Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-80-2014.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XX právne zastúpená advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548 proti odporkyni: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, C., o zaplatenie 63,36 eur, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 63,36 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 362,56 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 18.02.2014, sa navrhovateľka domáhala od odporkyne zaplatenia sumy 63,36 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podaný návrh odôvodnila tým, že dňa 27.11.2011 uzavrela so spoločnosťou Genertel poisťovňa, a.s. povinné zmluvné poistenie (ďalej len PZP) č. XXXXXXXXXXX k motorovému vozidlu Peugeot 309 EČV: K. a dňa 21.12.2012 zaplatila ročné poistné v sume 72,89 eur na účet uvedenej poisťovne. Dňa 17.07.2013 z dôvodu, že prestala byť vlastníkom predmetného motorového vozidla, vypovedala danú poistnú zmluvu, na základe ktorej poisťovňa zrušila poistenie ku dňu 13.02.2013 a nespotrebované poistné vo výške 63,36 eur poisťovňa dňa 22.07.2013 poukázala na účet odporkyne č. XXXXXXXXXX/ XXXX.
Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 02.06.2014 platobný rozkaz č.k. 12C/80/2014 - 14, ktorým vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu odporkyňou bol predmetný platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdila, že uvedená suma nespotrebovaného poistného bola poisťovňou Genertel poukázaná na jej účet, avšak ona s týmito peňažnými prostriedkami nenakladala a navrhovateľka by si ich mala vyžiadať od J. B., t.j. bývalého zaťa navrhovateľky a priateľa odporkyne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy, výpisom z účtu Prima banka č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2014, vyjadrením Genertel poisťovne zo dňa 30.10.2013, elektronickou komunikáciou a zistil nasledovný skutkový stav:
Z potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 27.11.2011 vydaného Genertel poisťovňou, a.s. vyplýva, že poisťovňa prijala návrh navrhovateľky na uzavretie poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Z potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy k poisteniu č. XXXXXXXXXXX vyplýva, že poistníkom bola navrhovateľka, pri ktorej je v rámci kontaktných údajov uvedený e-mailová adresa: B..J..C., ako vlastník poisteného motorového vozidla je uvedená navrhovateľka. Poisteným vozidlom bolo MV Peugeot 309, EČV: K., ročné poistné bolo vo výške 70,85 eur so začiatkom poistenia 27.12.2011.
Z výpisu z účtu dcéry navrhovateľky - M. A. č. účtu XXXXXXXXXX vedeného v Prima banka Slovensko, a.s. súd zistil, že dňa 21.12.2012 bola z tohto účtu na oznámený účet Genertel poisťovne zaplatená predpísaná suma poistného, t.j. 72,89 eur.
Z vyjadrenia Genertel poisťovne k sťažnosti navrhovateľky zo dňa 30.10.2013 súd zistil, že týmto podaním poisťovňa reagovala na sťažnosť navrhovateľky na nevrátenie nespotrebovaného poistného zo zrušeného PZP. Zároveň poisťovňa navrhovateľke oznámila, že dňa 17.07.2013 od nej, prostredníctvom klientskej zóny, obdržali žiadosť o ukončenie PZP z dôvodu prepisu vozidla na inú osobu, pričom predmetnej žiadosti navrhovateľka uviedla, že nespotrebované poistné žiada zaslať na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý aj bolo nespotrebované poistné vo výške 63,36 eur vrátené dňa 22.07.2013.
Z elektronickej komunikácie v rámci klientskej zóny Genertel poisťovne súd zistil, že dňa 17.07.2013 bola z vyššie uvedenej elektronickej adresy (J..B..C.) zaslaná poisťovni žiadosť o ukončenie poistnej zmluvy z dôvodu prepisu auta a uzavretia novej poistky a v tejto požiadavke (z klientskej zóny) bola uvedená aj žiadosť na vrátenie nespotrebovanej poistky na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (účet odporkyne).
Poisťovňa následne v elektronickom podaní zo dňa 18.07.2013, uviedla, že na základe žiadosti zrušili poistnú zmluvu z dôvodu predaja, k dátumu prepisu - 13.02.2013 a nespotrebované poistné môže klient očakávať do 14 - 20 kalendárnych dní.
