Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/441/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa H.. B. C., nar. XX. 3. XXXX, bytom L. L., H. XXXX/XX, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie, že nevznikla zmluva o revolvingovom úvere, určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -27 zo dňa 25. 3. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva z dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 13. 2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere ako súčasti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007527, ktorá bola navrhovateľom podpísaná dňa 12. 10. 2011 v Banskej Bystrici a odporcom dňa 17. 10. 2011 v Bratislave, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Druhým výrokom uložil Okresnému súdu Banská Bystrica, (zamestnávateľovi navrhovateľa) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 13. 2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere ako súčasti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007527, ktorá bola navrhovateľom podpísaná dňa 12. 10. 2011 v Banskej Bystrici a odporcom dňa 17. 10. 2011 v Bratislave, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ podal na okresný súd podanie, ktoré je jednak návrhom na začatie konania, a jednak návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, určenia, že nevznikla zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007527, určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007527, ako aj určenia, že predmetná dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predbežným opatrením sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu práva z dohody o zrážkach zo mzdy, a rovnako uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa uvedenej dohody, všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo svojom návrhu uviedol, že ako spotrebiteľ a zároveň dlžník dňa 12. 10. 2011 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007527 s vyplnenými údajmi o požadovanom revolvingovom úvere. Predmetný právny úkon bol návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a bol zaslaný odporcovi na podpis. Do uvedeného návrhu následne pravdepodobne odporca doplnil údaje o schválenom revolvingovom úvere,

ktoré údaje však nekorešpondujú s časťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007527, ktorá bola vyplnená na pokyn navrhovateľa, keď je rozdiel napríklad vo výške ročnej percentuálnej mieri nákladov. Podľa názoru navrhovateľa tak nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 44 ods. 2 a § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZSÚ“). Na základe uvedeného, nakoľko navrhovateľ na základe uvedeného neplatného právneho úkonu vrátil odporcovi viac peňažných prostriedkov, ako sám dostal, domáha sa voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň sa z opatrnosti domáha určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007527 (ďalej aj „Zmluva o RÚ“) nevznikla, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o RÚ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neplatná. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil potrebou dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, keď výkonom práva z dohody o zrážkach zo mzdy z neplatného právneho úkonu neodôvodnene pokračuje majetkový postih navrhovateľa, a naopak dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom rozsahu považoval za dôvodný. Mal osvedčené, že navrhovateľ dňa 12. 10. 2011 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007527, v ktorej časti č. 5 sú technicky pomocou počítača vyplnené údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Časť č. 6 uvedenej žiadosti (obsahujúca údaje o schválenom revolvingovom úvere) je vyplnená ručným písmom, s tým, že obsah časti č. 5 a časti č. 6 je rozdielny napr. pokiaľ sa jedná o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ďalej súd zistil, že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ zráža z príjmu navrhovateľa sumu vo výške 54,65 EUR mesačne. Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že navrhovateľ predložením listinných dôkazov osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku vo veci samej ako i nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keď účelom predbežného opatrenia v predmetnom prípade je dočasné obmedzenie vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa, a to až do právoplatného vyriešenia otázky existencie hlavného záväzku, a tým aj platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Konštatoval, že bez nariadenia predbežného opatrenia hrozí dôvodná obava, že dôjde k vzniku majetkovej ujmy na strane navrhovateľa, s tým, že nakoľko zrážky zo mzdy navrhovateľa sú už každomesačne vykonávané, hrozbu ujmy v majetkovej sfére navrhovateľa je možné označiť ako bezprostrednú. Z uvedených dôvodov okresný súd návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. dôvodil, že predbežné opatrenie nie je možno vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť treba skúmať tak z hľadiska skutkového ako aj z hľadiska právneho. Okresný súd však nijako neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľa (resp. o ohrození jeho práva) ako aj o existencii bezprostrednej ujmy. Vôbec teda neodôvodnil v akých konkrétnych okolnostiach sú splnené podmienky na jeho nariadenie a prečo je ho potrebné nariadiť v rozsahu, aký z uznesenia okresného súdu vyplýva. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardný a úplne legitímny zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z uznesenia okresného súdu pritom nie je možné zistiť dôvod a ani zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo túto dohodu, resp. samotné zrážky zo mzdy. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukazoval, že by zrážky zo mzdy boli nezákonné a z tohto dôvodu súd neprávne rozhodol o povinnosti zamestnávateľa. Ďalej uviedol, že dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečovaná pohľadávka ako taká, t. j. nie len úroky a odplata, ale aj jej istina. Z uznesenia okresného súdu nevyplýva, prečo sa nemajú vykonávať zrážky zo mzdy aj v rozsahu, ktorý je objektívne nesporný (napr. splatenie istiny úveru) a rovnako nie je zrejmé, v čom má predbežné opatrenie zasahovať do „mimoriadnej“ situácie. Zrážky zo mzdy navrhovateľa sú totiž vykonávané už od roku 2011. Predbežné opatrenia má však slúžiť pre odstránenie mimoriadneho stavu medzi účastníkmi, kedy v dôsledku nejakej zmeny hrozí neoprávnený zásah do postavenia jednej strany. Medzi účastníkmi žiadna takáto mimoriadna situácia nenastala. Naopak, predbežné opatrenie zasahuje do pokojného stavu, ktorý medzi účastníkmi konania pretrváva už niekoľko rokov. V závere svojho odvolania zdôraznil, že prvý výrok uznesenia okresného súdu považuje

za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je totiž upravená v bode 13.2. zmluvných dojednaní (ako arbitrárne uvádza navrhovateľ) a stotožňuje sa s tým aj okresný súd. K jej použitiu v zmysle jej predloženia zamestnávateľovi navyše už došlo. Osobitne dal pritom do pozornosti, že povinnosť uložená týmto výrokom je neurčitá, keď nie je zrejmé, akého práva sa má odporca zdržať, či práva na predloženie dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo práva na použitie tohto zabezpečovacieho inštitútu výkonom dohody prostredníctvom zamestnávateľa. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. Spolu s odvolaním si odporca uplatnil i právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. K odvolacej argumentácii odporcu uviedol, že podľa § 76 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) platí, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia a ďalšie dôvody uvádzať nemusí. Okresný súd pritom citované zákonné ustanovenie v predmetnej veci aplikoval, preto už nebol povinný uvádzať ďalšie dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, keď odporcovi bolo doručené nie len uznesenie okresného súdu nariaďujúce predbežné opatrenie ale aj návrh navrhovateľa. V ďalších častiach svojho vyjadrenia poukázal na niektoré časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu pojednávajúce o primeranosti a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia, na základe čoho navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Je možné ho nariadiť pred začatím konania, ako aj v už začatom konaní v súlade s § 102 ods. 1 O. s. p.. Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa predbežného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí, čo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia. Okresný súd vyššie naznačené špecifiká predbežného opatrenia pri svojom rozhodovaní plne zohľadnil. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia považoval za dôvodný, keď mal z listín predložených navrhovateľom za osvedčené, že navrhovateľ dňa 12. 10. 2011 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007527, v ktorej časti č. 5 sú pomocou počítača vyplnené údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ďalej, že obsah časti č. 6 uvedenej žiadosti/zmluvy (obsahujúcej údaje o schválenom revolvingovom úvere a vyplnenej ručným písmom) je rozdielny v porovnaní s časťou č. 5, čo odôvodňuje pochybnosti o existencii hlavného záväzku zabezpečeného dohodou z zrážkach zo mzdy, z ktorej sa vykonávajú zrážky z príjmu navrhovateľa vo výške 54,65 EUR mesačne. Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že navrhovateľ predložením listinných dôkazov osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku vo veci samej ako i nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keď účelom predbežného opatrenia v predmetnom prípade je dočasné obmedzenie vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa, a to až do právoplatného vyriešenia otázky existencie hlavného záväzku, a tým aj platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola zo strany navrhovateľa osvedčená dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej, keď z listinného dôkazu „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007527“ vyplýva rozdiel v tej časti obsahu tejto listiny, ktorá bola podľa tvrdenia navrhovateľa vyplnená na jeho pokyn a podľa jeho požiadaviek (článok č. 5 označený ako „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR“) a článkom č. 6 pojednávajúcim o údajoch schváleného revolvingovom úveru, ktorý mal byť vyplnený až následne veriteľom. Z obsahu predmetnej listiny skutočne možno vyvodiť, že proces kontraktácie prebiehal spôsobom popísaným navrhovateľom, teda že do časti č. 5 tejto žiadosti boli podľa požiadaviek navrhovateľa ako dlžníka formou počítača vyplnené údaje o revolvingovom úvere, ktorý žiadal poskytnúť, čo je podporené označením toho článku („Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR“), dovetkom „vyplňte“ ako aj skutočnosťou, že predmetná žiadosť bola zo strany navrhovateľa podpísaná dňa 12. 10. 2011. Následne bola uvedená žiadosť, ktorá mala povahu návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a , zaslaná veriteľovi, ktorý do jej článku č. 6 označeného „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR“, ako aj dovetkom „nevypĺňajte“ doplnil jednotlivé obsahové náležitosti týkajúce sa najmä úverového limitu, splatnosti úveru, výšky mesačnej splátky, údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a podobne, s tým, že predmetnú žiadosť podpísal dňa 17. 10. 2011 a túto zaslal dlžníkovi (navrhovateľovi). S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 veta prvá OZ, v zmysle ktorého prijatie návrhu obsahujúce dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, potom môže byť dôvodný návrh navrhovateľa vo veci samej založený na tvrdení, že zo strany veriteľa nedošlo k bezvýhradnej akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy, čo má za následok, že odpoveď veriteľa (v prejednávanom prípade predstavovaná doplnením obsahu Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007527) predstavuje nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý však zo strany navrhovateľa prijatý dosiaľ nebol, a teda aj dôvodnosť jeho tvrdenia, že k uzavretiu Zmluvy o RÚ nedošlo. Správnosť uvedeného záveru navrhovateľa by pritom mala za následok neexistenciu hlavného záväzku spočívajúceho v povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s príslušným úrokom a rovnalo ex lege i zánik všetkých zabezpečovacích inštitútov (t. j. aj dohody o zrážkach so mzdy). Uvedené okolnosti okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia zohľadnil, keď priamo citoval nezrovnalosti v jednotlivých častiach Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007527, skutočnosť, že tieto nezrovnalosti vyplývajú aj z oznámenia o schválení úveru a ohľadne prípadných následkov osvedčenia tohto skutkového stavu s poukazom na § 76 ods. 4 O. s. p. odkázal na písomný obsah návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol odporcovi doručený spolu s napadnutým uznesením. Vzhľadom na uvedené možno za neodôvodnené považovať námietky odporcu spočívajúce v tvrdení, že okresný súd nemal osvedčené ani len základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu podmienku na nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, tu je len v krátkosti potrebné uviesť, že nakoľko mal okresný súd z listinných dôkazov za preukázané, že odporca pristúpil k výkonu práva z dohody o zrážkach zo mzdy (čo navyše v rámci odvolania nespochybnil

ani odporca), bol správny jeho záver o tom, že do rozhodnutia okresného súdu o (ne)existencii hlavného záväzku založeného Zmluvou o RÚ, a tým aj o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe predmetnej dohody. Súdna prax pritom dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať túto dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľa finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. V tejto súvislosti je pritom osobitne potrebné prihliadnuť na to, že navrhovateľ iným spôsobom ako formou predbežného opatrenia nemá možnosť zrážky zo svojej mzdy priamo zastaviť, keď tieto jeho zamestnávateľ vykonáva ako tretia osoba bez ohľadu na existenciu sporu o platnosť (existenciu) Zmluvy o RÚ a dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd má za to, že nariadenie predbežného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske funkcie účastníka - odporcu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho práva podnikať, či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa, ktoré vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť či neplatnosť je tohto času pochybná a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej. Pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv odporcu v takej miere, ako by vykonávanie zrážok postihlo navrhovateľa, a to ani pokiaľ sa jedná o zrážanie na úhradu istiny z poskytnutého úveru, ako to uvádzal odporca. Nemožno totiž opomínať, že predbežné opatrenie neprejudikuje výsledok konania vo veci samej a má len dočasnú funkciu. Preto platí, že ak navrhovateľ v konaní vo veci samej preukáže, že k uzavretiu Zmluvy o RÚ nedošlo, bude to mať za následok neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a peňažné prostriedky poskytnuté navrhovateľovi sa v takomto prípade neposkytli z titulu Zmluvy o RÚ, ale bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Takéto peňažné prostriedky by tak bol navrhovateľ vo všeobecnosti povinný vrátiť, avšak nie nútene formou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná. V prejednávanom prípade však z tvrdení navrhovateľa ako aj z listinného dôkazu, ktorý predložil (stanovisko veriteľa k zmluve o RÚ č. 8500007527), vyplýva, že navrhovateľ odporcovi už uhradil viac, ako od neho dostal (2.186 EUR uhradených oproti 942,17 EUR poskytnutých). Z uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľ v konaní vo veci samej preukáže, že nedošlo k vzniku Zmluvy o RÚ, nie len že nebude povinný vrátiť odporcovi poskytnuté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, keď celé poskytnuté plnenie už bolo vrátené, ale naopak bude dôvodný jeho návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi. Navyše, ak by bol návrh navrhovateľa vo veci samej zamietnutý, predbežné opatrenie by zaniklo a teda by nič nebránilo v tom, aby zamestnávateľ zrážky zo mzdy navrhovateľa opätovne vykonával. Pokiaľ sa jedná o odvolacie námietky odporcu o nezrozumiteľnosti prvého výroku uznesenia okresného súdu z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je upravená v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, nie je zrejmé, akého práva sa má odporca zdržať, a že k použitiu tejto dohody v zmysle jej predloženia zamestnávateľovi už došlo, uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Preskúmaním predmetného prvého výroku uznesenia okresného súdu totiž možno dôjsť k záveru, že okresný súd ním uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva z dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 13.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, čo však nemožno vykladať tak, že by sa odporcovi zakázalo vykonávať práva z tej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá dohoda je bližšie upravená v bode 13.2 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ale tak, že sa odporcovi zakazuje vykonávať tie práva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú v bode 13.2 Zmluvných dojednaní zmluvy o úvere vypočítané. V zmysle uvádzaného ustanovenia všeobecných zmluvných dojednaní sa teda odporcovi zakazuje jednak predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka a jednak domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Neboli preto dôvodné tvrdenia odvolateľa, že nezrozumiteľnosť predmetného výroku uznesenia

okresného súdu je spôsobená tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v bode 13.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravená a ani jeho konštatovanie, že z predmetného výroku nie je dostatočne zrejmé, akej povinnosti sa vlastne odporca má zdržať. Nevykonateľnosť tohto enunciátu pritom nevyplýva ani zo skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy už bola zamestnávateľovi navrhovateľa predložená pred nariadením predbežného opatrenia. Nie je možné totiž opomínať, že v prípade, ak by došlo k zmene zamestnávateľa navrhovateľa, nový zamestnávateľ by nebol viazaný predbežným opatrením, ktorým sa uložila povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zamestnávateľovi pôvodnému. Preto v prípade, ak by okresný súd prvým výrokom nezakázal odporcovi okrem iného aj predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi, odporcovi by nič nebránilo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy novému zamestnávateľovi navrhovateľa, a tento nový zamestnávateľ by bol povinný zrážky zo mzdy vykonávať. Navrhovateľovi by potom neostávalo nič iné, ako podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na účinnú ochranu práv navrhovateľa preto okresný súd správne uložil odporcovi povinnosť zdŕžať sa výkonu práva z dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 13.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.