predmetov skúmania označených č. 6 a 7 vyplýva, že biologický materiál pochádza najmenej od dvoch osôb, prítomnosť biologického materiálu tretej osoby nebola preukázaná. DNA profily biologického materiálu zaisteného z predmetov skúmania č. 6 a 7 sú kombináciou DNA profilov porovnávacích vzoriek bukálnych výterov označených H. X. a L. J.. Taktiež okresný prokurátor dal do pozornosti, že obžalovaný v prípravnom konaní popísal spôsob, akým malo dôjsť k spáchaniu trestného činu a svoj postoj zmenil až pri konaní o dohode o vine a treste. Mal za to, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný a rozsudok prvostupňového súdu je zákonný.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné vo vzťahu k výroku o treste.

Obsah dokazovania je rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci súd v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a

rozviedol svoje právne úvahy pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona nielen v otázke viny, ale aj v otázke trestu.

V posudzovanej veci bolo v konaní pred súdom prvého stupňa podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie v rozsahu, ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Bolo teda postupované tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel v podstate k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd podrobne rozpísal, ktoré konkrétne dôkazy boli v posudzovanej veci vykonané, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, uviedol, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo obrane obžalovaného prezentovanej na hlavnom pojednávaní neuveril, ako aj to, na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospel k skutkovým zisteniam prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Oproti obžalobe náležite na základe vykonaného dokazovania upravil skutok a tie skutočnosti, ktoré tam pridal a ktoré vypustil zodpovedajú vykonanému dokazovaniu.

Dôvody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za vecne správne, úplné a v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku aj odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal a to napriek tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa spáchanie skutku poprel. Dôkazmi, ktoré tieto závery podporujú, sú najmä výpovede svedkýň O. a H., ale aj samotná prvotná výpoveď obžalovaného, ktorú nemožno prehliadnuť, následne jeho vyjadrenie pred znalkyňami, ktoré je zahrnuté v znaleckom posudku, ale aj závery znaleckých posudkov najmä z odboru zdravotníctvo, odvetvie gynekológia, ale aj Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice. Svedkyne O. a H. popísali spôsob, akým dochádzalo k starostlivosti o ich matku, že sa o ňu starali na striedačku každých 24 hodín jedna, spôsob akým prebiehala hygiena u poškodenej, pričom obe zhodne uviedli, že vždy to končilo tak, že vo večerných hodinách okolo 17.30 h-18.00 hod. došlo k prebaleniu matky, uloženiu na spánok a potom až ráno, ak nebol v noci žiaden problém došlo k prebaleniu. Svedkyňa H. popísala prítomnosť obžalovaného v mieste, kedy a kde malo dôjsť k spáchaniu skutku, neuviedla nijakú ďalšiu osobu, ktorá by tam v relevantnom čase mala prísť. Obžalovaný v konaní pred súdom sa po podaní obžaloby začal brániť tým, že zranenia, ktoré poškodená utrpela, a ktoré boli objektívne zistené, jej mohla spôsobiť aj jej dcéra pri manipulácii, pri ošetrovaní, pri prebaľovaní. Tieto skutočnosti, alebo túto obranu vyvrátil jednoznačne svojou výpoveďou znalec MUDr. L.. Ten vychádzal z popísaných zranení, ktoré uviedol prvotný lekár pri prehliadke a následne gynekológ, ktorý poškodenú obhliadal. Vychádzajúc zo zranení, z ich rozsahu, z ich umiestnenia a z masívnosti poškodení orgánov, že to krvácalo a že to bolo evidentné aj z ďalších dôkazov, znalec vylúčil akúkoľvek možnosť vzniku týchto zranení pri bežnej manipulácii pri prebaľovaní. Kriminalistický a expertízny ústav v záveroch svojho znaleckého posudku konštatoval závažnú skutočnosť a to, že na skúmaných objektoch pod číslami 6 a 7, čo boli stery spod nechtov obžalovaného, bola zistená zmiešaná DNA od dvoch ľudí, a v oboch prípadoch aj na 6 a 7, to bolo od poškodenej a od samotného obžalovaného. Túto skutočnosť nebolo v kontexte z ostatnými dôkazmi možné vyhodnotiť inak ako tak, že tieto biologické stopy sa obžalovanému dostali pod nechty spôsobom, ako bol popísaný v skutku a ako to sám v prvotnej výpovedi priznal. Na margo odvolacej námietky a navrhovaného výsluchu svedkyňou J. treba uviesť, že na hlavnom pojednávaní vypovedali priame svedkyne, ktoré sa vyjadrovali k podstatným skutočnostiam, preto sprostredkovaná výpoveď svedkyne „z počutia“, ktorá počula od priamej svedkyne, že bola v tom čase opitá, pri súhrne dôkazov, ktoré boli vykonané, by nemala relevantný vplyv na otázku viny, preto tento návrh na doplnenie dokazovania ani krajský súd neprijal a tento zamietol, obdobne ako to vykonal súd prvého stupňa.

Hodnotiac všetky dôkazy v jednom súhrne nemožno uveriť zmenenej výpovedi obžalovaného, ktorý aj sám najprv popísal, akým spôsobom ku skutku došlo a takmer zhodne sa vyjadroval aj pred znalcami pri vyšetrení. Naviac ani odôvodnenie zmenenej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 24.9.2014 vyznieva nepravdepodobne a nelogicky. Evidentne na celom konaní obžalovaného mal najpodstatnejší vplyv požitý alkohol. Požitie alkoholu zapríčinilo to, čo sa vlastne udialo.

Krajský súd teda konštatuje, že skutkové závery súdu prvého stupňa sú správne a vo vzťahu k právnej kvalifikácii nemožno vytknúť žiadne podstatné pochybenia. Obžalovaný vedel o tom, že ide o osobu

staršiu, že mala viac ako 60 rokov, vedel, že ide o osobu chorú, sám jej pri tom pomáhal. tieto okolnosti vyhodnocuje ako okolnosti, ktoré podstatným spôsobom zvyšujú nebezpečnosť konania a v rámci takejto úvahy je následne aj kvalifikácia, podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda podľa odseku 2 § 200, namieste, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), f) Tr. zák.

Pri ukladaní trestu krajský súd prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a zároveň odradenie iných od páchania trestných činov. Poľahčujúcu okolnosť krajský súd vzhliadol vo vedení riadneho života obžalovaného pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j) Tr. zákona, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nevzhliadol, čo malo vplyv a následnú aplikáciu ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. a zníženie hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Z odpisu z registra trestov krajský súd zistil, že obžalovaný nemá v registri trestov záznam. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že v tejto evidencii nemá obžalovaný žiaden záznam o priestupku. Zo správy o povesti krajský súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ riešený komisiou verejného poriadku.

Zohľadniac kritériá pre ukladanie trestov prihliadnuc na osobu páchateľa, jeho doterajší život, okolnosti skutku má krajský súd za to, že sú tu mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pri právnej kvalifikácii ustálenej súdom prvého stupňa, zákonnej a správnej aj podľa názoru krajského súdu, mohol súd ukladať trest odňatia slobody od 7 až do 15 rokov. Po veľmi dôslednom vyhodnotení všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa krajský súd dospel k názoru, že v danom prípade by uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby 7 až 15 rokov bolo neprimerane prísne.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Aj keď rodinný život nemá harmonický, nie sú poznatky ani z miesta bydliska, ani z okolia, že by bol nejakým spôsobom priestupkovo postihnutý, alebo že by sa správal neprístojne. Poškodenej 35 rokov pomáhal, bol s ňou v dobrom vzťahu. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, znalkyňa z odboru psychológie vo svojom znaleckom posudku popísala zdravotný stav obžalovaného dosť zlý. Po somatickej stránke trpí viacerými vážnymi chorobami, prekonal infarkt, má cievny implantát, trpí na ochorenie chrbtice a z uvedených dôvodov je aj na čiastočnom invalidnom dôchodku. Všetky tieto okolnosti v súhrne a v spojení aj s tým, že podľa názoru krajského súdu okolnosti pre naplnenie skutkovej podstaty, teda okolnosti, že malo ísť o osobu starú a chorú, neboli motívom, kvôli ktorému obžalovaný skutok spáchal, tieto okolnosti ho neviedli k spáchaniu trestného činu a nevyužil bezbrannosť osoby s ohľadom na vedomosť o tom, že je chorá a stará. Primárne išlo o skrat spôsobený alkoholom, pričom bezbrannosť osoby podľa názoru krajského súdu pritom nebola takou vážnou, aby podstatným spôsobom zvyšovala stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, a preto aj túto okolnosť pri ukladaní trestu zohľadnil a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda nižšie ako 7 rokov, avšak nie na dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby.

Vzhľadom na uvedené mimoriadne okolnosti mal krajský súd za to, že účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. por. bude naplnený uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa názoru krajského súdu trest v takejto výmere postačuje na to, aby do budúcna zabránil obžalovanému v

páchaní trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov.

Keďže obžalovaný po celú dobu trestného konania až ku dňu rozhodnutia žil riadnym životom a zároveň podľa odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR nemá záznam, to znamená, že pred spáchaním predmetných trestných činov nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestov odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň krajský súd zrušil napadnutý rozsudok nielen vo výroku o treste a následne ho nahradil, ale aj vo výroku o náhrade škody považujúc za potrebné napraviť formálne pochybenie súdu 1. stupňa, keď bolestné, ktoré evidentne patrí poškodenej H. X. prisúdil obecnému úradu K., ako opatrovníkovi, zastúpenému JUDr. D..

Zmena vo výroku o náhrade škody spočíva len v tom, že krajský súd vyslovil, že náhrada obžalovaným spôsobenej škody patrí poškodenej H. X., ale bude vyplatená k rukám opatrovníka.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.