Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-319-2014.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/319/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: 1..ský, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. D. 5, XXX XX L., 2. E. V., nar. XX. XX. XXXX, E. Jonáša XX, XXX XX L., t. č. I. Z., X.. Š. F. 7, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 4 399,30 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4 399,30 EUR spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11. 12. 2010 do 10. 09. 2013 vo výške 301,94 EUR a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 4 399,30 EUR od 11. 09. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 263,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 405,16 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2013 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 4 399,30 EUR, úroku z omeškania vo výške 301,94 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4 399,30 EUR od 11. 09. 2013 do zaplatenia ako aj trov konania s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého odporcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril s odporcom v 1. rade dňa 04. 10. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere ( ďalej len „ Zmluva “ ), na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi v 1. rade úver vo výške 150 000,00 Sk, ktorý mal odporca v 1. rade splácať v mesačných splátkach vo výške 2 285,00 Sk, splatných do 10. dňa príslušného mesiaca počnúc 10. 11. 2005 a končiac 10. 09. 2015. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 04. 10. 2005 s odporkyňou v 2. rade dohodu o ručení, ktorou sa odporkyňa v 2. rade zaviazala, že uhradí pohľadávku veriteľa, ak ju riadne a včas neuhradí dlžník a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal nezaplatených 58 splátok v celkovej výške 4 399,30 EUR, splatných od 10. 12. 2010. Navrhovateľ sa domáhal aj úroku z omeškania z nezaplatených splátok splatných od 11. 12. 2010 do 10. 09. 2013 v celkovej výške 301,94 EUR a úroku z omeškania z celkovej sumy nezaplatených splátok od 11. 09. 2013 až do zaplatenia.
Súd vydal dňa 16. 01. 2014 pod č. k. 26Ro/4280/2013 platobný rozkaz, ktorým odporcov zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom.
Odporca v 1. rade prevzal platobný rozkaz dňa 04. 02. 2014.
Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni v 2. rade doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zrušil a pokračoval v konaní.
Súd dňa 14. 04. 2015 doručil odporkyni návrh spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu, odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnili odporcovia, súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, Dohodou o ručení zo dňa 04. 10. 2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009, výzvami na zaplatenie zo dňa 22. 08. 2013, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade dňa 04. 10. 2005 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 150 000,- Sk, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,60% v deň podpisu zmluvy, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 2 285,- Sk, splatných vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 10. 11. 2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 10. 09. 2015. Podľa zmluvy bola RPMN 6,24 %.
Z dohody o ručení uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou v 2. rade dňa 04. 10. 2005 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade sa ako ručiteľka zaviazala na výzvu veriteľa uspokojiť pohľadávku právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade z úverovej zmluvy, ak ju neuspokojí dlžník a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 04. 11. 2009 a jej prílohy súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa postúpil žalovanú pohľadávku voči odporcovi navrhovateľovi.
Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009 súd zistil, že ku dňu postúpenia pohľadávky istina pohľadávky predstavovala sumu 7 749,66 EUR, úroky sumu 917,05 EUR.
Po posúdení obsahu zmluvy o splátkovom úvere súd konštatoval, že odporcu v prejednávanom prípade možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX., t.j. ku dňu 04. 10. 2005 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0179563304, ktorú odporca podpísal ako fyzická osoba - spotrebiteľ, keďže o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti, že zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd mal preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere č. 0179563304, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver. Preto súd posudzoval zmluvu podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 150 000,- Sk ( 4 979,08 EUR), s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,60%, s RPMN vo výške 6,24 %, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 2 285,- Sk ( 75,85 EUR ), splatných vždy do 10. dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom 10. 11. 2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 10. 09. 2015, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne. Odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a úver riadne a včas nesplácal. Dňom 10. 09. 2013 bol úver vyhlásená za splatný. Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 58 splátok po 75,85 EUR, splatných v období od 10. 12. 2010 do 10. 09. 2015 v celkovej sume 4 399,30 EUR ako aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania so zaplatením splátok splatných v období od 11. 12. 2010 do 10. 09. 2013 v celkovej sume 301,94 EUR. Odporca úver riadne nesplácal, z ktorého dôvodu bol úver vyhlásený za splatný, preto súd zaviazal odporcu nielen na zaplatenie splátok splatných v období od 10. 12. 2010 do 10. 09. 2015 v celkovej výške 4 399,30 EUR ale aj na zaplatenie úroku z omeškania so zaplatením splátok splatných v období od 11. 12. 2010 do 10. 09. 2013 v sume 301,94 EUR a ďalej aj na zaplatenie úroku z omeškania z celkovej sumy splátok 4 399,30 EUR vo výške 8,75% ročne od 11. 09. 2013 do zaplatenia v zmysle návrhu navrhovateľa. K uvedenému dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB výšku 0,50%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,50%, keďže však zmluvný vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, s poukazom na ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., súd zaviazal odporcu na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. S poukazom na dohodu o ručení, ktorú s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila odporkyňa v 2. rade a podľa ktorej sa odporkyňa zaviazala uspokojiť pohľadávku navrhovateľa, ak ju neuspokojí dlžník
- odporca v 1. rade, súd zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom aj odporkyňu v 1. rade s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého odporcu.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 263,50 EUR a z trov právneho zastúpenia 405,16 EUR za dva úkony právnej služby á 161,01 EUR ( 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd, 2x režijný paušál vo výške 7,81 EUR v roku 2013, súčet odmeny za úkon právnej služby a režijného paušálu súd zvýšil o 20% DPH, spolu 405,16 EUR. Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd postupoval podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Za základ pre výpočet odmeny súd považoval sumu 4 399,30 EUR priznanú navrhovateľovi.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatia odporcovia náhradu trov, spolu 668,66 EUR, navrhovateľovi k rukám jeho advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.