Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_8C-251-2013.pdf
PDF · 115.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/251/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: P. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. B. Č.. XXX/XX, F. B., právne zastúpený: JUDr. Peter Kovács, advokát, Advokátska kancelária Rovinka 651, Rovinka, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 15.000,- eur titulom majetkovej a nemajetkovej ujmy ako náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v konaní vedenom Vojenskou obvodnou prokuratúrou v Bratislave pod č.k.: OPv 106/09.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 08.04.2010 bol navrhovateľ uznesením o vznesení obvinenia ČVS: SKIS-155/IS-2-V-2009 obvinený z trestného činu, zločinu marenia spravodlivosti podľa§ 344 ods. 1 psím b), zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) v štádiu účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 psím. a) Trestného zákona. Uvedené uznesenie bolo navrhovateľovi osobne doručené vyšetrovateľom, na pracovisku navrhovateľa, dňa 08.04.2010. V zákonnej lehote, toho istého dňa ako mu bolo uznesenie o trestnom stíhaní doručené, podal navrhovateľ sťažnosť do zápisnice o jeho výsluchu a písomne túto sťažnosť odôvodnil cestou svojho obhajcu dňa 09.04.2010. Uznesením prokurátora Vojenskej Obvodnej prokuratúry v Bratislave, kpt. JUDr. Vasiľa Špirka, vedeným pod č.k.: OPv 106/09, zo dňa 27.05.2010 bola jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá. Následne prebiehalo voči navrhovateľovi trestné konanie vedené Ministerstvom vnútra SR, Sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Odborom inšpekčnej služby, 2. Inšpekčným oddelením pod č.k.: ČVS: SKIS-155/IS-2-V-2009. O trestnom konaní vedenom voči navrhovateľovi boli okamžite informovaní všetci jeho podriadení i nadriadení kolegovia, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručované vyšetrovateľom navrhovateľovi priamo na pracovisku. V priebehu krátkej doby sa táto skutočnosť o vedení trestného konania stala všeobecne známou v celom meste Dunajská Streda, nakoľko ako policajt OKP OR PZ Dunajská Streda bol navrhovateľ verejne známou osobou. O uvedenej veci taktiež informovala televízia JOJ v Novinách TV JOJ v apríli roku 2010. Trestné konanie malo pre navrhovateľa dopad v pracovnom aj v súkromnom živote. Po vykonanom rozsiahlom vyšetrovaní, ktoré prebiehalo v období od 04/2010 až 09/2011, prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave podal na navrhovateľa dňa 28.10.2011 obžalobu. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp.zn. 2T 261/2011,
právoplatným dňa 09.10.2010 spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý bol navrhovateľ stíhaný stal. Navrhovateľ uviedol, že bol trestne stíhaný viac ako dva roky, pričom počas celej doby bol práve pre nezákonnosť uznesenia prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave, č.k.: OPv 106/09 zo dňa 27.05.2010 bezdôvodne perzekvovaný povinnosťou podrobiť sa úkonom trestného konania, ktorých sa prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry osobne zúčastňoval zrejme v snahe odstíhať navrhovateľa za každú cenu, bez ohľadu na zistený skutkový stav a obsah ustanovení Trestného poriadku. Navrhovateľ uviedol, že v konaní po vznesení obvinenia mu bolo upierané právo na obhajobu, keď vyšetrovateľ, tak ako uvádza vo svojom stanovisku zo dňa 09.04.2010 mu bezdôvodne upieral právo oboznámiť sa s dôkazmi v trestnom konaní. Nezákonným rozhodnutím, t.j. uznesením o vznesení obvinenia s spojení s rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti proti tomuto uzneseniu prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava a postupom orgánov činných v trestnom konaní bola navrhovateľovi všetkými úkonmi vykonanými v prípravnom konaní, ako aj podaním obžaloby, spod ktorej bol následne oslobodený, vznikla škoda - majetková a nemajetková ujma v sume 15.000,- eur. Navrhovateľ sa dňa 14.05.2013 obrátil na odporcu so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom z opatrnosti sa navrhovateľ so žiadosťou obrátil i na Ministerstvo vnútra SR. Odporca žiadosť navrhovateľa odstúpil na vybavenie ministerstvu spravodlivosti SR s odôvodnením, že nie je príslušný vo veci konať. Ministerstvo vnútra SR žiadosť navrhovateľ odstúpilo na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku vrátilo s podrobným odôvodnením odporcovi. Odporca prípisom zo dňa 16.07.2013 oznámil, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že nie je orgánom, ktorý by mal vo veci konať v zmysle platnej právnej úpravy, ergo v zmysle ust. § 16 ods. 4 zákona o náhrade škody neuspokojil príslušný orgán nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu je navrhovateľ oprávnený domáhať sa uspokojenia cestou súdu.