Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-5-2015.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2015, v trestnej veci obžalovaného Ing. F. B. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2 T 117/07 zo dňa 26.06.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovaného
F. B., nar. XX.XX.XXXX vo V. nad K., trvale bytom B. č. XXX,
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- ako konateľ spoločnosti KARTO s.r.o. Humenné a súčasne zodpovedná osoba za vedenie účtovníctva spoločnosti podal na Daňovom úrade v Humennom daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, kde si uplatnil odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku od rôznych dodávateľov, pričom vykonanou daňovou kontrolou za uvedené obdobie, z ktorej bol spísaný protokol č. 703/320/3021/34285/2006 zo dňa 12.07.2006, bolo zistené daňovým subjektom porušenie § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, čím došlo k skráteniu dane z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005 vo výške 744.912,- Sk (24.726,55 eur),
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing. F. B. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- ako konateľ spoločnosti KARTO s.r.o. Humenné a súčasne zodpovedná osoba za vedenie účtovníctva spoločnosti podal na Daňovom úrade v Humennom daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, kde si uplatnil odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku od rôznych dodávateľov, pričom vykonanou daňovou kontrolou za uvedené obdobie, z ktorej bol spísaný protokol č. 703/320/3021/34285/2006 zo dňa 12.07.2006, bolo zistené daňovým subjektom porušenie § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, čím došlo k skráteniu dane z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005 vo výške 744.912,- Sk (24.726,55 eur),
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné, pretože je založené len na tvrdeniach obžalovaného, ktoré sú tendenčné, prezentované v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Považoval za neakceptovateľné tvrdenie, že obžalovaný nevedel o kúpnej zmluve týkajúcej sa penziónu, keďže za spoločnosť Karto, s.r.o. písomnosti zakladajúce práva a povinnosti museli podpisovať obaja konatelia spoločne. Vo vzťahu k spornému splnomocneniu, v súvislosti s ktorým sa obžalovaný bránil tým, že podpísal len čistý papier, splnomocnenie bolo sfalšované, pričom mu v tej dobe mal byť odcudzený občiansky preukaz, odvolateľ uviedol, že tieto skutočnosti boli preverované políciou, pričom v tejto súvislosti vedené trestné stíhanie bolo zastavené. Za podstatné považoval odvolateľ vyjadrenie svedka P. A., že spoločnosť Karto, s.r.o. zastupoval pri predaji penziónu jednak z titulu funkcie jedného z konateľov a jednak ako splnomocnený zástupca druhého konateľa, pričom predaj penziónu mal byť vyrovnaním medzi konateľmi, keďže obžalovanému bolo umožnené odkúpiť od firmy osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6 v nadobúdacej hodnote cca 3,5 mil. Sk. Vyjadril názor, že vedomosť obžalovaného o existencii splnomocnenia je zrejmá a formálne nezaujímanie sa o fungovanie spoločnosti a nepreberanie poštových zásielok od svedka P. A., aj pri zjavnej existencii nedorozumení medzi konateľmi, považoval za tendenčne. Poukázal ešte na to, že civilným súdom konštatovaná odporovateľnosť právneho úkonu neznamená absolútnu a ani relatívnu neplatnosť zmluvy a už vôbec nie voči obžalovanému. Vyjadril názor, že obžalovaný úmyselne nezahrnul do daňového priznania faktúry č. 01,02,03/12/2005 a doklady č. Z003,4,5, z ktorých vyplynula povinnosť odviesť daňovému úradu DPH. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.
