Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-258-2015.pdf
PDF · 101.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/258/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu BECK FINANC, s.r.o., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522,zast. JUDr. Michal Bohunický, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava IČO: 35 967 421 proti žalovanému T. Š., nar. XX. X. XXXX, J. XXXX/XX, V., t.č. bytom V. XX, o zaplatenie 458,36 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% zo sumy 458,36 eur za každý deň omeškania od 22.08.2011 do zaplatenia z a m i e t a .
V prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie 458,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 110 eur od 20.11.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.12.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.01.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.02.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.05.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.06.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.07.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.11.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 22. 8. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 458,36 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 110 eur od 20.11.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.12.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.01.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.02.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.04.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.05.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.06.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.07.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.10.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.11.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za objednaný a riadne prevzatý tovar sumu 468,36 eur. Prvú mimoriadnu splátku sa žalovaný zaviazal uhradiť dňa 19. 11. 2009 vo výške 110 eur a zvyšnú časť sa zaviazal zaplatiť v 12mesačných splátkach po 29,86 eur vždy k 18. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 18. 12. 2009. Žalovaný uhradil žalobcovi len 10eur, zvyšok vo výške 458,36 eur neuhradil. Preto je povinný platiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ako aj úroky zo meškania.
Pred prvým pojednávaním dňa 13. 11. 2014 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, súdu oznámil, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie 458,36 eur, ďalej v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 110 eur od 20.11.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.12.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.01.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.02.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.04.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.05.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.06.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.07.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.10.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,86 eur od 19.11.2010 do zaplatenia. K tomuto čiastočnému späťvzatiu došlo po výzve súdu, v ktorom súd s poukazom na ustanovenie §5b Zák. č. 250/2007 Z.z. poukázal na premlčanie žalovaného nároku. Preto súd má za to, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca.
Podľa ustanovenia §96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 458,36 eur, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s citovaným ustanovením, pričom súhlas žalovaného sa nevyžaduje, pretože jeho prípadný nesúhlas by nebol účinný.
Podaním doručeným súdu dňa 16. 3. 2015 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, doplnil a trval na tom, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% zo sumy 458,36 eur za každý deň omeškania od 22. 8. 2011 do zaplatenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, s nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci a zistil tento skutkový stav.
Žalobca dňa 18. 11. 2009 uzatvoril so žalovaným Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Pri podpise tejto zmluvy žalovaný prevzal v zmluve špecifikovaný tovar, ktorého cena bola 399 eur a zaviazal sa platiť žalobcovi splátky nájomného a všetky poplatky s užívaním tovaru spojené. Pri podpise zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť prvú mimoriadnu splátku nájomného do 19. 11. 2009 vo
výške 110 eur. Zvyšnú sumu 289 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s finančným navýšením vo výške 69,36 eur, t.j. spolu sa zaviazal uhradiť titulom nájomného sumu vo výške 468,36 eur a to 12 mesačnými splátkami nájomného po 29,86 eur, pri RPMN 49,85% a pri konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru 21. 11. 2010.
Podľa bodu 8 časti II Zmluvy - Osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, v prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného alebo jeho časti podľa splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými stranami dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou veci kupoval mikrovlnnú rúru, ručný mixér a ešte niečo, čo si už nepamätá. Potvrdil, že uhradil len prvú splátku, potom neuhradil nič. Následne sa dostali do zlej finančnej situácie a museli sa z adresy z V. odsťahovať. Preto je pravdepodobné, že korešpondencia mu bola doručovaná na starú adresu, kde už nebýval a teda nemohol na ňu reagovať. V prípade úspechu v konaní si náhradu trov neuplatnil.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanú žalobu v časti požadovanej zmluvnej pokuty je potrebné zamietnuť.
Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia §489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia §51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej žalovaný od žalobcu prevzal v zmluve špecifikovaný tovar a zaviazal sa uhrádzať splátky nájomného s tým, že po skončení dohodnutej doby nájmu a splatení všetkých splátok, nadobudne vlastnícke právo k predmetu nájmu. Žalovaný svojím podpisom na predmetnej zmluve potvrdil svoj súhlas s cenou tovaru a s podmienkami zmluvy a vyhlásil, že bol oboznámený so svojimi právami a povinnosťami uvedenými na ostatných stranách zmluvy. Súčasne potvrdil aj prevzatie tovaru.
Zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou a podriaďuje sa režimu §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná pokuta mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá (§53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka) a teda takej, ktorá sa považuje za neplatnú (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne dojednanej zmluvnej podmienky. Preto súd žalobu zamietol aj v časti žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty.
Navyše súd má za to, že aj v prípade, že zmluvná pokuta by bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dohodnutá, nemožno ju priznať vzhľadom na skúmanie premlčania v danej veci ex offo v súlade s ustanovením §5b Zák. č. 250/2007 Z.z..
Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa.
Podľa zmluvy konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dňa 21. 11. 2010, teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť dňa 22. 11. 2010. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 22. 11. 2013. Žalobca však podal na súd žalobu až dňa 22. 8. 2014, tj. až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd má teda za to, že hlavný záväzok v danej veci bol premlčaný. Vzhľadom ku skutočnosti, že inštitút zmluvnej pokuty má akcesorickú povahu a predpokladá existenciu hlavného záväzku, nemožno priznať túto zmluvnú pokutu žalobcovi po premlčaní hlavného záväzku.
V danej veci zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 458,36 eur, ako aj úroku z omeškania zavinil žalobca, pretože v tejto časti zobral žalobu späť na základe výzvy súdu. Preto v tejto časti v súlade s ustanovením §146 ods. 2 O.s.p. by patrila náhrada trov konania žalovaného. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol a teda v tejto časti bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému aj v tejto časti by v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).