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 06.03.2014. Odporca má za to, že návrh je v rozsahu nezákonného rozhodnutia predčasne podaný a navrhol ho z tohto titulu v celom rozsahu zamietnuť. K nároku na náhradu škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nezákonnými rozhodnutiami uviedol, že rozhodnutie prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave, ktorým prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa nebolo nikdy zrušené ani zmenné pre nezákonnosť. K namietanému nesprávnemu postupu je zrejmé, že sa ho mal dopustiť vyšetrovateľ a nie prokurátor, keď navrhovateľ uviedol, že vyšetrovať mu bezdôvodne upieral právo oboznámiť sa s dôkazmi v trestnom konaní. Ku časti, v ktorej odporca namieta aj podanie obžaloby zo strany prokurátora je nutné uviesť, že žiadny príslušný orgán tento postup neoznačil za nesprávny. Naviac súd po podaní obžaloby, obžalobu prijal, čím uznal jej zákonnosť a vecnú správnosť. Odporca zároveň navrhol, aby s odporcom prestal konať a pribral do konania orgán, ktorý je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený konať v mene Slovenskej republiky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, prednesmi splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody GP SR zo dňa 15.05.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody MV SR zo dňa 15.05.2013, vyjadrenie odporcu k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, vyjadrenie MV SR k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, vyjadrenie MS SR k odstúpeniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: SKIS-155/IS-2-V-2009, uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti OPv 106/09 zo dňa 27.05.2010, MV SR SKIS OIS: zaslanie stanoviska vyšetrovateľa zo dňa 09.04.2010, obžaloba Vojenskej pôvodnej prokuratúry sp.zn. OPv 106/09, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 2T 261/2011, potvrdenie o zárobkových pomeroch, rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku, dekrét o mzde zo dňa 27.10.2011 a 30.12.2014 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 2. inšpekčné oddelenie, sp. zn. ČVS: SKIS-155/IS-2-V-2009 zo dňa 08.04.2010 bol navrhovateľ obvinený z trestného činu, zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b.), zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. cň v štádiu účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry uznesením OPv 106/09 zo dňa 27.05.2010 sťažnosť obvineného (navrhovateľa) podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa MV SR, SKIS, OIS, 2. inšpekčné oddelenie, sp. zn. ČVS: SKIS-155/IS-2-V-2009 zo dňa 08.04.2010 zamietol, pretože nebola dôvodná.
Zo stanoviska vyšetrovateľa PZ k žiadosti obhajcu o umožnenie nazretia do vyšetrovacieho spisu zo dňa 09.04.2010 súd zistil, že vyšetrovateľ odmietol obvineným a obhajcovi právo nazerať do vyšetrovacieho spisu zo závažných dôvodov, nakoľko by týmto mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania.
Dňa 28.10.2011 prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry, kpt. JUDr. Vasil Špirko, podal obžalobu na navrhovateľa sp.zn. Opv 106/09 zo dňa 26.10.2011.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp.zn. 2T 261/2011 zo dňa 21.09.2010 oslobodil obžalovaného npor. P. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2012.
Navrhovateľ dňa 16.05.2013 podal u odporcu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Navrhovateľ dňa 16.05.2013 podal na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Odporca podaním zo dňa 05.06.2013 navrhovateľovi oznámil, že žiadosť zo dňa 15.05.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľa bola postúpená v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely zo dňa 01.01.2013 príslušnému Ministerstvu spravodlivosti SR.
