Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: U.. U. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. D. XXX, XXX XX D., v konaní zast. IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária, so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX O. W. XX, Y., Y., O. H., prechodne bytom X.H. XX, XXX XX W., v konaní zast. JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 1.500,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 45,31 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 45,31 eur od 8.9.2022 do zaplatenia a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 500,- eur od 19.3.2020 do 17.6.2020, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v rozsahu 94%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 7.1.2021, došlou súdu dňa 11.1.2021, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.500,- eur, 8%-ný úrok z omeškania zo sumy 2.000,- eur od 19.3.2020 do 17.6.2020, 8%-ný úrok z omeškania zo sumy 1.500,- eur od 18.6.2020 do zaplatenia a súdny poplatok zaplatený žalobcom.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 8.7.2019 ho ako súdneho prekladateľa pre jazyk ruský a slovenský žalovaná požiadala o vyhotovenie úradných prekladov dokladov, ktoré potrebovala v súvislosti so žiadosťou o prechodný pobyt na Slovensku pre seba a pre svojho neplnoletého 14-ročného syna H.. Po dohodnutí ceny za úradný preklad žalobca vyhotovil úradný preklad všetkých dokumentov, ktoré mu žalovaná zaslala. Následne žalovaná žiadala žalobcu o ďalšie služby súvisiace so žiadosťou o udelenie pobytu. Žalovaná neoznámila žalobcovi, že má záujem o kompletný balík služieb poskytovaný v súvislosti s podaním žiadosti o prechodný pobyt. Žalovaná sa priebežne zaujímala, koľko bude platiť za ich služby, ale na túto otázku jej nebolo možné dať odpoveď, pretože neustále požadovala nové a nové služby. Ak by žalovaná hneď na začiatku oznámila žalobcovi, že má záujem o kompletný balík služieb poskytovaný v súvislosti s vybavovaním žiadosti cudzinca o prechodný pobyt, bol by jej žalobca oznámil, že priemerná cena za kompletný balík, ktoré si bežne účtujú agentúry na Slovensku, je 2.000,- eur (1.500,- eur dospelá osoba + 500,- eur jeden ďalší rodinný príslušník). Žalovaná nikdy nepožiadala žalobcu o kompletný balík služieb. Dňa 5.12.2019 žalovaná cez whatsapp oznámila žalobcovi, že jej bol udelený prechodný pobyt. Dňa 3.1.2020 žalovaná oznámila žalobcovi, že aj jej syn dostal povolenie na prechodný pobyt a že dňa 10.2.2020 nastupuje žalovaná do zamestnania. Dňa 17.2.2020 žalovaná potvrdila žalobcovi, že nastúpila do práce a prvú výplatu dostane dňa 15.3.2020. Zároveň požiadala žalobcu, aby s úhradou za

služby, ktoré jej žalobca aj s manželkou poskytli, počkal do 15.4.2020, keďže z marcovej výplaty chce uhradiť dlh na nájomnom. Dňa 6.3.2020 žalovaná požiadala žalobcu, aby jej zaslal číslo jeho bankového účtu. Dňa 18.3.2020 žalobca zaslal žalovanej číslo účtu, na ktorý má uhradiť 2.000,- eur za poskytnuté služby. Zároveň žalovanej cez e-mail poslal rozpis služieb, za ktoré účtuje 2.000,- eur. Žalovanej nestačil ani podrobný rozpis služieb, ktorý jej zaslal dňa 4.6.2020 a požadovala od žalobcu rozšifrovanie sumy 2.000,- eur. V rozsiahlej telefonickej a e-mailovej komunikácii žalovaná neustále tvrdila, že je ochotná zaplatiť za poskytnuté služby, požiadala žalobcu, či môže dlh uhradiť v splátkach. Žalobca súhlasil s úhradou dlhu žalovanej v troch mesačných splátkach 700,- eur, 700,- eur a 600,- eur. Dňa 17.6.2020 žalovaná uhradila žalobcovi bankovým prevodom sumu 500,- eur za úradné preklady dokumentov z ruského do slovenského jazyka. Následne žalobca oznámil žalovanej, že ešte musí uhradiť zvyšok 1.500,- eur a že túto sumu môže uhradiť v dvoch mesačných splátkach. Hoci žalovaná vedela, že jej známa platila za rovnaké služby pre ňu a jej dve deti sumu 2.500,- eur, suma 2.000 eur (1.500,- eur + 500,- eur) sa zdala žalovanej neprimeraná. V e-maily zo dňa 18.6.2020 žalovaná navrhla, že uhradí dlžnú sumu 1.500,- eur v mesačných splátkach po 200,- eur. Ani v jednom z nasledujúcich mesiacoch žalovaná neuhradila ani ňou navrhnutú sumy 200,- eur.

