Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18P-32-2013.pdf
PDF · 96.61 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. Y., M.. X.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh otca: U. Y., M.. XX.X.XXXX, Q. B., U. M. Č.. X, za účasti matky: L. Y., M.. XX.X.XXXX, A. Q. B., U. M. Č.. X, A..Č.. XX P. J., Z., Z. G., F. Q., v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. C. Y., M.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2003, č.k. 12C 602/2002.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. C. Y. sumou 50 EUR mesačne od 4.6.2013 do 31.5.2015 a sumou 70 EUR mesačne od 1.6.2015 do budúcna do rúk otca, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.
V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a .
Styk matky s mal. C. Y. n e u p r a v u j e .
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 4.3.2013 do 30.6.2015 v sume 670 EUR, je matka povinná z a p l a t i ť na účet otca v lehote 6-tich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 4.3.2013 domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností voči mal. C. Y., M.. X.X.XXXX, naposledy upravených rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2003, č.k. 12C 602/2002, ktorým bolo rozvedené jeho manželstvo s matkou maloletého a kedy sa na úprave rodičovských práv a povinností dohodli. Na základe tejto dohody bol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. C. sumou 1.500,- Sk mesačne, t.j. 49,80 EUR, styk upravený nebol. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletého v apríli 2011 odcestovala do F. Q., syna C. mu zverila do výchovy a opatery, pretože maloletý zostal na P., odmietol s matkou vycestovať. Od tej doby sa o syna stará, bývajú spoločne v 2-izbovom byte, matka o maloletého nejaví záujem, navštevuje ho sporadicky a nejaví záujem o jeho výchovu. Na výživné dieťaťa posiela sumu 50 EUR mesačne a okrem toho aj detské prídavky, ktoré jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zasiela na jej účet. Na základe toho žiadal, aby súd zveril mal. C., do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu, vždy do 20-tého dňa v mesiaci do jeho rúk. Žiadal priznať náhradu trov konania.
Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 31.5.2013, a z nej vyplýva, že matka síce žije vo F. Q. a posiela otcovi pravidelne výživné 50 EUR mesačne a okrem toho aj rodičovský príspevok 22,60 EUR, zabezpečuje synovi oblečenie, napriek tomu s návrhom na zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti otca nesúhlasí. Mal. C. bol v čase prešetrenia pomerov v 9. ročníku ZŠ na Y. ul. a napriek tomu, že v tom čase žil so svojim otcom, pri pohovore s kolíznym opatrovníkom sa vyjadril tak, že je prirodzené, aby sa o dieťa starala matka, a preto sa skôr prikláňal k alternatíve, byť so svojou matkou. Uviedol, že matka mu nespomínala, kedy sa mieni vrátiť na P..
Matka bola vo veci vypočutá dožiadaným súdom vo F. Q., dňa 28.11.2013. Z jej výpovede vyplýva, že do J. odišla so svojim novým partnerom a mal. C. sa vtedy odmietol s ňou presťahovať. Mal 12 rokov. Dohoda bola taká, že C. ostane v starostlivosti otca, bude ju v J. navštevovať, aby si na J. zvykol a minulý rok C. povedal, že je pripravený prísť do J.. Preto nesúhlasila s návrhom otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a žiadala prihliadnuť na skutočnosť, že C. sám chce prísť do J.. Ďalej uviedla, že na výživu mal. C. zasiela otcovi 50 EUR mesačne, kupuje pre neho oblečenie a letenky, míňa na neho 100 - 150 Libier na Veľkú noc a Vianoce + letenky v cene približne 100 Libier za jednu. Detské prídavky vo výške 22 EUR v tom čase boli vyplácané už otcovi dieťaťa. Matka uviedla, že v J. je nezamestnaná, poberá pracovné, daňové a detské daňové zvýhodnenie spolu so svojim partnerom vo výške 100,13 Libier týždenne a detské prídavky 80 Libier mesačne. Jej partner pracuje. Za bývanie platia 280 Libier, mestská daň je 98 Libier a za elektriku platia 80 Libier mesačne. Na P. vlastní garáž, za ktorú ročne musí platiť daň. Žiadala, aby bola prítomná na pojednávaní súdu na P..
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2003, č.k. 12C 602/2002-21, čestným prehlásením podpísaným L. Y.U. dňa 24.10.2011, opisom mzdového listu otca, predbežným opatrením, ktoré bolo nariadené vo veci 11P 20/2013, rodným listom mal. M. B., M.. XX.X.XXXX, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Posledná a jediná úprava rodičovských práv a povinností voči mal. C. Y., bola rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2003, č.k. 12C 602/2002-21, ktorým rozsudkom súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a na základe dohody rodičov zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca sumou 1.500,- Sk, t.j. 49,79 EUR. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2003. V zmysle tohto rozsudku v čase rozhodovania súdu matkin príjem predstavoval 7.000,- Sk mesačne a otec bol v tom čase nezamestnaný. Mal. C. navštevoval škôlku, mal 4 roky.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že matka odišla do J. v r. 2011 v apríli s tým, že podpísala čestné prehlásenie, že dieťa ponecháva otcovi. O výživnom sa nijak nedohodli a toto výživné bolo potom určené až na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2013 č.k. 11P 20/2013-9, ktorým súd, na základe jeho návrhu zveril maloletého predbežne do jeho osobnej starostlivosti a výživné zo strany matky určil sumou 50 EUR mesačne. Následne otec podal návrh vo veci samej o zmenu umiestnenia dieťaťa, v marci 2013. Matka maloletého na P. nenavštevovala, posledné dva roky doma nebola, maloletý ju navštevoval obyčajne 2x do roka, a to na Vianoce a počas letných prázdnin. Aj keď sa maloletý nesťažoval, určite mu matka chýbala a najväčší problém nastal pri návrate od matky. Maloletý však na P. má svoje zažité prostredie, chodí do školy, na krúžky, má tu kamarátov a zázemie. T.č. bývajú v 3-izbovom byte na U. M. Č.. X F. B., pričom je to byt, ktorý patrí starým rodičom maloletého zo strany matky. Starí rodičia im sami ponúkli možnosť bývania v tomto byte. Svojim bývalým svokrovcom otec za bývanie nič neplatí, za samotný byt platí 220 EUR mesačne. Jeho hrubý mesačný príjem predstavuje 640 EUR a k tomu ešte dostáva bonusy, pretože pracuje v cool centre a jeho odmeňovanie závisí od výsledkov jeho práce.
Maloletý navštevuje 2. ročník SPŠ P. F. B. s tým, že na túto školu nastúpil od 1.9.2013. Výdavky s ním spojené sú zvýšené najmä začiatkom školského roka, keď sa platí ZRPŠ a kupujú sa školské potreby, pomôcky a zošity. Potom sú to ďalšie výdavky spojené s mobilným telefónom, asi vo výške 12 EUR mesačne, mesačník MHD sumu 10 EUR mesačne a vreckové, ktoré dáva otec maloletému iba občas 2 - 3 eurá. Maloletý je zdravý. Navštevuje ľudovú školu umenia, kde hrá na basovú gitaru a mesačný poplatok predstavuje 11 EUR. Minulý školský rok ešte navštevoval aikido, kde sa platilo 100 EUR za dva mesiace, tento školský rok už nenavštevuje. Na stužkovú slávnosť sa zbierajú sumou 20 EUR mesačne. Pred 4 mesiacmi maloletému bol naložený fixný zubný strojček s tým, že spolu s úpravou zubov to stálo
600 EUR. Aj keď pýtal od matky príspevok na tieto zvýšené náklady, matka mu neprispela. Matka síce 50 EUR platí takmer pravidelne, ale mimo výživného ničím iným na maloletého neprispieva. Keď sa maloletý vracia od svojej matky, vtedy donesie od nej nejaké oblečenie. Všetko ostatné však synovi kupuje on.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že od výsluchu v J. sa situácia na jej strane zmenila v tom, že v máji 2014 sa presťahovali do rodinného domu, v ktorom v súčasnosti žije ona, jej partner a dcéra M. B., ktorá sa narodila dňa 14.8.2006. Je to dom prenajatý od štátu, ktorý pozostáva z troch spálni, obývačky, kuchyne a záhrady. V tomto dome má aj mal. C. svoju izbu. Za bývanie v súčasnosti platia 325 Libier mesačne, 60 Libier za plyn a 50 Libier za elektriku. Poplatok mestu mesačne predstavuje 100 Libier. Dostávajú rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 80 Libier mesačne. Maloletá M. navštevuje 4. ročník ZŠ. Partner matky je zamestnaný, zarába 219 - 220 Libier týždenne, avšak v období od augusta do konca októbra 2014 bol nezamestnaný, opätovne sa zamestnal v novembri 2014. Ku svojmu príjmu dostáva ešte príspevok od štátu na vyrovnanie príjmov, asi 90 - 100 Libier týždenne. Je to z toho dôvodu, že nedosahuje taký príjem, aký sa v J. predpokladá pre 3-člennú rodinu. Matka ďalej uviedla, že doposiaľ sa v J. zamestnať nemohla, pretože potrebovala nosiť dcéru do školy a naspäť, v J. majú veľmi často prázdniny, každé dva mesiace, avšak v dohľadnej dobe sa plánuje zamestnať, pretože bývanie v rodinnom dome jeden človek utiahnuť nemôže. Okrem toho mala zvýšené výdavky aj so zariaďovaním novej domácnosti, a preto uviedla, že si uvedomuje dlh, ktorý jej vznikol na výživnom a ktorý naposledy zaplatila v mesiaci máj 2014 sumou 50 EUR. Obaja účastníci konania zhodne uviedli, že toto výživné od júna 2014 zaplatené nie je. Ďalej matka uviedla, že vzhľadom na tú skutočnosť, že maloletý navštevuje strednú školu na P., nevidí zmysel, aby maloletý teraz odchádzal do J., a preto súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, avšak nesúhlasila s výškou výživného, ktorú otec požadoval, s prihliadnutím na to, že ona zamestnaná nie je a je odkázaná na príjem svojho partnera. Preto žiadala, aby aj naďalej mohla platiť výživné po 50 EUR mesačne.
Kolízny opatrovník uviedol, že opätovne mal snahu zisťovať názor mal. C., ktorý sa odmietol opätovne vyjadriť a uviedol, že sa už vyjadril pred dvomi rokmi. Keďže maloletý je spokojný v tej škole, ktorú navštevuje, Stredná priemyselná škola P. ho veľmi baví a chcel by ju dokončiť, kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a výživné ponecháva na rozhodnutie súdu.
Z opisu mzdového listu otca súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 predstavoval 725 EUR.
Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k tomu záveru, že je odôvodnený návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností od podania návrhu, t.j. od 4.3.2013, pretože po odchode matky do J. v roku 2011 už nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého C. tak, ako to upravuje pôvodné rozhodnutie súdu a ona sama návrh na zmenu pôvodnej úpravy rodičovských práv a povinností nepodala, napriek tomu, že dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti.
Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení, súd rozhodol tak, že zveril maloletého C. Y. do osobnej starostlivosti otca, čím zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2013, č.k. 12C 602/2002. Rozhodnutie súdu o zmene umiestnenia maloletého bolo vydané na základe dohody rodičov, s prihliadnutím na zachovanie stabilného výchovného prostredia mal. C., ktorý sa už dlhodobo nachádza v osobnej starostlivosti otca a t.č. navštevuje 2. ročník strednej školy v B., ktorá škola ho baví, mal. C. má v mieste svojho terajšieho bydliska spoľahlivé zázemie, svojich priateľov a známych.
S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, na príjmové a majetkové pomery na strane matky, súd rozhodol tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. C. od dátumu podania návrhu, čo bolo 4.6.2013 do 31.5.2015 sumou 50 EUR mesačne, avšak do budúcna od 1.6.2015 súd určil vyššie výživné zo strany matky sumou 70 EUR mesačne, pretože podľa zváženia súdu tým, že maloletý sa vyvíja, rastú aj jeho odôvodnené potreby, a preto aj matka sa na týchto zvýšených výdavkoch súvisiacich s maloletým musí podieľať. Súd však pri určení výšky výživného prihliadol na tú skutočnosť, že matka doposiaľ v J. zamestnaná nie je, že nemá svoj vlastný príjem, ale na druhej strane nie je vedená ani ako uchádzačka o zamestnanie, alebo ako nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky od štátu, pričom byť nezamestnaná bolo jej vlastné rozhodnutie s prihliadnutím na menšie dieťa, ktoré sa jej narodilo z partnerského vzťahu s jej terajším partnerom. Nemožno však v tomto prihliadať na skutočnosť, že matka nie je zamestnaná kvôli svojmu dieťaťu z tohto vzťahu a tak zvýhodňovať mladšie dieťa, oproti mal. C., ktorý navštevuje už strednú školu, a preto potrebuje vyššie výživné, ako doposiaľ. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na výdavky matky, ktoré vynakladá pri zaobstarávaní leteniek pre mal. C., ktorý ju v J. navštevuje dvakrát do roka, a na výdavky nad sumu určeného výživného vo forme vecného plnenia- nákupom oblečenia, počas jeho pobytu u nej v J..
Podľa zváženia súdu neboli splnené podmienky preto, aby súd určil výživné zo strany matky sumou 100 EUR mesačne, nebolo to dané príjmovými možnosťami a schopnosťami matky a neodôvodňovali to ani jej majetkové pomery. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.
Styk matky s mal. C. súd neupravil, pretože aj doposiaľ matka styk s dieťaťom udržiavala tak, ako to bolo možné s prihliadnutím na to, že žije v J., tento styk je zaužívaný dvakrát do roka, takže je predpoklad, že tento styk sa bude aj ďalej takto realizovať až do veku plnoletosti C., ktorý bude mať 18 rokov 1.3.2016 a o styku s matkou bude rozhodovať sám.
Vzhľadom na rovnaký prednes účastníkov konania o tom, že výživné po 50 EUR mesačne má matka zaplatené do konca mája 2014, súd určil dlžné výživné zo strany matky za obdobie od 4.3.2013, t.j. od podania návrhu do 30.6.2015 s prihliadnutím na túto skutočnosť. Preto vzniklo matke dlžné výživné za 12 mesiacov po 50 EUR spolu v sume 600 EUR a za jeden mesiac 70 EUR, takže celková suma dlžného výživného predstavuje 670 EUR, ktorú sumu súd povolil matke zaplatiť v lehote 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.