Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-100-2015.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: C. D., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 703,55 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 434,55 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 29.03.2013 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,- eur a trovy právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 34,46 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 703,55 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 20.01.2011 zmluvu č. S., dňa 05.11.2010 zmluvu č. S., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorých vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet. Zároveň uzatvoril s odporcom aj dodatok k zmluve č. S. a odpredal mu mobilný telefón, a to zn. Nokia Lumia 710 v predajnej cene 270,- eur za cenu 1,- euro. Odporca porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od novembra 2012 do februára 2013, čím navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 269,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (270,- eur) a akciovou cenou (1,- euro) mobilného telefónu. V zmysle dodatku k zmluve odporca mal využívať služby navrhovateľa po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ odporcovi síce poskytol mobilný telefón za akciovú cenu, avšak odporca si svoju povinnosť neplnil. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, navrhovateľ sa domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol odporcovi mobilný telefón na zvýhodnenú akciovú cenu. Na základe uvedeného navrhovateľ podal na súd návrh a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 703,55 eur, z toho za neuhradené služby vo výške 434,55 eur, titulom uplatnenej škody sumu 269,- eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o pripojení, dodatkom k zmluve č. S., prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami, pokusom o pokonávku. Odporca sa nariadeného súdneho pojednávania dňa 04.06.2015 nezúčastnil napriek doručenému predvolaniu. Ani navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil a svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 02.06.2015 požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov; na podanom návrhu trval a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho účasti.
Vykonaním dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom 2 zmluvy o pripojení, na základe ktorých požičal odporcovi dve SIM karty, ktoré umožnili odporcovi využívať poskytované služby zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ odpredal odporcovi podľa dodatku k zmluve č. S. mobilný telefón za akciovú cenu. Odporca sa v článku 2.3. dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom nepretržite po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností; súčasne bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2 dodatku.
Podľa článku 2.5 dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu tejto platnosti), je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v sume 269,- eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samostatným porušením povinností účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo porušením či obmedzením poskytnutia služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3. písm. c) tohto článku).
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi poskytnuté služby za obdobie od novembra 2012 do februára 2013 vo výške 437,54 eur, pričom po pokuse o pokonávku odporca uhradil časť dlhu v sume 2,99 eur; navrhovateľ sa preto domáha zaplatenia pohľadávky za neuhradené služby vo výške 434,55 eur.
Podľa ustanovenia § 5 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov sietí vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb, a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočňovanie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické, komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd návrhu v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 434,55 eur vyhovel, pretože odporca ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb v zmysle § 492 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 434,55 eur, a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 8,75 % ročne je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho navrhovateľ uplatňoval.
Po vykonanom dokazovaní však súd návrh zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 269,- eur.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti, teda 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 všeobecných podmienok (zmluva o poskytovaní verejných služieb, aktivácia služieb) bod 2.1 spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bod 2.6 všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
V zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení nepreukázal, ani zo strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov neporušil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.
Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s.152).
Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného alebo nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus môže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody ( kauzálny nexus ), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 269,- eur, a to spolu aj s úrokom z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech čiastočný, pretože súd jeho návrhu vyhovel len v časti o zaplatenie 434,55 eur ( 61,76 % ), čo je súčasne neúspechom odporcu. Navrhovateľ bol vo veci úspešnejší a patrí mu náhrada trov konania po odpočítaní úspechu odporcu od jeho úspechu vo výške 23,52 % z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu, po zaokrúhlení vo výške 24 %. Trovy predstavuju zaplatený súdny poplatok vo výške 42,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 143,62 eur ( dva úkony právnej služby 2 x 51,45 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, 2 x režijný paušál 2 x 8,39 eur a DPH 20 % v sume 23,94 eur ). Súd preto priznal sumu 10,- eur ako pomernú časť trov za zaplatený súdny poplatok a sumu 34,46 eur ako pomernú časť trov právneho zastúpenia, spolu trovy konania v sume 44,46 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.