Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (149)Rozsudok_21C-65-2014.pdf
PDF · 108.41 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne F.. F. C., bytom v E., V. č. XXX, občianky Q. republiky, proti žalovanému Bencont Investments s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, Sienkiewiczova 4 zo dňa 16.04.2014, sp. zn. BW-A/1212/0062.
II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom, podaným súdu dňa 5. 6. XXXX, domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom v B., Q. č. 4, IČO: XX 862 882, zo dňa 16. 4. 2014 sp. zn. BW-T./XXXX/0062. Poukázala na to, že týmto rozhodnutím jej bola uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Bencont D. s. r. o. istinu vo výške XXX,XX €, úrok vo výške X,XX % ročne zo sumy 153,54 € od 16.11.2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 153,54 € od 16.11.2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 15.11.2012 vo výške 1,04 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 2,32 €, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4,83 €. Namietala, že jej bola uložená povinnosť platiť úroky a úroky z omeškania, ktoré neboli v zmluve dohodnuté, navyše mala za to, istinu už zaplatila a žiadané úroky z úrokov sú podľa zákona neprípustné a predstavujú úžeru.
Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na súdom určené pojednávanie nedostavil a hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd vykonal výsluchom žalobkyne dokazovanie výsluchom žalobkyne a prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených žalobkyňou a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci: Stály rozhodcovský súd, zriadeného pri J., arbitrážna a mediačná, a. s., dňa XX. 4. XXXX vydal rozhodcovský rozsudok vo veci sp. zn. BW-A/XXXX/XXXX, ktorým uložil žalovanej istinu vo výške XXX,XX €, úrok vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu XX.XX.XXXX vo výške X,XX €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške X,XX €, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X,XX €. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa a X. banka, a.s., so sídlom L. nábrežie 4, XXX XX B., D.: XX XXX XXX uzavreli v zmysle ust. § 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch I. o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s H. podmienkami pre úver na základe ktorej bol úver poskytnutý dňa XX.XX.XXXX. Q. B. D. s. r. o. získala pohľadávku vyššie uvedenej banky voči žalobkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX. 5. XXXX. B. poskytla žalobkyni úver XXX,XX
€, táto sa ho zaviazala splatiť v 30 splátkach po 29,31 €. K 30. 4. 2009 žalobkyňa splatila 430,02 € a následne, po postúpení pohľadávky zaplatila žalobkyňa 280,00 €. Výška úrokovej sadzby jednoznačne v zmluve o úvere uvedená nebola, len odkazom na obchodné podmienky (OP), ktoré mali byť súčasťou zmluvy o úvere, podľa ktorých bolo povinnosťou žalobkyne platiť úroky podľa sadzieb, ktoré bude banka aktuálne oznamovať (bod 3.1 OP). Predčasná splatnosť úveru nastala dňa 8. 11. 2007. V zmysle bodu 5.4 OP, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. V zmysle bodu 4.6 OP, platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) sankčný úrok, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči banke.
Podľa bodu 9.2 OP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli, že akékol'vek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, T. A F., a.s., D.: XX XXX XXX, zapísaná v H. registri Okresného súdu Bratislava l, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B, podľa jeho vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
V priebehu konania pred rozhodcovským súdom poukazovala žalobkyňa na to, že k 31. 10. 2012 splatila celú istinu a v návrhu žiadané úroky 23 % a úroky z omeškania 9 % v zmluve neboli dohodnuté a boli pre ich výšku v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 5. 5. 2014.
Podľa § 40 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom do 31. 12. 2014, (ďalej len ZRK), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 ZRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do XX. 3. XXXX, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi bankou a žalobkyňou, (ďalej OZ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. L. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Q. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
Niet pochybností o tom, že zmluva o úvere, uzavretá medzi bankou a žalobkyňou, je spotrebiteľskou zmluvou podľa vyššie citovaných všeobecných ustanovení OZ. Je totiž zrejmé, že banka konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalobkyňa zmluvu uzatváral ako fyzická osoba mimo rámca obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či čl. 9.2 predstavoval zmluvné dojednania individuálne dohodnuté a či nie je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pre posúdenie tejto otázky možno použiť právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach 6MCdo X/XX, XCdo X/XX, XCdo X/XX. Konkrétne v rozhodnutí 6Mcdo/9/12 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní... Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“. Najvyšší súd SR teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že
nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý záver možno použiť aj v tomto prípade.
Rozhodcovská doložka, (čl. 9.2 OP), bola totiž dohodnutá už podpisom zmluvy o úvere, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár OP banky. Tieto zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, nemôže teda ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa akceptovala predložené zmluvné podmienky, pretože inú možnosť nemala, pokiaľ chcela uzavrieť zmluvu o úvere. Z rozhodcovskej doložky, ktorá je navyše súčasťou neprehľadného textu, písaného malými písmenami, splývajúca s ostatnými zmluvnými podmienkami, nevyplýva, že by žalobkyňa bola informovaná o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. V tejto súvislosti možno znovu poukázať na právne závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6MCd/9/12. Navyše však je potrebné sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám právny predchodca žalovaného. Tiež možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.
Rozhodcovská doložka tak znemožňuje žalobkyni zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ju v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým jej odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.
Podľa vyššie uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá súd žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou a zároveň neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30. 6. 2006, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere, (ďalej ZoSÚ), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 5 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady.
Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov . Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalovaný) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. V súvislosti námietkou žalobkyne ohľadne priznania úrokov z omeškania z úrokov z úveru treba dodať, že priznať úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky nie je možné, nakoľko tieto nie sú
súčasťou pohľadávky v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka a to aj s poukazom na ustálenú súdnu prax (napr. rozsudok NS SR z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo/4/1994.
Žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 5. 5. 2014, žalobu na súde podala včas dňa 5. 6. 2014. Žalobkyňa v žalobe nevymedzila, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, namietala nesprávnosť tohto rozhodnutia, ako je vyššie uvedené, možno dovodiť, že mala za to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda že sa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ ZRK. Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku teda uviedla v zákonnej 30-dňovej lehote.
Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd sa vôbec pri rozhodovaní o návrhu neriadil právnou úpravou spotrebiteľských úverov, pričom vec sa javí tak, že nebolo možné uplatňovať si úroky, nakoľko v zmluve neboli uvedené, rovnako nebolo možné uplatňovať si úroky s dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky. Rozhodcovský súd rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd,porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ ZRK vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.
Záverom je potrebné poukázať na to, že pokiaľ je neplatná rozhodcovská doložka, dôsledkom toho je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/3/13).
Úspešnej žalobkyni by patrila podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania, táto jej priznaná nebola, nakoľko si žalobkyňa žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.