Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-26-2022.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný F. Š., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Č. XXX, okres Tvrdošín, slobodný, vodič, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 11.06.2021 v čase okolo 12:46 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW X3, čiernej metalízy, evidenčného čísla K.-XXXBK, po ceste III/2311 v obci Vitanová v smere od obce Oravice na cestu 11/520, kde bol službukonajúcou hliadkou PMJ PZ Žilina na odstavnej ploche oproti miestnemu kostolu predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný, pričom javil známky požitia omamných a psychotropných látok, v dôsledku čoho bol vyzvaný na odber biologického materiálu, kde následne sa podrobil odberom krvi a moču na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v HNsP Trstená dňa 11.06.2021 v čase o 13:30 hod., pričom bola vo vzorke krvi zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 155 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 10 ng/ml, čo prestavuje vplyv etanolu vo výške nad 1 g/kg (promile),
t e d a
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 01.06.2022 obžalobu na F. Š. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje v bode 2 a v bode 7 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v bode 2 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona; v bode 6 ako prečin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona a v bode 8 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky, aby bolo vyhlásenie obžalovaného prijaté, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 01.06.2022 pod č. Pv 25/22/5507-11, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal.
Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že pochádza z 8 detí. Základnú školu navštevoval v obci Č. a to ročníky 1-4. Po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Q. V. K. v odbore doprava, kde štúdium neukončil, nakoľko prepadol z cudzieho jazyka a nebol pripustený k maturite. Potom pracoval ako živnostník na stavbách a od roku 2019 pracuje ako vodič v spoločnosti B. Z. s.r.o., kde rozváža tovar po celej Európe. Uviedol, že sa nikdy neliečil na psychiatrii, je fajčiar a v minulosti občas užíval pervitín a alkohol. Omamné látky však od roku 2022 neužíva.
So súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 69/2022 MUDr. Stanislava Kollára, zo záverov ktorého vyplynulo, že F. Š. je závislý od psychostimulancií. Z medicínskeho hľadiska pri pokračujúcom užívaní psychoaktívnych látok, môže byť jeho pobyt na slobode potencionálne nebezpečný pre spoločnosť a preto mu navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, súd sa bližšie otázkou jeho viny nezaoberal a uznal obžalovaného vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
Z odpisu z registra trestov na obžalovaného mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdom trestaný, avšak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
V danom prípade, súd pri ukladaní trestu vyhodnotil jeho priznanie sa k spáchaniu skutku a predchádzajúci bezúhonný život ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona.
Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.
Podľa názoru súdu takto uložený trest dopomôže k náprave obžalovaného.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Stanislava Kollára, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.