V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Súd prvého stupňa si podľa pokynu odvolacieho súdu uvedeného v zrušujúcom uznesení sp. zn. 4 To 8/11 zo dňa 12.04.2011 zabezpečil aj faktúry č. 01,02,03/12/2005, kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja penziónu a sporné plnomocenstvo, ich obsah však na hlavnom pojednávaní neprečítal, teda tieto dôkazy zákonným spôsobom nevykonal a pasívnym v tomto smere zostal aj prokurátor, ktorý vykonanie týchto dôkazov nenavrhol, hoci tak vzhľadom na v podstate kontradiktórny charakter trestného konania urobiť mal (len ťažko možno obhajobe ako strane v konaní vytknúť pasivitu v tomto smere, pretože absencia zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, o ktoré by sa mala obžaloba opierať, len podporuje oslobodzujúci výrok), preto tento nedostatok napravil krajský súd, dokazovanie na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora doplnil a podstatný obsah spomínaných listín prečítal. Krajský súd už v spomínanom zrušujúcom uznesení vyjadril aj potrebu zabezpečenia dokladov č. Z003,4,5, ktoré však súd prvého stupňa z nevysvetliteľných dôvodov nezabezpečil, tým pádom ani ich obsah neprečítal. Vzhľadom ale na to, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pričom skutočnosť, že nie sú súčasťou spisu, ich obsah nebol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vylučuje, už len z dôvodu, že súd si nemohol ich obsah vrátane výšky DPH, ktorú by na ich podklade bolo potrebné štátu odviesť, preveriť, záver o uznaní viny, teda ich absencia podporuje záver o potrebe oslobodenia obžalovaného a prokurátor zabezpečiť tieto doklady nenavrhol ani potom, čo súd sám z vlastnej iniciatívy
v dokazovaní už nepokračoval a na výzvu súdu uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, ani krajský súd nepovažoval za potrebné predlžovať už beztak dlhú dobu trvajúce trestné konanie zabezpečovaním týchto dokladov a dospel k záveru, že pre oslobodzujúci výrok je doteraz vykonané dokazovanie postačujúce.
Aj podľa názoru krajského súdu sa skutok v rozsahu, že obžalovaný do daňového priznania za IV. štvrťrok 2005 nezahrnul faktúry č. 01,02,03/12/2005 a doklady č. Z003,4,5, čím došlo k zníženiu základu dane z pridanej hodnoty pre určenie jej výšky v sume 744.912,- Sk (24.726,55 eur) stal, samozrejme len pri pripustení zachovania totožnosti skutku rovnakým následkom. Z vykonaného dokazovania, a to ani z výsledkov daňovej kontroly, či výsluchu svedka Ing. X. L., zamestnanca Daňového úradu O., znaleckého dokazovania z odboru ekonómie nevyplynulo, že by si obžalovaný uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na ktoré by spoločnosť Karto, s.r.o. nemala nárok, daňový úrad vo svojom protokole len poukázal na to, že spoločnosť Karto, s.r.o. si neuplatnila odpočítanie dane vo výške 20.220,- Sk, hoci tak urobiť mohla, čo však nie je trestné, v tomto smere krajský súd poukazuje na bližšie odôvodnenie uvedené v jeho zrušujúcom uznesení, preto pre záver, že sa stali aj ďalšie okolnosti popísané v skutkovej vete obžaloby niet podkladu.
Obžalovaný sa ale bránil tým, že o faktúrach č. 01,02,03/12/2005 a dokladoch č. Z003,4,5 nevedel, a preto ich nemohol do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za štvrtý štvrťrok 2005 zahrnúť, pričom táto jeho obrana nebola vykonaným dokazovaním nijakým spôsobom vyvrátená. Medzi zúčastnenými nebolo sporné, opierajúc tento záver o výpoveď samotného obžalovaného, svedka P. A., Ing. X. L., obsah notárskej zápisnice č. N130/06 zo dňa 03.07.2006 a priložených dokladov, že spomínané faktúry nemal obžalovaný k dispozícii, mal ich svedok P. A., ktorý ich síce obžalovanému poslal poštou, avšak obžalovaný si poštovú zásielku neprevzal, keďže medzi ním a svedkom P. A. boli nezhody, čo obaja zhodne potvrdili, pričom z kópie poštových dokladov spojených so spomínanou zásielkou nijakým spôsobom nevyplýva, že by bolo zrejmé, čo jej obsahom zásielky a teda, pokiaľ dotknutú zásielku obžalovaný neprebral, nemohol vedieť, čo je jej obsahom.
Nijakým spôsobom nemohol obžalovaný vedieť že práve dňa 01.12.2005 prevedie svedok P. A. penzión zo spoločnosti Karto, s.r.o. na spoločnosť Zehex, s.r.o., pretože aj keď podľa výpisu z obchodného registra za spoločnosť Karto, s.r.o. podpisujú s právnymi účinkami obaja konatelia spoločne, spomínaná kúpna zmluva je podpísaná len svedkom P. A. tak na strane predávajúceho za seba a aj za obžalovaného na podklade splnomocnenia, ako aj na strane kupujúceho.
Aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný o existencii splnomocnenia na predaj penziónu vedel, jeho podpis je na spornom splnomocnení, čo obžalovaný nespochybnil, tvrdil len, že podpísal prázdny papier a text si dopísal svedok P. A., pričom s predajom penziónu nesúhlasil, túto skutočnosť tvrdil aj napriek tomu, že jeho podpis na splnomocnení bol overený pracovníčkou Obecného úradu I. O., naznačujúc, že v jej osobe ide o švagrinu svedka P. A., a preto je také niečo možné. Krajský súd považuje za nepravdepodobné, aby plne právne spôsobilý subjekt, podnikateľ podpísal komukoľvek prázdny papier a navyše, aby sa zároveň našla iná úradná osoba, ktorá by overila podpis na čistej listine bez textu. Takúto obranu považuje krajský súd len za účelovú, prezentovanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keďže je v rozpore s výpoveďou svedka P. A., svedkyne L. X., pracovníčky spomínaného obecného úradu, pričom len zo samotnej skutočnosti, že ide o príbuznú svedka P. A., nie je možné vyvodiť záver, že by bola schopná z tohto dôvodu takto postupovať, s obsahom písomného splnomocnenia a je navyše nepravdepodobná a neuveriteľná.
Tento záver však nič nemení na skutočnosti, že spomínané splnomocnenie bolo vyhotovené najneskôr 05.04.2002, pretože vtedy bol na ňom overený podpis obžalovaného. Svedok P. A. ho však použil, čo aj sám potvrdil až 01.12.2005 a keďže na spornej kúpnej zmluve zastupoval aj predávajúceho a aj kupujúceho, iná fyzická osoba ako účastník zmluvy nevystupovala, je pravdepodobné, že do splnomocnenia on sám aj vpísal dátum 01.12.2005. Svedok P. A. mal k dispozícii splnomocnenie na prevod penzión od obžalovaného viac ako tri a pol roka, viac ako tri a pol roka ho nepoužil, pričom spoločnosť Karto, s.r.o. bola štvrťročným platcom DPH, teda za spomínanú dobu spoločnosť opakovane podávala daňové priznania, samozrejme za predpokladu, že si túto zákonnú povinnosť splnila, nemohol
preto obžalovaný vedieť, že svedok P. A. sa rozhodne penzión predať práve v dotknutom štvrťroku, keď opakovane niekoľkokrát predtým tak neurobil, pričom zásielku zasielanú svedkom P. A. si neprevzal, keďže vzťahy medzi nimi boli narušené a zo zásielky nebolo zrejmé, že ide o daňové podklady potrebné k vyplneniu podávaného daňového priznania.
Navyše krajský súd má, samozrejme len v rovine trestného práva v súvislosti s nevyhnutnosťou bez rozumných pochybnosti mať preukázanú aj subjektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda či už priamy alebo nepriamy úmysel a v tejto súvislosti minimálne uzrozumenie s tým, že uzavretá sporná zmluvy je platná (len platne uzavretá kúpna zmluva môže byť podkladom pre zaplatenie dane, aj keď v konečnom dôsledku neplatnosť zmluvy ako dôvod nezaplatenia dane by mohol prichádzať do úvahy až na podklade právoplatného civilného rozhodnutia o neplatnosti zmluvy, avšak asi len ťažko, pokiaľ by trestný súd dospel pri riešení predbežnej otázky k pochybnostiam o platnosti takejto zmluvy, mohol by zároveň dospieť k záveru o preukázaní subjektívnej stránky stíhaného trestného činu), pochybnosti aj o platnosti takejto zmluvy za situácie, že obžalovaný od samého začiatku popiera svoju vôľu penzión predať, pritom takáto jeho vôľa je vzhľadom na skutočnosť, že za spoločnosť Karto, s.r.o. s právnymi účinkami podpisujú obaja konatelia súčasne a nehnuteľnosti je možné previesť len písomnou formou, nevyhnutne potrebná a splnomocnenie na prevod nehnuteľnosti bolo nepochybne vystavené najneskôr 05.04.2002, pretože podpis na ňom bol v tento deň overený, no vyššie rozvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že zrejmé svedok P. A. doň vpísal údaj, že bolo vystavené dňa 01.12.2005, čo určite skutočnosti nezodpovedá a vyvoláva podozrenie, že on sám mal pochybnosti o vôli obžalovaného v čase uzatvárania zmluvy, čo spolu s tvrdením obžalovaného vyvoláva potom pochybnosti, či splnomocnenie, ako podklad pre uzavretie zmluvy naozaj zodpovedá vôli obžalovaného nehnuteľnosť predať a svedka P. A. na tento úkon splnomocniť, pritom právny úkon, aby bol platný, musí byť v súlade s ust. § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, teda spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom akú vôľu chcel konajúci daným právnym úkonom prejaviť, pričom pochybnosti o platnosti uzavretej kúpnej zmluvy nevyhnutne vyvolávajú pochybnosti aj o existencii úmyslu na strane obžalovaného. Vzhľadom ale na to, že vykonané dokazovanie neviedlo ani k spoľahlivému preukázaniu znalosti na strane obžalovaného o uzavretí dotknutej kúpnej zmluvy, definitívne vyriešenie otázky platnosti spomínanej zmluvy nie je už pre rozhodnutie trestného súdu tak podstatné.
Pokiaľ ide o doklady č. Z003,4,5 zo znaleckého dokazovania z odboru ekonómie realizovaného znalkyňou Ing. T. F. vyplynulo, že tieto doklady sú z registračnej pokladnice týkajúce sa tržieb za mesiace október, november a december 2005 z penziónu, predaj ktorého bol predmetom spornej kúpnej zmluvy, pričom z výpovede svedka P. A. a svedka Ing. X. L. vyplýva, že tieto doklady mal u seba svedok P. A. a boli súčasťou zásielky, ktorú svedok obžalovanému zasielal, a ktorú obžalovaný neprevzal, pričom z vyjadrenia svedka P. A. vyplýva, že penzión viedol on, obžalovaný sa o tržbách penziónu mohol dozvedieť len z dokladov. Pokiaľ v tejto súvislosti krajský súd naznačil vo svojom zrušujúcom uznesení, že vedomosť obžalovaného o tržbách penziónu aj za štvrtý kvartál by mohla prameniť z vedomosti, že za tretí kvartál podával daňové priznanie, pričom z dokladov zistil, že penzión už v treťom kvartáli mali nejaké tržby, a preto sám mal vyvinúť iniciatívu, aby si podklady v tomto smere obstaral, k tomu je potrebné uviesť, že takéto zistenie by si vyžadovalo, ako to už naznačil krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ďalšie dokazovanie zamerané na tretí kvartál, ktoré by vyžadovalo zabezpečenie účtovníctva firmy Karto, s.r.o. za tretí štvrťrok a tomu zodpovedajúce daňové priznanie, súd prvého stupňa dokazovanie sám v tomto smere nevykonal a prokurátor takéto dokazovanie nenavrhol, vzhľadom ale na to, že súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pričom takéto dokazovanie je potrebné najmä pre podporenie záveru o prípadnej trestnej zodpovednosti obžalovaného, no prokurátor v tomto smer ostal nečinný, nepovažoval krajský súd ani v tomto smere za potrebné beztak dlhú dobu trvajúce trestné stíhanie ešte ďalej predlžovať.
Vykonaným dokazovaním teda nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaný o existencii faktúr č. 01,02,03/12/2005 a dokladov č. Z003,4,5 vedel, pokiaľ o nich nevedel, nemohol ich zahrnúť ani do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za štvrtý kvartál 2005 a takýmto konaním sa potom nemohol pre nenaplnenie subjektívnej stránky ani žalovaného trestného činu dopustiť, čo znamená, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by jeho konanie bolo trestným činom.
Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil, použil ale nesprávny oslobodzovací dôvod nezodpovedajúci záverom vykonaného dokazovania ale ani dôvodom rozvedeným v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú taktiež založené na nenaplnení subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, čomu zodpovedá oslobodzovací dôvod podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda použil priliehavejší oslobodzovací dôvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný