Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-100-2015.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky M. Š., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., V. X, proti odporcovi B. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., I. XX, t.č. bytom K. K., E. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. Š., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX a odporcu B. Š., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v K. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica vo zv. 37, ročník XXXX, na strane 30, pod poradovým číslom 5 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. Š., nar. XX. XX. XXXX, v tomto znení:
Maloletá G. Š. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej G. Š.T. výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 24. 04. 2015 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo nenapĺňa účel stabilnej rodiny a vzájomného porozumenia. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že v r. 2012 sa s odporcom odcudzili, najmä sa prestali intímne stýkať, čo viedlo v konečnom dôsledku aj k hádkam a nezhodám medzi nimi, pričom tento stav pretrváva až dodnes. Manželskú krízu sa snažili riešiť v rámci svojich možností, pomocou vzájomnej komunikácie, čo trvalo približne 2 roky. V júli 2014 sa odsťahovali zo svojho spoločného bydliska a odvtedy žijú oddelene. Ich manželstvo nepredstavuje ani vhodné prostredie pre výchovu ich maloletej dcéry, ktorá je vystavovaná opakovane stresovým situáciám, vyvolávanými ich vzájomnými hádkami, ktorých intenzita je tak vážna, že nedokážu pre ňu spolu komunikovať a to z dôvodu odlišných pováh, názorov a dlhotrvajúceho citového a partnerského odcudzenia sa. Zároveň na čas po rozvode žiadala upraviť výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej G. Š., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne a jeho styk s maloletou sa ponechá na ich predchádzajúcej dohode.
Odporca vo svojej výpovedi pred súdom súhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu, že medzi ním a navrhovateľkou došlo k citovému odcudzeniu sa, nemali spoločnú reč, nevedeli sa rozprávať.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity a dĺžky, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú natoľko rozvrátené, že v ich manželstve chýba akákoľvek vzájomná partnerská úcta, rešpekt, dôvera. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Účastníci konania napriek svojej snahe zachovať manželstvo nie sú naďalej schopní žiť v jednej domácnosti, spoločne tráviť čas, spoločne hospodáriť z dôvodu, že nie sú schopní vecnej konštruktívnej komunikácie pri riešení problémov, ktoré spolužitie a manželstvo prirodzene so sebou prináša. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje ich vzájomné citové odcudzenie sa spôsobené rozdielnosťou ich pováh, názorov.
V prípade rozvodu manželstva rodičia na pojednávaní navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že styk otca s maloletou sa neupraví.
Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. V prípade, že matka si plní svoje pracovné povinnosti mimo bydliska, o maloletú je postarané prostredníctvom jej rodičov. Otec o maloletú prejavuje záujem. V prípade rozvodu manželstva doporučil preto súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode s odôvodnením, že neodporuje zákonu a záujmom maloletej.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletú zvláda, nemá s ňou žiadne výchovné problémy, maloletá ju rešpektuje. Matka maloletej pracuje mimo trvalého bydliska, počas plnenia pracovných povinností starostlivosť o maloletú zabezpečujú jej rodičia. Otec voči takejto starostlivosti o maloletú nevzniesol žiadne námietky. Potvrdil, že o maloletú je riadne postarané. Z vyjadrenia rodičov a kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Rodičia zhodne uviedli, že maloletá má dobrý vzťah k nim obom. Otec je v pravidelnom kontakte s maloletou podľa toho, ako mu to pracovné povinnosti dovolia, zhruba 5-6 krát do mesiaca, pričom niekedy s maloletou sa stretáva na 3-4 hodiny cez pracovný týždeň, prípadne maloletá u neho cez pracovný týždeň prespí a tiež maloletá chodí k otcovi na víkendy. Otec vo svojej výpovedi potvrdil, že matka mu v stretávaní sa s maloletou nebráni, z jej strany sú mu poskytované informácie. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, neodporuje zákonu, záujmom maloletej a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd prihliadol na vytvorené sociálne, citové väzby maloletej v domácnosti matky a jej doterajšiu riadnu starostlivosť o maloletú, aj keď z dôvodu plnenia pracovných povinností v určitom období prostredníctvom svojich rodičov, čo však otec nenamietal.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 11 rokov, je žiačkou 6. ročníka ZŠ. V rámci školy a mimo školy nemá žiadne krúžky, je zdravá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matka má na maloletú výdavky bežné a primerané jej veku. Otec maloletej inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 937,19 Eur. Súd vzhľadom na takto preukázané odôvodnené potreby maloletej a možností, schopností otca, rodičmi navrhnutú dohodu aj v časti určenia výživného otcovi na maloletú v sume 100 Eur mesačne, schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Matka maloletej dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 562,69 Eur, inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Rodičia maloletej žiadali, aby súd styk otca s maloletou neupravoval, ponechal ho na ich dohode. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta OSP.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.