3. Žalobca ďalej uviedol, aké ďalšie požiadavky, okrem úradných prekladov, mala žalovaná, a aké služby žalovanej spolu s manželkou poskytli - hľadanie ubytovania, rokovanie s majiteľmi bytov, obhliadky bytov, príprava a podpis nájomnej zmluvy, zabezpečenie čestného prehlásenia majiteľa bytu, zabezpečenie súhlasu príslušnej mestskej časti s ubytovaním cudzinca, hľadanie školy pre syna žalovanej, koordinácia so zamestnávateľom žalovanej a sprostredkovanie uzatvorenia zdravotného poistenia.

4. Žalobca mal za to, že žalovanej a jej synovi spolu s manželkou poskytli komplexné, a v niektorých prípadoch nadštandardné služby pri vybavovaní jej žiadosti o prechodný pobyt na Slovensku. Cena 2.000,- eur za poskytnuté služby za dve osoby je priemerná cena, ktorú si účtujú agentúry za poskytovanie takýchto služieb. Podľa žalobcu žalovaná v e-mailovej komunikácii a komunikácii cez WhatsApp zo dňa 17.2.2020, ako aj v e-maily zo dňa 18.6.2020, de facto aj de iure dvakrát uznala svoj dlh vo výške 1.500,- eur.

5. Žalobca označil a predložil listinné dôkazy - e-mailovú komunikáciu a textovú komunikáciu cez aplikáciu whatsapp medzi žalobcom a žalovanou, resp. aj medzi žalovanou a manželkou žalobcu, ako aj ich komunikáciu s prenajímateľom bytu S. O.Á., pokladničné doklady o hotovostných výdavkoch žalobcu, žiadosť o vydanie súhlasu obce a súhlasy Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 13.8.2019. Okrem listinných dôkazov žalobca navrhol vypočuť žalovanú a svedkov - prenajímateľa bytu G.. S. O., manželku žalovaného P.. T. N. a zamestnankyne zamestnávateľa žalovanej X. C. a P. O..

6. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovaná v celom rozsahu odmietla nárok uplatňovaný žalobcom, tento nárok považovala za nedôvodný a podvodne uplatňovaný.

7. Žalovaná uviedla, že jedinou pravdivou skutočnosťou v žalobe je, že oslovila žalobcu s požiadavkou na úradný preklad podkladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu pre žalovanú a jej syna, čo žalobca splnil a dostal za úradné preklady aj riadne zaplatené, aj keď pôvodne bola za preklady dohodnutá suma vo výške 350,- eur.

8. Žalovaná tvrdila, že so žalobcom nikdy neuzavrela žiadnu ústnu ani písomnú dohodu na činnosti, ktoré mal podľa tvrdenia žalobcu pre ňu vykonávať. Žalovaná nikdy nepožiadala žalobcu o poskytovanie jeho služieb na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, sám žalobca sa ponúkol, že jej pomôže s vyplňovaním tlačív, nikdy však nebola ani zmienka o odplatnosti. Žalovaná nikdy nesúhlasila s úhradou žalovanej sumy 2.000,- eur. Žalobca až po udelení pobytu žalovanej oznámil, že jej poskytol údajne kompletný balík služieb a cenu zaň.

9. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si uplatňuje údajný nárok za služby poskytnuté ním a jeho manželkou, pričom na takéto činnosti nemá žalobca ako fyzická osoba živnostenské oprávnenie a údajnú odmenu si uplatňuje ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaná mala za to, že v samej podstate je žaloba postavená iba na ničím nepodložených tvrdeniach žalobcu, ktoré sa nezakladajú na pravde a sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalobcu vyvoláva aj podozrenie z nedovoleného podnikania.

10. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach napokon uviedla svoj opis udalostí pri pomoci žalobcu, vyjadrila sa k jej náročnosti a rozsahu. Poukázala aj na to, že žalobca ponúka svoje služby prostredníctvom spoločnosti VERBUM, s.r.o., IČO: 44 738 498, so sídlom Rovniankova 1659/4, 851 02 Bratislava a tieto služby prezentuje na stránke www.verbum.sk <http://www.verbum.sk>, vrátane právnych služieb, aj keď nie je advokátom. Navrhla v konaní vypočuť žalobcu, žalovanú a svedka S. O..

11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

12. V zmysle ustanovenia súd na prvom pojednávaní konštatoval, že medzi stranami je sporné uzavretie ústnej dohody o službách, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanej, a to dohodnutý rozsah týchto služieb a ich cena. Za nesporné súd považoval tvrdenia strán, že žalovaná si objednala od žalobcu úradný preklad podkladov k žiadosti o prechodný pobyt. Súd uviedol aj svoje predbežné právne posúdenie, že z predložených dôkazov nevyplýva, že žalovaná uznala dlh v zmysle , v dôsledku čoho žalobca musí preukazovať svoj nárok a existenciu pohľadávky. Súd tiež uviedol, že nie je zrejmé, či žalobca poskytoval služby ako súdny tlmočník a prekladateľ alebo len ako občan.

13. Ani z dodatočne predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že žalovaná uznala svoj dlh.

14. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15. Podľa akceptovaných komentárov k , napr. Fekete, I: 2. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, uznanie dlhu sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu malo také účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné aby bol dlh priamo v písomnom uznaní určený čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu musí byť určité a zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o obsahu prejavu vôle. Z hľadiska platnosti uznávacieho prejavu dlžníka je potrebné, aby dlžník: a) uznávací prejav urobil v písomnej forme, b) v uznávacom prejave vyjadril prísľub zaplatiť a c) v uznávacom prejave uviedol dôvod a výšku dlhu.

16. Vo whatsappovej komunikácii žalovaná dňa 17.2.2020 oznámila žalobcovi: „ Jaroslav, dobrý deň, ako sa máte, dúfam, že dobre. 15 marca dostanem prvú výplatu, no myslím, že všetky peniaze dám za byt, pretože sme už 2 mesiace neplatili. Čo myslíte, môžete počkať do 15 apríla, dúfam, že sa budem môcť vyrovnať aj s Vami. Ďakujem za všetko ešte raz, veľmi si cením váš dobrý vzťah a trpezlivosť“.

17. Dňa 3.3.2020 žalobca napísal žalovanej: „Dobrý deň, blahoželám k nástupu do zamestnania. Prepáčte, že som niekedy nereagoval na Váš e-mail alebo SMS-ku alebo telefonické volanie. Príčina je veľmi prostá, bol som zaneprázdnený. A inokedy som jednoducho zabudol odpovedať alebo reagovať. Dúfam, že tento môj pracovný e-mail nenaruší naše vzťahy, keďže sa týka peňazí. Bolo mi jasné, že pokiaľ nenastúpite do zamestnania a nebudete vedieť svoj plat a náklady na život v Bratislave, bolo by Vám zaťažko zaplatiť za naše služby. Myslím si ale, že už je čas, aby ste sa dozvedeli o hodnote našich služieb a mohli ste ich úhradu započítať do svojich nákladov. Celková cena za naše služby - 2.000 eur. Pozostáva o. i. z prekladov, notárskych poplatkov, hľadanie bytu, rokovania s majiteľmi bytov, obhliadka a posúdenie, ohodnotenie bytov, nájomná zmluva, návšteva mesta Žilina za účelom podpísania zmluvy a overenia podpisu majiteľa bytu, potvrdenie miestneho zastupiteľstva pre políciu, atď. Sumu 2.000 eur preveďte prosím na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, W. (X.): S., v banke S.“.

