Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-183-2012.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/183/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, sídlo: Bratislava, Mliekarenská 10, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., sídlo: Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti odporcovi: Y. O., I. V.: V., W. Č.. XXXX/XX, o návrhu na zaplatenie 623,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom z 23.07.2012, doručeným súdu 26.07.2012, navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 623,94 eur spolu 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 84,56 eur od 01.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 21,53 eur od 03.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 428,- eur so splatnosťou 23.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 82,12 eur od 31.01.2008 do zaplatenia a zo sumy 7,73 eur od 31.01.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že 14. 12. 2007 uzatvoril odporca so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení č.XXXXXXXX, na základe ktorej sa spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., zaviazala pre odporcu poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu. Odporca sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Odporca neuhradil sumu vo výške 84,56 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 29.02.2008, sumu vo výške 21,53 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 02.05.2008, sumu vo výške 82,12 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 30.01.2008, sumu vo výške 7,73 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 31.03.2008, čím porušil dohodnuté podmienky. Odporcovi ďalej vznikla povinnosť uhradiť sumu vo výške 428,- eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 22.05.2008. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.11.2011 uzatvorenej so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou. Pohľadávku ku dňu postúpenia je vo výške 623,94 eur. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcovi listom zo 6. 12. 2011, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky navrhovateľa a vyzval odporcu na zaplatenie na, ktorú nereagoval a svoj dlh do dňa podania návrhu neuhradil.
Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 623,94 eur, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 26.05.2015. Návrh s prílohami bol odporcovi doručený 27.08.2014, ku ktorému sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluva o pripojení spolu s dodatkom, oznámením o postúpení pohľadávky, vyššie citovanými faktúrami, všeobecnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca navrhovateľa Telefónica O2 Slovakia s.r.o. uzatvoril s odporcom 14.12.2007 Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve, na základe ktorých právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi možnosť využívať služby telefónneho pripojenia a zároveň sa zaviazal aktivovať mu SIM kartu, ktorá umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. V bode 2.1.dodatku sa odporca zaviazal užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov; zároveň sa zaviazal .... v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 386,44 eur (pôvodne 11 642,02 Sk). Odporca sa tiež zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi sú aj všeobecné podmienky navrhovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Odporca služby navrhovateľa využíval, pričom faktúry za služby dodané navrhovateľom v období od 08.12.2007 do 07.04.2008 vyfakturované vyššie citovanými faktúrami v celkovej sume 195,94 eur včas a riadne nezaplatil. Navrhovateľ preto odporcovi faktúrou z 15.05.2008, splatnou 22.05.2008, vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 428,- eur. Zo svojej činnosti súd zistil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.11.2011 uzatvorenej s Telefónica Slovakia s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle vyššie vykonaného dokazovania žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom k nej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane navrhovateľ ako dodávateľ a na druhej strane odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd na daný právny vzťah aplikoval nielen ustanovenia Obchodného zákonníka, ale tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľa, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného nároku navrhovateľa zaoberal sa v prvom rade otázkou premlčania v zmysle novely č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon č. 250/2007 Z.z. doplnený okrem iného o § 5b, podľa ktorého súd z úradnej povinnosti aj bez návrhu prihliada na nemožnosť úspešného uplatnenia práva z dôvodu premlčania v prípade rozhodovania o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže povinnosť zakotvená v citovanom ustanovení je procesného charakteru, súd je povinný aplikovať predmetné ustanovenie aj pri rozhodovaní o nárokoch z právnych vzťahov vzniknutých pred účinnosťou tejto novely.
Z vykonaného dokazovania citovanými faktúrami mal súd za preukázané, že vyúčtovaná cena za poskytnuté služby vo výške 84,56 eur sa stala splatnou 29.02.2008, vo výške 21,53 eur splatnou 02.05.2008, vo výške 82,12 eur splatnou 30.01.2008, vo výške 7,73 eur splatnou 31.03.2008, vo výške 428,- eur splatnou 22.05.2008, pričom v uvedených prípadoch deň nasledujúcim po splatnosti začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula v čase od 01.03.2011 do 03.05.2011. Navrhovateľ však návrh na súd podal 26.07.2012, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby (aj štvorročnej).
Pokiaľ ide o ustálenie, či v danej veci sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka (pretože je nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto nespochybňuje) o premlčaní, súd uvádza nasledovné. Možno na prvý pohľad sa javí, že ustanovenia o premlčaní nie sú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ako správny (nemožno ho považovať za nelogický), k tomuto záveru však možno dospieť až po vyhodnotení, či právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku možno považovať pre spotrebiteľa za priaznivejšiu, alebo nie. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2013 sp. zn. 6 Co 2/2013, pozn. súdu: súd vo výroku rozhodnutia pripustil dovolanie, a bolo zistené, že toto v zákonnej lehote podané nebolo). Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky), ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd pritom považoval ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí, začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“.
Na základe uvedeného preto súd rešpektujúc z hľadiska princípu právnej istoty ustálenú súdnu prax presadzujúcu princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa (pozn. súdu: „privilegovaného spotrebiteľa“) s poukazom na vyššie uvedené návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v súvislosti s konaním mu žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplynuli, ani si ich náhradu návrhom neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.