Navrhovateľka uviedla, že poistné uhradila z účtu, ktorý patril a naďalej patrí jej dcére M. A. (predtým B.) a dôvodom bolo využitie internet bankingového prevodu. Tieto peniaze dala dcére v hotovosti a dcéra potom poistku zaplatila z jej účtu cez internetbanking, aby navrhovateľka nemusela osobne chodiť do banky. Jej dcéra si po rozvode zmenila priezvisko z B. na A., čím je ovplyvnené aj priezvisko na výpise z dcérinho účtu vygenerovaného dňa 12.02.2014 t.j. v čase kedy už mala zmenené priezvisko. Predmetnú poistnú zmluvu však uzavrela navrhovateľka a e-mailová adresa J. B. (ako jej vtedajšieho zaťa) bola uvádzaná len ako kontakt pre zaslanie dokumentov poisťovne spolu s prístupovými údajmi do klientskej zóny poisťovne v elektronickej podobe. J. B. však nemal a nemá žiadne oprávnenie uvedené údaje zneužiť vo svoj vlastný prospech. Navrhovateľka zároveň uviedla, že ako ďalší kontaktný údaj na ňu bol uvedený aj telefonický kontakt, ktorý patril a dodnes patrí jej, ako aj poštová adresa jej trvalého pobytu. Zároveň v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, bola vlastníčkou poisteného motorového vozidla. Motorové vozidlo v tom období užíval aj jej bývalý zať, t.j. J. B., rovnako aj jej syn. Keď sa však následne navrhovateľka dozvedela, že dcéra sa s bývalým zaťom ide rozvádzať, tak si k nemu po auto prišla. Bývalý zať mal záujem auto od nej odkúpiť, tak mu ho za 300 eur predala, s tým, že bývalý zať jej zároveň povedal, že on vybaví aj záležitosť s poistkou a jej (navrhovateľke) prídu peniaze poštou. Keď však peniaze z poisťovne stále nechodili, tak napísala sťažnosť do poisťovne, a až z odpovede poisťovne na túto jej žiadosť sa dozvedela, že nespotrebované poistné už vyplatili na uvedený účet, o čom jej však bývalý zať - J. B. nepovedal. Právny zástupca navrhovateľky zároveň uviedol, že ani počas trvania manželstva dcéry navrhovateľky s J. B., títo nemali spoločný účet, pretože ich BSM bolo za trvania manželstva zrušené. Účet, z ktorého bolo predmetné poistné platené, patril teda iba dcére navrhovateľky a p. B. v čase platenia vyššie uvedenej úhrady poistného prostredníctvom internetbankingu s ním nemal ani dispozičné právo.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, s tým, že nevie, prečo by mala vrátiť peniaze, s ktorými vôbec nedisponovala. Tieto prišli síce na jej účet, ale ona s nimi nenakladala. J. B. má prístup k jej účtu, na ktorý boli peniaze vyplatené, a mal ho aj v čase, keď boli tieto peniaze od poisťovne vyplatené. Podľa odporkyne by si teda navrhovateľka mala tieto peniaze pýtať od p. B..
V konaní vypočutý svedok J. B. potvrdil, že predmetnú poistnú zmluvu s poisťovňou Genertel uzatváral cez internet, a ako kontaktný údaj zadal svoju e-mailovú adresu. Potvrdil zároveň, že poistné k tejto poistnej zmluve bolo platené z účtu, jeho bývalej manželky (dcéry navrhovateľky) ku ktorému účtu však on nemal prístup na internetbanking a príkaz na zaplatenie poistného zadávala jeho bývalá manželka, t.j. dcéra navrhovateľky. Dňa 18.06.2013 predmetnú poistnú zmluvu zrušil, tiež prostredníctvom internetu a zároveň zadal požiadavku, aby nespotrebované poistné poisťovňa Genertel poukázala na uvedený účet. Navrhovateľke povedal, že jej peniaze za poistku pošle na účet, čo na pojednávaní odôvodnil tým, že vtedy od neho chceli peniaze na výživné, tak im povedal, že to čo mu príde ako vrátená poistka, to im zaplatí titulom výživného na mal. dieťa.
V konaní vypočutá svedkyňa P.. M. A. (ktorá je dcérou navrhovateľky a bývalou manželkou svedka J. B.) potvrdila, že predmetnú poistnú zmluvu uzavrel v tom čase jej manžel J.. B. cez internet, pretože to bolo výhodnejšie a dokonca v ten deň bola aj nejaká akcia s tým, že bežne aj predtým poistné zmluvy na autá riešil v ich rodine on. Ponúkol aj navrhovateľke, že keď večer príde tak jej to vybaví cez internet. Navrhovateľka večer prišla, dala mu svoje údaje a on uzavrel poistnú zmluvu. Poistné platila navrhovateľka tým spôsobom, že svedkyni odovzdala hotovosť a svedkyňa potom poistné zaplatila cez svoj účet cez internet. Následne keď došlo k rozvodu svedkov, mala byť alikvotná časť poistného poisťovňou vrátená, pretože navrhovateľka predala auto J. B.. Keď však peniaze stále nechodili navrhovateľka do poisťovne telefonovala aj písala a poisťovňa jej následne oznámila, že peniaze už boli poukázané na daný účet. Svedkyňa zároveň uviedla, že takýmto spôsobom rodičom o bežne platí poplatky, s tým, že večer jej matka (navrhovateľka) prinesie peniaze a svedkyňa to cez internetbanking zaplatí.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt - obohatený).
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný návrh je dôvodný a preto mu vyhovel.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka (prostredníctvom v konaní vypočutého svedka J. B.) uzavrela povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu Peugeot 309, EČV: K., ktorého bola v čase uzavretia poistenia vlastníčkou. Poistnú zmluvu uzavrela elektronickou formou a dňa 21.12.2012 zaplatila poistné v sume 72,89 eur prostredníctvom svojej dcéry, ktorá uvedenú sumu previedla na účet poisťovne prostredníctvom internetbankingu. Zo zhodnej výpovede navrhovateľky aj svedkyne P.. M. A. vyplýva, že predtým dala navrhovateľka tieto peniaze (na poistku) v hotovosti svedkyni a tá následne takúto sumu zaplatila prostredníctvom internetbankingu. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, a zároveň je medzi účastníkmi nesporné, že po zrušení predmetného poistenia z dôvodu prevodu držby poisteného motorového vozidla, bolo nespotrebované poistné vo výške 63,36 eur poukázané poisťovňou Genertel na účet odporkyne; a to na základe pokynov svedka J. B.. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že v čase poukázania nespotrebovaného poistného odporkyňa nebola v žiadnom právnom vzťahu s vyššie uvedenou poisťovňou ani s navrhovateľkou, z ktorého právneho vzťahu by jej vyplývalo oprávnenie ponechať si sumu nespotrebovaného poistného. Prijatím uvedenej sumy (nespotrebovaného poistného vo výške 63,36 eur) sa tak odporkyňa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľky v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu, preto je povinná toto bezdôvodné obohatenie navrhovateľke vydať, pričom je právne irelevantné, či uvedenú sumu peňazí následne použila samotná odporkyňa alebo tretia osoba (v danom prípade svedok J. B.).
Pre úplnosť súd dodáva, že argumentácia svedka J. B. ohľadom platenia poistného zo spoločných prostriedkov svedka a jeho vtedajšej manželky, sa javí byť nedôvodná, nakoľko sám potvrdil, že v čase platenia poistného navrhovateľkou, nemal prístup k internetbankingu dcéry navrhovateľky (jeho vtedajšej manželky). Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by svedok s jeho vtedajšou manželkou mali (zo svojich prostriedkov) platiť poistné za auto patriace navrhovateľke, a súčasne svedok sám potvrdil, že počas manželstva s dcérou navrhovateľky, mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 362,56 eur, ktorá podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. pozostáva zo 7 úkonov právnej služby po 16,60 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, porada s klientom dňa 31.07.2014, vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 14.04.2015, porada s klientom dňa 15.04.2015, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 04.06.2015), 4 x režijný paušál po 8,04 eur (k úkonom právnej služby v roku 2014), 3 x režijný paušál po 8,39 eur (k úkonom právnej služby v roku 2015). Náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie OS Piešťany a späť dňa14.04.2015 vo výške 23,48 eur (Trnava - Piešťany a späť t.j. 88 km, priem. spotreba PHM 6,4 l/100 km, cena PHM 1,309 €/1 l, paušálna náhrada 0,183 €/ 1 km). Náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie OS Piešťany a späť dňa 04.06.2015 vo výške 23,76 eur (Trnava - Piešťany a späť t.j. 88 km, priem. spotreba PHM 6,4 l/100 km, cena PHM 1,359 €/ 1 l, paušálna náhrada 0,183 €/ 1 km), náhrada za stratu času za cesty na súdne pojednávania a späť v dňoch 14.04.2015 a 04.06.2015 v sume 83,88 eur (6 polhodín x 13,98 eur) + 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.