18. Dňa 17.6.2020 žalovaná zaplatila žalobcovi 500,- eur.

19. Dňa 18.6.2020 žalovaná e-mailom napísala žalobcovi: „Dobrý večer, druhý raz potvrdzujem svoju pripravenosť zaplatiť Vaše služby, avšak prosím Vás prehodnotiť sumu za preukázané služby a/alebo termíny platieb. Ako som Vám už oznámila, dostávam plat približne 1000 euro, z prvej marcovej výplaty som šetrila peniaze na zaplatenie svojho dlhu Vám, avšak vzhľadom na nájomné a výdavky na stravu som dodnes dokázala ušetriť 500 euro, ktoré som Vám dnes previedla na účet IBAN: X. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX. Prosím potvrďte mi prijatie tejto sumy. Prosím Vás, posúďme konštruktívne dve otázky: 1. Termíny platieb - prvú úhradu v sume 500 euro som urobila 17. júna 2020. Napriek môjmu želaniu uhradiť Vám môj dlh, nemám teraz celú potrebnú sumu (2000) a prosím Vás zvážiť možnosť úhrady viacerými splátkami: prvú splátku 500 eur , potom po 200 eur každý mesiac (plat 1000 - nájomné 687 - výdavky na stravu 113). V prípade zvýšenia platu alebo keď dostanem bonusy sa zaväzujem zvýšiť každomesačnú splátku. 2. Prosím Vás zvážiť sumu za poskytnuté služby vzhľadom na to, že som sa obrátila na Vás s prosbou poskytnutia prekladateľských služieb a v priebehu našej spolupráce Vaša manželka láskavo súhlasila s pomocou pri hľadaní a výbere bytu (svoje dôvody som uviedla v liste z 31. marca 2020 a v samostatnom dokumente, ktorý Vám v najbližšom čase pošlem). Oznámte mi prosím vhodný čas na telefonát alebo na stretnutie, aby sme zvážili vyššie uvedené dve otázky“.

20. Podľa súdu uvedené dve písomné oznámenia žalovanej nepredstavujú kvalifikované uznanie dlhu, a to ani každý z nich samostatne, ani obe spoločne. Pre uznanie dlhu musia byť splnené všetky tri vyššie uvedené náležitosti uznania dlhu, tzn. v uznávacom prejave musí byť jasne uvedená aj výška dlhu a prísľub zaplatiť konkrétny dlh. V oznámeniach žalovanej nie je uvedená výška dlhu, ktorý uznáva a ktorý sa bez ďalšieho zaväzuje zaplatiť, ale iba výška sumy (2000 euro), ktorú žalobca požadoval zaplatiť. V konečnom dôsledku, z oznámení žalovanej vyplýva len jej ochota zaplatiť primeranú sumu, nižšiu než požadoval žalobca.

21. Žalobca pri svojej argumentácii citoval a preložil len časti oznámení žalovanej. Z celého kontextu je však zrejmé, že žalovaná síce vyjadrila pripravenosť finančne sa vyrovnať so žalobcom, no zároveň ho prosila o prehodnotenie výšky. Ak žalovaná navrhovala splátky, z ktorých ani nevyplynula celková dlžná suma, nemožno z toho vyvodiť, že uznala celú sumu požadovanú žalobcom.

22. Z oznámenia žalovanej zo dňa 18.6.2020 navyše nevyplýva ani uznanie dlhu čo do dôvodu, keďže žalobkyňa v ňom uvádza, že na žalobcu sa obrátila s prosbou poskytnutia prekladateľských služieb a pri hľadaní a výbere bytu išlo o pomoc zo strany manželky žalobcu.

23. Keďže k uznaniu dlhu nedošlo, bolo na žalobcovi preukázať svoj nárok uplatnený žalobou.

24. Na druhom pojednávaní žalobca svoj nárok právne špecifikoval ako nárok na obvyklú odmenu z ústnej dohody, ktorá sa približuje právnej úprave príkaznej zmluvy. Pre prípad, že súd príde k záveru, že k dohode nedošlo, išlo podľa žalobcu o bezdôvodné obohatenie.

25. Vzťah medzi stranami súd posudzoval podľa slovenského hmotného práva, a to podľa

26. Zmluva medzi bývalou ČSSR a býv. ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach () neupravuje rozhodné právo pre tento prípad. Strany neuzavreli dohodu o rozhodnom práve. Podľa , a o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy. Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

27. Všetkým uvedeným kritériám zodpovedalo použite slovenského práva.

28. Podľa príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

29. Podľa príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

30. Podľa príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

31. Komentáre k uvedeným ustanoveniam uvádzajú, že príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne v až 732, jednak vo forme osobitných zmlúv. Podľa môže byť príkazníkom (mandatárom), resp. príkazcom (mandantom) ktokoľvek. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t. j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, príkazná zmluva je bezformálnou konsezuálnou zmluvou.

32. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti. Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Príkazcovi zo zmluvy vyplýva právo požadovať od príkazníka, aby mu obstaral nejakú vec alebo aby mu vykonal inú činnosť. Predmetom tejto zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, pričom táto činnosť je vykonávaná v záujme príkazcu. Záujem príkazcu môže byť majetkovej povahy alebo aj nemajetkovej povahy, ak sleduje len nejaký osobný záujem príkazcu.

33. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je bezodplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje. Vyplýva to z , podľa ktorého príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca má teda povinnosť poskytnúť príkazníkovi odmenu len v dvoch prípadoch: 1. ak odmena bola dohodnutá, pričom odmena mohla byť dohodnutá v príkaznej zmluve, ale aj dodatočne, alebo 2. ak je odmena obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Odmena je obvyklá najmä u príkazníkov, ktorí vykonávajú príkazy určitého druhu profesionálne ako advokáti alebo patentoví zástupcovia a pod.

34. Z vykonaných dôkazov, a aj z tvrdení strán, bolo zrejmé, že k dohode o odplate za iné služby než úradné preklady nedošlo. Napokon, žalobca až dňa 3.3.2020 e-mailom oznámil žalovanej ako novú skutočnosť, že služby, ktoré žalovanej poskytli, majú cenu 2.000,- eur.

35. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, nakoľko to považoval za nadbytočné a nehospodárne. Žalovaná popierala, že by so žalobcom uzavrela akúkoľvek dohodu o službách a ich cene (okrem úradného prekladu). Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali uzavretiu ústnej dohody a obsahu tejto dohody, prípadne kedy mala byť ústna dohoda uzavretá. Žalobca dokonca nenavrhol ani svoj výsluch ako dôkaz, ktorý by podľa prichádzal do úvahy, keďže obsah ústnej dohody nevyplýval zo žiadneho listinného dôkazu. Bol to žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno. K výsluchu žalovanej by bolo potrebné navyše pribrať tlmočníka, čo by bolo spojené s nákladmi.

36. Podľa súdu medzi stranami došlo ku konkludentnej dohode, ktorá má všetky podstatné znaky príkaznej zmluvy. Žalovaná si objednala od žalobcu len úradné preklady dokumentov, žalobca ale ponúkol žalovanej aj ďalšiu pomoc alebo služby pri vybavovaní povolenia na pobyt, žalovaná túto pomoc prijala. Činnosť žalobcu a jeho manželky bola vykonávaná v záujme žalovanej, čoho si boli obe strany vedomé.

37. Keďže medzi stranami nedošlo k dohode o odplate za vykonanú činnosť žalobcu a jeho manželky, mohol žalobcovi vzniknúť nárok na odmenu, len ak je táto odplata obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

38. Nebolo sporné, že žalovaná sa obrátila na žalobcu ako na súdneho prekladateľa. Žalobca je povolaním súdny prekladateľ, žalobca nie je advokátom, ako fyzická osoba žalobca nevykonáva ani žiadne činnosti na základe živnostenského oprávnenia, žalobca teda nie je ani realitným agentom. Z toho podľa súdu vyplýva, že bez dohody so žalovanou o odmene by žalobca bol oprávnený požadovať od žalovanej len obvyklú, resp. tarifnú odmenu za preklady alebo tlmočenie vo výške stanovenej vyhláškou č. o odmenách a náhradách pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, t. j. vo výške 19,92 eur/ hodina, resp. strana. Príkazná zmluva je obvykle odplatná vtedy, ak vykonanie príkazov vyplýva z povahy povolania príkazníka.

39. Žalobca neposkytoval pomoc (služby) žalovanej ani prostredníctvom obchodnej spoločnosti VERBUM, s.r.o., ktorej je spoločníkom a konateľom. Ak by táto spoločnosť poskytovala služby, ktoré sú predmetom jej činnosti (poradenské alebo sprostredkovateľské), vzťahovala by sa na žalovanú ochrana spotrebiteľa podľa slovenského práva. Predpisy o ochrane spotrebiteľa, samozrejme, nepripúšťajú, aby sa spotrebiteľ dozvedel o tom, že má vôbec zaplatiť a cenu poskytnutých služieb, až po ich poskytnutí.

40. Ustanovenie pripúšťa, že odmena môže byť obvyklá aj v iných prípadoch, a to použitím výrazu „najmä“. Ani o takýto prípad však podľa súdu v danej veci nešlo. Pri tomto závere bolo potrebné prihliadať na celkové skutkové okolnosti prípadu. Žalovaná je cudzinka, ktorá v čase vybavovania prechodného pobytu nebola znalá miestnych pomerov, neovláda slovenský jazyk. Argumentácia žalobcu, že žalovaná mu neoznámila, že má záujem o kompletný balík služieb a že žalobca nevedel povedať žalovanej cenu tzv. kompletného balíka služieb, hoci žalovaná sa o cenu zaujímala, bola pre súd absolútne neprijateľná. Žalobca nemal žiadny dôvod, ktorý by mu bránil vopred povedať žalovanej, aká je cena kompletného balíka služieb a aké služby tento balík zahrňuje. Na rozdiel od žalovanej bol žalobca veľmi dobre znalý tunajších pomerov a má aj právnické vzdelanie. Teda nie žalovaná mala hneď na začiatku oznámiť žalobcovi, že má záujem o kompletný balík služieb, ktorý nemala ako poznať, ale žalobca to mal oznámiť žalovanej. Konanie žalobcu bolo podľa súdu účelové, až ľstivé. Svedčí o tom aj e-mail žalobcu zo dňa 3.3.2020, v ktorom žalobca vyhodnocuje aktuálnu situáciu žalovanej a správne načasovanie, kedy je už žalovaná pripravená dozvedieť sa o sume 2.000,- eur.

41. Keďže konanie žalobcu voči žalovanej nebolo otvorené a férové, žalobcovi nebolo možné priznať žalovanú sumu ani ako obvyklú odmenu bez ohľadu na povolanie žalobcu. Ak chcel žalobca dostať zaplatené za svoju činnosť, mal sa so žalovanou na výške odplaty dohodnúť, a to buď vopred alebo dodatočne, keď žalovaná bola pripravená dohodnúť sa na nižšej sume.

42. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu (Veľké komentáre II, Nakladateľstvo C. H. BECK 2015).

44. S prihliadnutím na uvedené nebolo možné žalobcovi priznať žalovanú sumu ani titulom bezdôvodného obohatenia. Strany uzavreli bezodplatnú zmluvu, k plneniu zo strany žalobcu dochádzalo na základe zmluvy, zmluva bola platná, nebola zrušená. Žalobcovi žiadna ujma v majetkovej sfére nevznikla.

45. Podľa príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

46. Žalobcovi pri plnení zmluvy vznikli dňa 23.7.2019 hotové výdavky za overenie fotokópii, zaplatenie správneho poplatku a za osvedčenie podpisu v celkovej výške 45,31 eur (15,35 eur + 11,80 eur + 18,16

eur). Podľa vyjadrenia žalovanej zaplatená suma 500,- eur predstavovala dohodnutú odmenu za úradné preklady dokumentov. Keďže uvedené výdavky boli vynaložené žalobcom účelne a boli preukázané, súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel.

47. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

48. Podľa a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Žalobca si zaplatenie hotových výdavkov prvý krát riadne uplatnil voči žalovanej až na pojednávaní dňa 6.9.2022, kedy predložil účty z registračnej pokladnice, z ktorých vyplývala celková zaplatená suma 45,31 eur. Žalovaná mala zaplatiť nasledujúci deň, takže dňom 8.9.2022 sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. So zaplatením sumy 500,- eur za úradné preklady sa žalovaná dostala do omeškania už dňa 19.3.2020, po výzve žalobcu na zaplatenie s oznámením účtu, na ktorý má žalovaná zaplatiť. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v , nie vo výške 8% podľa .

51. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel len v časti vynaložených nákladov a časti úroku z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

52. Žalovaná mala vo veci pomerný 97% úspech. Po odpočítaní 3% neúspechu jej preto bol podľa a priznaný nárok na 94% náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.