Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-359-2014.pdf
PDF · 111.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10C/359/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., IČO: 46 132 767, so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, zast. Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošová 2/A, 831 01 Bratislava, proti odporcovi N. J., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 259,60 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 99 eur od 10.11.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 259,60 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 99 eur od 10.11.2011 až do zaplatenia, spolu s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 50 eur od 11.11.2011, zmluvnej pokuty vo výške 50 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 78,60 eur, poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 32 eur a ako aj náhradu trov tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 146 a to dňa 13.09.2011, vo výške 100 eur, pričom odplata za poskytnutie úveru činila sumu 32 eur, čiže celkove náklady spotrebiteľa boli vo výške 132 eur. V súlade s čl. 2 bodu 2.2 VOP navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet odporcu. V zmysle čl. 3 bodu 3.1 VOP pokiaľ sa odporca dostane do omeškania s vrátením celkovej výšky pôžičky, navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 2% za každý deň z omeškania zo splatnej sumy, ktorá nebola včas splatená a to za každú jednu poskytnutú pôžičku. Navrhovateľ si uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške 2% denne zo splatnej sumy iba po dobu 30 dní odo dňa splatnosti pôžičky, následne si uplatňuje zákonný úrok z omeškania. V zmysle čl. 15 bodu 15.2 VOP ak je odporca v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti musí dodatočne zaplatiť navrhovateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu za omeškanie plnenia a to vo výške 25/50/75 eur podľa výšky poskytnutej pôžičky a t do výšky 99/199/300 EUR. Odporca si svoje povinnosti splnil len čiastočne, dňa 13.09.2011 uhradil sumu 1 euro. Vzhľadom na uvedené sa tak
odporca dostal do omeškania a preto navrhovateľ žiada zaplatiť mu 259,60 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 99 eur od 10.11.2011 až do zaplatenia, spolu s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 50 eur od 11.11.2011, zmluvnej pokuty vo výške 50 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 78,60 eur, poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 32 eur a ako aj náhradu trov tohto konania
Odporca si prevzal návrh dňa 22.12.2014 vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Spoločnosť EURO BUSINESS SOLUTIONS, s.r.o., IČO: 46 132 767, so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, poskytla odporcovi pôžičku v sume 100 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť jednorázovo a to do 13.09.2011 v sume 132 eur pri ročnej priemernej miere nákladov 3630,50% a ročnej úrokovej sadzbe 417,14%. Odporca podmienky zmluvy nedodržal, keďže pôžičku nesplatil, v dôsledku čoho ho navrhovateľ vyzval na splatenie, avšak odporca si svoje záväzky nesplnil, uhradil len sumu 1 euro.
V zmysle čl. 15 bodu 15.2 VOP ak je odporca v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti musí dodatočne zaplatiť navrhovateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu za omeškanie plnenia a to vo výške 25/50/75 eur podľa výšky poskytnutej pôžičky a t do výšky 99/199/300 EUR
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 658 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania a zistil, že táto zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to podľa dikcie §1 ods. 3 tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je:
- písm. i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
- písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 tohto zákona, sa však aj na zmluvu o úvere uzavretú iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bola poskytnutá krátkodobá peňažná pôžička, ktorú aj vyčerpal, ale nedodržal podmienky zmluvy, keďže neuhradil jednorazovú splátku.
Vzhľadom na to, že bolo nepochybne výpisom z účtu navrhovateľa preukázane, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 100 eur a tento túto sumu aj vyčerpal, ale nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti, uhradil len sumu 1 euro, súd preto s použitím citovanej právnej úpravy rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 99 eur.
V čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 146 je uvedené, že ročná úroková sadzba činí 417,14%, ročná percentuálna miera nákladov činí 3630,50%, a teda odporca sa zaviazal zaplatiť sumu vo výške 132 eur.
Toto tvrdenie navrhovateľa je zjavne v rozpore so skutočnosťou, zistenou súdom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783> ), ktoré v zmysle vyhlášky č. 289/2010 Z.z. vedie tento štatistický register priemerných RPMN poskytovaných bankovými inštitúciami alebo veriteľmi pri spotrebiteľských úverov, a po nahliadnutí konajúci súd zistil, že priemerná RPMN na úvery so splatnosťou 3-6 mesiacov, vo výške maximálne 1500 eur (vrátane) činila za I. štvrťrok 55,42%. A podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých spotrebiteľom v kategórií Nové obchody, spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou do 1 roka v rozhodujúcom období (t.j. v čase poskytnutia pôžičky k 13.09.2011) činila výšku 7,30% ročne, uvedené je zverejnené na webovom sídle Národnej banky Slovenska(<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>).
Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nie je tento úver úverom podľa predmetného zákona, ale pôžičkou v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka, je nutné prihliadať na skutočnosť, že niektoré ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sa dotýkajú aj tohto právneho vzťahu. Potom tak súd preskúmal danú zmluvu aj podľa niektorých ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že tam dohodnutá úroková sadzba ako aj ročná percentuálna miera nákladov sú v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, keď niekoľko násobne prevyšujú priemerné sadzby, ktoré boli v rozhodujúcom období poskytované pri obdobných úveroch, preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 7,30% a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania činila výšku 417,14% čo je viac ako päťdesiat násobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období, rovnako sa to týka aj RPMN ktorá v tom období v priemere činila 55,42% a v zmluve si účastníci dohodli 3630,50%. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov a RPMN za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
Na základe uvedeného tak súd zamietol návrh na zaplatenie úroku vo výške 32 eur.
V zmysle čl. 3 bodu 3.1 VOP pokiaľ sa odporca dostane do omeškania s vrátením celkovej výšky pôžičky, navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 2% za každý deň z omeškania zo splatnej sumy, ktorá nebola včas splatená a to za každú jednu poskytnutú pôžičku.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil dva spôsoby výpočtu úrokov z omeškania a to tak, že prvých 30 dní odo dňa splatnosti pôžičky si vyúčtoval úroky z omeškania vo výške 2% denne z dlžnej sumy, čo za rok činí 730% z dlžnej sumy, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, ako aj právnymi predpismi, nakoľko najvyššia prípustná zákonná výška úrokov z omeškania v rozhodujúcom období činila 9,25%.
V zmysle § 517 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe uvedeného tak súd považuje v zmluve stanovenú výšku úrokov z omeškania za neplatnú, a preto priznal navrhovateľovi len zákonnú výšku úrokov z omeškania t..j9,25% ročne zo sumy 99 eur od 10.11.2011 až do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj zmluvnú pokutu vo výške 50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z tejto sumy od 11.11.2011 až do zaplatenia.
V zmysle článku 15 bodu 15.2 VOP Ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 (tridsať) kalendárnych dní odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorazovú zmluvnú pokutu za omeškanie plnenia:
- vo výške 25 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 1-99 eur
- vo výške 50 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 100-199 eur
- vo výške 75 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 200-300eur.
V zmysle článku 15 bodu 15.3 VOP ak je odporca v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS správy, emaily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, email predstavuje sumu 2,00 eur. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje sumu vo výške 5,00 eur.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Navrhovateľ tak v zmysle poskytnutej pôžičky vo výške 100 eur žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 50 eur, odvolávajúc sa na vyššie uvedené všeobecné obchodné podmienky, pričom žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal skutočnosť, že odporcovi bola takáto zmluvná pokuta vyúčtovaná a skutočne aj doručená odporcovi, a ten sa tak mohol dozvedieť o povinnosti zaplatiť aj túto zmluvnú pokutu.
Navyše, treba skonštatovať, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednostranne zo strany navrhovateľa už vopred pripravenými formulárovými zmluvami, do ktorých nemá najmenšiu možnosť zasiahnuť spotrebiteľ, a preto tak vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach odporcu
Súd má však za to, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, preto v tomto prípade nedošlo k žiadnej dohode o výške zmluvnej pokuty ani o spôsobe jeho určenia, pretože dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon, spočívajúci v zhode vôle oboch strán smerujúcu jednak k uzavretiu zmluvy, ale aj k jej obsahu, a v tomto prípade nebola zmluvná pokuta uzatvorená v súlade so zákonom, pretože navrhovateľ si výšku zmluvnej pokuty určil jednostranne a svojvoľne, bez toho, aby odporca mal možnosť sa oboznámiť s tým, že za aké porušenie zmluvnej pokuty, bude mu táto vyúčtovaná a navrhovateľ ani nepreukázal, či mu táto skutočne bola vyúčtovaná alebo nie.
Uvedená podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a tým výrazne oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuta, nakoľko dodávateľ využíva tzv. typové zmluvy, ktoré sú vopred pripravené, a nezohľadňujú tak individuálnosť každej zmluvy, ale sú stanovené na celé spektrum týchto právnych vzťahov, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu.
Na základe uvedeného tak súd zamietol aj návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 50 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 3 tohto zákonného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 1,25%.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 99 eur vo výške 9,25 % ročne od 10.11.2011 až do zaplatenia, keďže odporca s plnením peňažného dlhu je v omeškaní.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol v konaní iba čiastočne úspešný, z uplatnenej istiny 259,60 eur mu bola priznaná len istina v sume 99 eur a v časti konania o zaplatenie sumy 160,60 nebol úspešný. Úspešnejší odporca nežiadal priznať náhradu trov konania a preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.