Odporca podaním zo dňa 16.07.2013 navrhovateľovi oznámil, že žiadosť zo dňa 15.05.2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľa bola prípisom zo dňa 27.06.2013 vrátená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky listom späť odporcovi s tým, že odporca zotrváva na pôvodnom právnom závere, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý by mal vo veci konať v zmysle platnej právnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože zakladá príslušenstvo na konanie v danej veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Odpoveďou zo dňa 28.05.2013 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky oznámilo navrhovateľovi, že odstupuje odporcovi žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nakoľko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zastáva názor, že nie je príslušným orgánom na prerokovanie žiadosti žiadateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ sa domáha vecnej škody vo výške 15.000,- eura. Táto škoda predstavuje rozdiel medzi služobným ročným príjmom vo výške 13.686,91 eura a ročným príjmom za rok 2012 vo výške 7 995,57 eura, ročným príjmom za rok 2013 vo výške 7.517,83 eura, ročným príjmom za rok 2014 vo výške 7.842,51 eura. Výšku vymáhanej nemajetkovej ujmy právny zástupca navrhovateľa odôvodnil tým, že Dunajská Streda je malé mesto a uznesenie o jeho trestnom stíhaní bolo tzv. verejným tajomstvom, v dôsledku čoho bolo aj odvysielané v Krimi novinách TV JOJ. Navrhovateľ síce nebol označený menom, ale bola uvedená presne jeho funkcia, takže jeho stotožnenie bolo jasné a zrejmé, minimálne v okrese Dunajská Streda. V dôsledku toho bol označovaný za zločinca v uniforme, zastavovaný na ulici a dotazovaný ľuďmi, ktorí videli správy, či je to naozaj on, ktorý zneužíva svoju právomoc. Týmto trpel nie iba on, ale i jeho rodina. Rodinné vzťahy boli vážne naštrbené, deti sa s ním odmietali baviť zo strachu, že otec je zločinec. A iba zhodou okolností sa nestalo, že sa rozviedol. Avšak manželstvo je samozrejme naštrbené. Musel zmeniť celý svoj život. 17
rokov odslúžených v policajnom zbore musel zahodiť za hlavu. Zariadiť si nové živobytie, ak keďže mal samozrejme úvery a iné záväzky bol nútený sa zamestnať i v horšie platenej práci. Bez jeho zavinenia mu klesla životná úroveň. V dôsledku hore uvedeného aj jeho dobrá povesť, ktorá je naštrbená do dnešného dňa. Bývalí kolegovia rovnako do dnešného dňa odmietajú sa s ním stretávať v strachu, že je zločinec a môže ich dostať do nepredvídateľnej situácie. Samozrejme bol na verejnosti ohovorení, v dôsledku odvysielania správ v TV JOJ, ktoré bolo dôsledkom nezákonného rozhodnutia vojenského obvodného prokurátora, ktorý v prípade, ak by rozhodol zákonne a sťažnosti by vyhovel, postupoval by správne a k takejto perzekúcii by nedošlo. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že služobný pomer skončil na vlastnú žiadosť dňa 31.10.2011. Navrhovateľ je zamestnaný od 01.11.2011 na Mestskom úrade Dunajská Streda ako príslušník Mestskej polície, kde je do dnes.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že mu bola spôsobená finančná i iná ujma, i morálna ujma, keď sa roznieslo v okolí, v celom okrese, správa o tom, že z uvedenej trestnej činnosti ho obvinili, nakoľko to bolo i v televízii. Bol verejný činiteľ skoro 20 rokov, skoro každý ho poznal. Citeľne musel znášať následky nepravdivej správy. Rovnako i medzi kolegami v práci. Medzi známymi, priateľmi, i v rodine. Tým trpel nie len on, ale i celá jeho rodina. Cítil, videl, že sa mu ľudia vyhýbali. Navrhovateľ uvádza, že toto všetko malo dopad na jeho súkromný život. Dosť často sa vtedy s manželkou hádal. Je len vecou náhody, šťastia, že sa nerozviedli. Manželský život bol vtedy veľmi narušený. Viac krát mu už manželka ústne povedala, že podá návrh na rozvod, ale našťastie nakoniec nepodala. V práci sa mu skončil týmto kariérny postup. Bol nútený ísť do predčasného dôchodku. Navrhovateľa poberá výsluhový dôchodok mesačne 515,- eur. Navrhovateľ uviedol, že veľmi ťažko to vtedy zvládal. Veľmi sa hanbil. je ťažko slovami vysvetliť, čo vtedy prežíval. Viacerí kamaráti sa mu citeľne vyhýbali, odvracali sa od neho. Robili to skôr tak diplomaticky. Niektorí mu to pár krát i povedali tak skôr sarkasticky, že o tom vedia. Mal pocit, že mu chceli ešte viac znepríjemňovať život. Aj vlastní kolegovia sa od neho odvracali, vyhýbali sa mu. Bolo to veľmi nepríjemné. Časom keď mu už aj nadriadení povedali, že by mal ísť do civilu, že to čo sa stalo nerobí dobre meno policajnému zboru. Bolo to nepríjemné i v tom, že v tom čase mal 54 a v 55 mohol ísť do starobného dôchodku. Čo by bolo pre neho výhodnejšie.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o zodpovednosti účinného od 01.01.2013, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o zodpovednosti účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona o zodpovednosti účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákona osobitným predpisom.
Podľa názoru navrhovateľa nezákonným rozhodnutím, z ktorého titulu si uplatňuje nárok na náhradu škody je rozhodnutie bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave, č.k. OPv 106/2009 zo dňa 27.05.2010. Týmto rozhodnutím bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-155/IS-2-V-2009 zo dňa 08.04.2010, nakoľko sa vojenský prokurátor nestotožnil s dôvodmi uvádzanými v sťažnosti. Na základe toho, podľa jeho názoru, rozhodol nesprávne, nezákonne, keďže sťažnosť zamietol. Dôkazom čoho je aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 2T 261/2011 zo dňa 21.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2012. Týmto rozhodnutím súdu bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok sa nestal.
Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nezákonné rozhodnutie orgánu štátu/ nesprávny úradný postup
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona o zodpovednosti účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Keďže uvedenou novelou (zákon č. 412/2012 Z.z.) neboli dané prechodné a záverečné ustanovenia, a ide o procesnoprávny predpis, ktorý upravuje zastupovanie Slovenskej republiky (§ 4), potom v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori pre ďalšie konanie od 01. 01. 2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z. z.. aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu po 01.01.2013 od uvedeného dňa. Na základe uvedeného odvolací súd konal s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preto zrejmé, že i v zmysle novely orgánom, ktorý koná v mene Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra SR. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky by bolo zodpovedné konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru, a súčasne prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka.
Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v ich vzájomnej súvislostiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a preto návrh navrhovateľa zamietol.
V konaní bolo preukázané, že uznesením Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, 2. inšpekčné oddelenie, sp. zn. ČVS: SKIS-155/IS-2- V-2009 zo dňa 08.04.2010 bol navrhovateľ obvinený z trestného činu, zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b.), zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) v štádiu účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navrhovateľ proti uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry OPv 106/09 zo dňa 27.05.2010 ako nedôvodná zamietnutá. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp.zn. 2T 261/2011 zo dňa 21.09.2010 oslobodil obžalovaného npor. P. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2012. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 14.05.2015 domáhal odporcu uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené.
Súd poukazuje na skutočnosť, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti nebolo nikdy zrušené ani zmenené pre jeho nezákonnosť a ani v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné dospieť k záveru, že predmetné uznesenie prokurátora sa má považovať za nezákonné. Súd má za to, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať základný predpoklad, v dôsledku splnenia ktorého by mu mohol vzniknúť nárok na náhradu škody a to je existencia nezákonného rozhodnutia. Zároveň navrhovateľ neuviedol žiadny "konkrétny" nesprávny úradný postup, prípadne rozhodnutie, ktoré by aplikoval štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní a ktorý by odôvodňoval nárok na náhradu škody.
Vo vzťahu k náhrade škody, ktorá pozostáva z majetkovej škody vo výške 8.000,- eur a z nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur súd uvádza, že tvrdenia navrhovateľa od ktorých odvodzuje negatívne postoje okolia k svojej osobe sú podľa všetkého len subjektívneho charakteru, nakoľko okrem prednesov na pojednávaní ich ničím nepreukázal. Navrhovateľ skončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť k 30.10.2011 a v priebehu konania nebolo preukázané, že by bol v tomto rozhodnutí niekým ovplyvnený, alebo mu bol takýto krok naznačený ako "očakávaný" zo strany kolegov. Navrhovateľ od 01.11.2011 nastúpil ako príslušník Mestskej polície, teda plynule prešiel z jedného pracovného pomeru do druhého pracovného pomeru. Navrhovateľ poukázal na svoju naštrbenú povesť v malo meste Dunajská Streda v tomto smere súd zdôrazňuje, že po ukončení jedného pracovného pomeru navrhovateľ okamžite nastúpil do služobného pomeru ako príslušník mestskej polície a to opätovne v malom meste Dunajská Streda. Navrhovateľ sa zamestnal na Mestskom úrade mesta Dunajská Streda do konca v čase po podaní obžaloby, teda v období, kedy ešte nebolo zo strany súdu vydaný oslobodzujúci rozsudok. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, nakoľko vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd však odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
V Bratislave, dňa 04. júna 2015
JUDr. Otília Doláková
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská