Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43CoKR-3-2015.pdf
PDF · 133.01 KB
No categories available
43CoKR/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v obchodno-právnej veci navrhovateľa Prvá arbitrážna, k. s., Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze", Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária, s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 proti odporcovi BCI, a. s., M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 36 388 572, zast. advokátom Mgr. Richard Karkó, Sad na Studničkách 32, 010 01 Žilina o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi 2/2011-393, IČS: 6111201603 zo dňa 19. novembra 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 27Cbi 2/2011-393, IČS: 6111201603 zo dňa 19. novembra 2014 p o t v r d z u j e .
O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to Dohody o pristúpení k záväzku (ďalej Dohoda), ktorá bola uzavretá dňa 10.03.2010 medzi odporcom a navrhovateľom, v ktorej sa odporca a navrhovateľ ako pristupujúci dlžník dohodli na pristúpení spoločnosti MEANDER PARK, s.r.o. k záväzku pôvodného dlžníka, a to spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o. Na základe Dohody vznikol pristupujúcemu dlžníkovi záväzok voči veriteľovi zaplatiť záväzok pôvodného dlžníka tak, ako to vyplýva z jej čl. 1, a to v zmysle uznania záväzku, ktorý podpísal pôvodný dlžník dňa 10.03.2010. Z obsahu Dohody vyplýva, že pôvodný dlžník MEANDER THERMAL, s.r.o. potvrdil existenciu splatného záväzku voči veriteľovi, ktorým je odporca vo výške 1.107.113,48 Eur, nie však formou notárskej zápisnice tak, ako je to v nej uvedené. Navrhovateľ ako pristupujúci dlžník v Dohode vyhlásil, že v prospech veriteľa splní záväzok pôvodného dlžníka, pričom pôvodný dlžník účastníkom tejto Dohody nebol. Okresný súd neprisvedčil tvrdeniu navrhovateľa, že Dohoda je bezodplatným právnym úkonom, na základe ktorého mal úpadca platiť záväzky pôvodného dlžníka - spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o. vzniknuté pri realizácii stavebných prác na jeho majetku preto, že stavebné práce, ktoré vykonával odporca zhodnotili majetok spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o., a nie majetok úpadcu, aj keď šlo o spriaznené osoby. Okresný súd uviedol, že s poukazom na § 57 ods.4 ZoKR mala Dohoda vzhľadom na úzke osobné prepojenie pôvodného dlžníka a úpadcu ako pristupujúceho dlžníka charakter zabezpečujúceho právneho úkonu, pričom žiadne protiplnenie za pristúpenie k záväzku požadované nebolo. Bol preto toho názoru, že týmto právnym úkonom nemohlo dôjsť, a ani v budúcnosti nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, v dôsledku čoho tak nie je splnený základný predpoklad odporovateľnosti tohto právneho úkonu podľa § 57 ods.4 ZoKR.
Okresný súd tiež poukázal na ust. § 533 a § 511 ods.1 a 3 Obč. zák., podľa ktorých, ak by aj došlo k plneniu záväzku úpadcom, bol by úpadca oprávnený regresne požadovať od pôvodného dlžníka náhradu toho, čo by namiesto neho plnil odporcovi. Za predpokladu, že by navrhovateľ splnil všetky povinnosti a zachoval zákonný postup, bolo by akékoľvek ukrátenie veriteľov na uspokojenie prihlásených pohľadávok vylúčené.
Keďže v prejednávanej veci je odporca treťou osobou, v prospech ktorej bolo Dohodou dlžníkom zriadené právo domáhať sa uspokojenia svojej oprávnenej pohľadávky proti pôvodnému dlžníkovi a aj voči úpadcovi, ktorý sa stal dlžníkom zaviazaným solidárne, pričom zriaďovateľom tohto práva bol pôvodný dlžník, ktorý odporovaný právny úkon s úpadcom dohodol a Dohodou o pristúpení k záväzku svoj záväzok zaplatiť odporcovi cenu za dielo len zabezpečil, nie je podľa názoru okresného súdu s poukazom na § 58 a § 62 ZoKR daná pasívna legitimácia odporcu, pretože nie je u neho splnený ani jeden zo základných predpokladov založenia pasívnej legitimácie uvedenej v § 62 ods.2 ZoKR. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca sledoval podpísaním Dohody o pristúpení k záväzku iný účel, ako výhradné zabezpečenie uspokojenia svojich oprávnených a zákonných nárokov legálnou cestou, pričom jednal so svojim dlžníkom, ktorý mu navrhol možné riešenia a medzi nimi aj uzavretie Dohody o pristúpení k záväzku. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu notárskej zápisnice, ktorou mal MEANDER THERMAL, s.r.o. uznať záväzok vo vzťahu k odporcovi. Odporca nemohol mať vedomosť o tom, že úpadca je v čase pristúpenia k záväzku v úpadku, inak by sa nebol uspokojil len s uzavretím Dohody o pristúpení k záväzku a bol by žiadal od pôvodného dlžníka aj ďalšie záruky. Týmto právnym úkonom preto nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa bol na základe Dohody o pristúpení k záväzku majetok dlžníka, ktorý pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka, a teda navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom zmenšil. Nie je tak podľa § 63 ods.1, tretia veta ZoKR zrejmé, o koľko sa v dôsledku navrhovateľom tvrdeného neúčinného právneho úkonu mal majetok navrhovateľa zmenšiť. Navrhovateľ pritom nepopieral, že odporca vykonal práce pre spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. O trovách konania si okresný súd vyhradil rozhodovať podľa § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že na základe zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci č.k. 43CoKR 52/2012 uložil odvolací súd prvostupňovému súdu skúmať, či je Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 10.03.2010 platným právnym úkonom. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu uložil okresný súd navrhovateľovi predložiť vyhlásenie o uznaní záväzku vo forme notárskej zápisnice, pokiaľ takýmto dokumentom disponuje, pretože naň odkazuje čl. 1 bod 1 Dohody o pristúpení k záväzku. Navrhovateľ takýmto uznaním vo forme notárskej zápisnice nedisponoval a na základe jeho návrhu ani odporca takýto dokument súdu nepredložil. Bez toho, že by bol okresný súd posúdil neexistenciu uznania záväzku vo forme notárskej zápisnice a jej dopad na platnosť Dohody o pristúpení k záväzku sa s otázkou platnosti odporovaného právneho úkonu žiadnym spôsobom nevysporiadal. Navrhovateľ bol toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.
Nesúhlasil ani s právnym názorom okresného súdu obsiahnutým v odôvodnení s odkazom na § 511 ods.3 OZ o tom, že Dohodou o pristúpení k záväzku ako odporovaným právnym úkonom nemohlo dôjsť a ani v budúcnosti nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa úpadcu, pretože ak by navrhovateľ ako dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, bol by oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je možné úspešne odporovať nielen právnym úkonom, pri ktorých už došlo k zmenšeniu majetku a ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, ale aj proti tým právnym úkonom, pri ktorých môže ešte len k ukráteniu v budúcnosti dôjsť. Takýto výklad plynie z ust. § 57 ods.3 ZoKR. Navrhovateľ netvrdil, že už došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu plnením z Dohody o pristúpení k záväzku, avšak z dôvodu, že si odporca v konkurze úpadcu uplatnil pohľadávky, ktoré boli správcom zapísané do konečného zoznamu pohľadávok práve na základe Dohody o pristúpení k záväzku, môže k ukráteniu veriteľov úpadcu dôjsť vtedy, ak bude správca povinný rozvrhnúť výťažok zo speňaženia aj v prospech odporcu na plnenie týchto pohľadávok, pretože práve o sumu určenú rozvrhom výťažku pre odporcu budú ostatní nezabezpečení veritelia ukrátení, inak by bola medzi nich táto suma rozvrhnutá. Odporca si prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávky v celkovej výške 868.701,21 Eur, ktoré boli správcom z dôvodu odporovateľnosti popreté.
Na preukázanie naplnenia predpokladu odporovateľnosti spočívajúceho v ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov preto poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by neexistovala Dohoda o pristúpení k záväzku, nemohol by si odporca prihlásiť pohľadávky do konkurzu úpadcu a ani len čiastočne by nebol uspokojený z rozvrhu výťažku úpadcu. Uviedol tiež, že úpadca za plnenie namiesto pôvodného dlžníka nedostane žiadne protiplnenie, pretože za protiplnenie určené pre úpadcu nie je možné považovať akékoľvek plnenie, a teda ani akési zhodnotenie jeho majetku v dôsledku rozšírenia majetku pôvodného dlžníka vykonaním diela odporcom. Navrhovateľ, a teda úpadca prevádzkoval aquapark vrátane niektorých majetkových hodnôt vo vlastníctve MEANDER THERMAL, s.r.o., avšak na základe nájomných zmlúv a zmluvy o úhrade tržieb, avšak nešlo o bezodplatné a neobmedzené užívanie diela vykonaného odporcom pre MEANDER THERMAL, s.r.o. Nie je preto možné vylúčiť ukracujúcu povahu Dohody o pristúpení k záväzku len formálnym odkazom na možnosť regresného postihu pôvodného dlžníka úpadcom.
V odvolaní tiež tvrdil, že na základe odporovanej Dohody o pristúpení k záväzku došlo ku kumulatívnej intercesii, kedy sa v dôsledku výslovnej dohody odporcu a úpadcu rozšíril počet povinných subjektov na úpadcu v obligačnom vzťahu založenom medzi odporcom a MEANDER THERMAL, s.r.o. zmluvou o dielo. Výklad § 511 ods.1 a 3 OZ okresného súdu, ktorý vychádzal z toho, že úpadca by si proti pôvodnému dlžníkovi MEANDER THERMAL, s.r.o. mohol v rámci regresného postihu oprávnene uplatniť celé plnenie poskytnuté odporcovi z jeho pozície ako pristupujúceho dlžníka nezodpovedá podľa názoru navrhovateľa uvedeným ustanoveniam. Pasívna solidarita založená pristúpením k záväzku sa podľa neho odlišuje napr. od ručenia, pri ktorom ručiteľ plnením namiesto dlžníka vstupuje do práv veriteľa, avšak pristupujúci dlžník si môže voči pôvodnému dlžníkovi uplatniť len právo zodpovedajúce jeho podielu na záväzku. Ak by v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu boli pohľadávky odporcu uspokojené, regresne by si mohol navrhovateľ voči spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o. uplatniť najviac 1 z celkovo prihlásenej sumy, čo by predstavovalo čiastku 434.350,61 Eur. Vo zvyšku by boli konkurzní veritelia prihlásených pohľadávok ukrátení, pretože druhú polovicu z odporcom prihlásenej pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu by už nebolo možné regresne vymáhať. Navyše plnenie odporcovi by bolo možné len na základe rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku všeobecnej podstaty, ktorý by ale nepostačoval na uspokojenie pohľadávok odporcu ani v rozsahu podielu úpadcu 1 na záväzku navrhovateľa. Okresný súd preto pri ním tvrdenej existencii regresného práva úpadcu nevzal do úvahy tú možnosť, že toto právo úpadcovi vôbec nevznikne. Ak takéto právo úpadcovi nevznikne, znamená, že mu nevznikla ani povinnosť.
Navrhovateľ zotrval na svojom tvrdení, že odporca je pasívne legitimovaný v zmysle § 62 ods.1 ZoKR ako osoba, ktorá odporovanú dohodu o pristúpení k záväzku s úpadcom dohodla a mala z nej priamy prospech, pretože jej vzniklo právo domáhať sa uspokojenia záväzku z nej nielen voči pôvodnému dlžníkovi, ale aj voči úpadcovi, ako pristupujúcemu dlžníkovi. Uviedol tiež, že z Dohody o pristúpení k záväzku vyplýva konkrétne právo na splnenie pohľadávky len odporcovi, pričom Dohodou sa nijako nezmenilo právne postavenie pôvodného dlžníka, pretože naďalej trvá jeho povinnosť zaplatiť odporcovi cenu diela v zmysle Zmluvy o dielo. Vyslovil tiež názor, že § 62 ods.2 ZoKR sa na predmetný prípad neaplikuje, pretože pasívna vecná legitimácia odporcu je založená priamo ust. § 62 ods.1 ZoKR. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a určiť, že Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 10.03.2010 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je voči veriteľom úpadcu neúčinná alebo alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 07.01.2015. Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal v ňom na spriaznenosť osôb pôvodného dlžníka a úpadcu, keď v oboch spoločnostiach - MEANDER THERMAL, s.r.o. aj MEANDER PARK, s.r.o. bolo prevádzkovanie Kúpeľného centra Oravice a keď v oboch spoločnostiach zastával funkciu konateľa A.. S. E. a rovnaký spoločník A. L.. Odporca preto nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa, že výstavbou Hotela a hotelového komplexu MEANDER Oravice - II. etapa nebol zhodnotený majetok úpadcu. Z výsluchu A.. E. ako konateľa úpadcu a aj pôvodného dlžníka vyplýva, že obe spoločnosti úzko spolupracovali, pretože celý komplex je technologicky, projektovo a užívateľsky prepojený a tvorí jeden súvislý celok. Obe spoločnosti boli a sú prepojené ako ekonomicky, tak aj personálne. Výstavbou Hotela a hotelového komplexu MEANDER Oravice - II. etapa bol preto zhodnotený nielen majetok pôvodného dlžníka, ale aj majetok úpadcu.
Poukazovanie navrhovateľa na absolútnu neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 10.03.2010, ako aj na tú skutočnosť, že sa okresný súd absolútnou platnosťou tohto právneho úkonu nezaoberal je podľa jeho názoru účelové a nekorešponduje so skutočnosťou, pretože o taký právny úkon, ktorý by nebol urobený slobodne a vážne, ktorého plnenie nie je nemožné, ktorý svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu a ani ho neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom, nejde. Absolútne neplatným právnym úkonom nie je ani z toho dôvodu, že by ho bol urobil niekto, kto nemá spôsobilosť na právne úkony alebo že by nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Ide preto o dovolený právny úkon, v dôsledku čoho nemal okresný súd dôvod pochybovať o tom, že by nebol platným právnym úkonom. Existencia, prípadne neexistencia uznania záväzku pôvodného dlžníka vo forme notárskej zápisnice nemôže mať žiaden vplyv na platnosť Dohody o pristúpení k záväzku, pretože záväzok bol v nej podrobne špecifikovaný a vychádzal z existujúceho, súdu predloženého uznania záväzku zo dňa 10.03.2010. Odporovaný právny úkon je preto podľa názoru odporcu platným právnym úkonom. Prvostupňový súd sa podľa tvrdenia odporcu v konaní zaoberal prípadnou neplatnosťou Dohody, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.07.2014 a túto považoval práve z dôvodu, že sa zaoberal existenciou zákonných predpokladov pre posúdenie jej neúčinnosti, k čomu by pri neplatnosti Dohody nemal dôvod pristúpiť, za platne uzatvorenú. V opačnom prípade by bol zamietol návrh z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, pretože len neplatný právny úkon môže byť predmetom konania o určenie jeho neúčinnosti. V tejto súvislosti poukázal odporca na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej nie je povinnosťou súdu v odôvodnení rozhodnutia zaoberať sa všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania a rozhodnutie súdu nemusí byť ani totožné s očakávaniami a predstavami účastníka, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Námietky navrhovateľa ohľadom toho, že sa súd nezaoberal platnosťou Dohody o pristúpení k záväzku sú preto neopodstatnené.
Odporca nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa o tom, že Dohodou o pristúpení k záväzku došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, resp. môže dôjsť, pretože v priebehu konania bolo preukázané, že odporovaným právnym úkonom nedošlo a ani nedôjde v budúcnosti k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa úpadcu, a to aj z toho dôvodu, že dlžník a úpadca sú na základe Dohody o pristúpení k záväzku zaviazaní solidárne. Odporca ako veriteľ preto môže žiadať plnenie celého dlhu nielen po pôvodnom dlžníkovi, ale aj po novom dlžníkovi - úpadcovi a obaja sú povinní poskytnúť veriteľovi celé plnenie. Plnenie ktoréhokoľvek z nich má objektívne účinky spôsobujúce zánik solidárneho záväzku. Výšku vzájomných podielov na dlhu si pôvodný a nový dlžník môžu vzájomnou dohodou upraviť. Ak takáto dohoda o vzájomných podieloch na záväzku neexistuje, nemôže ísť táto skutočnosť na ťarchu odporcu ako veriteľa, pretože je výlučne na dlžníkoch, ako sa následne vysporiadajú.
Rovnako zotrval na svojom tvrdení, že nie je pasívne legitimovaný vystupovať v prejednávanej veci, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že odporca požadoval zabezpečenie záväzku od pôvodného dlžníka, a nie od úpadcu a že do právneho vzťahu medzi odporcom a pôvodným dlžníkom vstúpil len na základe dohody pôvodného dlžníka s ním. Odporca je vo vzťahu pôvodného dlžníka a úpadcu treťou osobou, v prospech ktorej bolo Dohodou o pristúpení k záväzku pôvodným dlžníkom zriadené zabezpečovacie právo domáhať sa uspokojenia svojej oprávnenej pohľadávky popri pôvodnom dlžníkovi aj voči úpadcovi. Zriaďovateľom tohto práva je teda pôvodný dlžník, ktorý Dohodu o pristúpení k záväzku s úpadcom dohodol a prostredníctvom ktorej si svoj záväzok zaplatiť odporcovi cenu za dielo zabezpečil. Z gramatického a logického výkladu § 62 ods.1 ZoKR tiež vyplýva, že predpokladom úspešného odporovania napadnutého právneho úkonu je, aby osoba, voči ktorej návrh smeruje prijala plnenie, v dôsledku ktorého by sa majetok úpadcu zmenšil. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je teda nevyhnutné, aby bol z majetkovej podstaty úpadcu odňatý majetok, ktorý by sa v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu mohol do konkurznej podstaty úpadcu vrátiť. Keďže odporca z napadnutého právneho úkonu žiadne plnenie nezískal, nie je možné dospieť k záveru, že by bol niektorý z konkurzných veriteľov úpadcu ukrátený. Poukázal tiež na to, že podľa § 62 ods.2 ZoKR nie je splnený ani jeden z uvádzaných zákonných predpokladov preto, aby mohla byť založená jeho pasívna legitimácia.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Okresný súd rozhodol v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 15.02.2012 tak, že návrhu navrhovateľa na určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody o pristúpení k dlhu uzavretej medzi odporcom a úpadcom dňa 10.03.2010, ktorý je voči veriteľom úpadcu neúčinný, vyhovel. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie okresného súdu zrušil uznesením č.k. 43CoKR 52/2012 zo dňa 27.06.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom mu uložil zistiť splnenie základného zákonného predpokladu pre podanie odporovacej žaloby správcom voči veriteľovi - odporcovi podľa § 57 ods.4 ZoKR, a teda, či Dohodou o pristúpení k záväzku došlo k ukráteniu veriteľov. Okresný súd zistil, že dňa 03.07.2008 bola medzi úpadcom ako zhotoviteľom diela a dlžníkom - objednávateľom - treťou osobou spoločnosťou MEANDER PARK, s.r.o. uzavretá zmluva o dielo na stavbu „Hotel a hotelový komplex Meander Oravice II. etapa“ v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.12.2008 a dodatku č. 2 zo dňa 26.10.2009, pričom objednávateľ diela nezaplatil odporcovi za ním vykonané práce a dodaný materiál faktúry v celkovej sume 1.107.113,48 Eur napriek tomu, že záväzok písomne uznal dňa 10.03.2010. V ten istý deň uzatvoril odporca s navrhovateľom ako pristupujúci dlžník k pôvodnému dlžníkovi dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ, v ktorej sú v čl. I. uvedené všetky faktúry, ktoré pôvodný dlžník v lehote splatnosti nezaplatil, pričom podľa čl. II. dohody o pristúpení k záväzku sa navrhovateľ stal ďalším dlžníkom odporcu ako veriteľa popri pôvodnom dlžníkovi s tým, že z tejto dohody zostali zaviazaní voči odporcovi ako veriteľovi spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ ako pristupujúci dlžník v dohode o pristúpení k záväzku vyhlásil, že v prospech odporcu ako veriteľa splní záväzok pôvodného dlžníka na základe jeho výzvy. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že k uznaniu zo strany pôvodného dlžníka došlo aj vo forme notárskej zápisnice, na ktorú sa Dohoda odvoláva.
Navrhovateľ dňa 19.03.2010 podal na súd návrh na jeho reštrukturalizáciu. Uznesením č. k. 2R3/2010-11 dňa 24.03.2010 začal konkurzný súd reštrukturalizačné konanie a dňa 12.04.2010 reštrukturalizáciu navrhovateľa ako dlžníka povolil. Potom, ako reštrukturalizačný správca doručil súdu žiadosť o vyhlásenie konkurzu, uznesením zo dňa 02.11.2010, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 214V/2010 dňa 08. 11. 2010 vyhlásil konkurzný súd na majetok úpadcu spoločnosť MEANDER PARK, s.r.o. konkurz a za správcu úpadcu ustanovil Prvú arbitrážnu k.s. Banská Bystrica.
Správca preskúmal právne úkony úpadcu a s poukazom na § 62 ZoKR a podľa § 86 ZoKR podal na súd návrh na určenie neúčinnosti Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 10. 03. 2010 medzi navrhovateľom a odporcom, pretože záväzok navrhovateľa bol dohodnutý podľa § 58 ods. 3 ZoKR bez primeraného protiplnenia už v čase jeho úpadku.
Zo zistenia a posúdenia existencie hroziaceho úpadku navrhovateľa ako dlžníka (č. l. 13) vyplýva, že k 31.12. 2008 neprevyšovala celková hodnota jeho peňažných záväzkov celkovú hodnotu jeho finančného majetku, preto k 31.12.2008 nebol navrhovateľ platobne neschopným. K 31.10.2009 už navrhovateľ vykazoval známky platobnej neschopnosti, aj keď nebol v predĺžení, pretože hodnota jeho obchodného imania predstavovala sumu 540.631,- Eur.
Zo spisového materiálu vyplýva, že na pôvodného dlžníka MEANDER THERMAL, s.r.o. bola povolená reštrukturalizácia, do ktorej si mal odporca 12-timi prihláškami podľa tvrdenia navrhovateľa prihlásiť pohľadávku, ktorej úhrada je zabezpečená práve Dohodou o pristúpení k záväzku uzavretou s navrhovateľom. Táto bola zistená v plnej výške, pričom sa na základe schváleného reštrukturalizačného plánu uspokojuje.
Odporca v konaní tvrdil, že ku dňu uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku nemal žiadnu vedomosť o tom, že navrhovateľ je v úpadku a ani že je v reštrukturalizačnom konaní, pretože ho o tom neinformoval a práve tým, že s ním podpísal Dohodu o pristúpení k záväzku ho uviedol do omylu. Napriek tomu, že sa jedná o zabezpečovací právny úkon, navrhovateľ nepreukázal úmysel odporcu ukrátiť konkurzných veriteľov. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou MEANDER THERMAL, s.r.o. ide o personálne, kapitálové a obchodné prepojenie oboch spoločností, ktoré profitujú na diele, ktoré odporca vykonal, pretože stavba hotela a hotelového komplexu bola financovaná na základe zmluvy
o úvere prostredníctvom spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o., avšak táto je evidovaná v katastri pre vlastníka - navrhovateľa, ktorý mal z prác vykonaných odporcom na tomto hotelovom komplexe nesporne prospech. Nemôže sa preto jednať o právny úkon bez primeraného protiplnenia a záväzok, ku ktorému navrhovateľ, v súčasnosti ako úpadca pristúpil je záväzkom z odplatného právneho úkonu, na základe ktorého odporca plnil svoje zmluvné povinnosti. Dohoda o pristúpení k záväzku ako zabezpečujúci právny úkon zásadne žiadne protiplnenie za pristúpenie k záväzku nevyžaduje. Na základe nej navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadne plnenie a ak by ho aj poskytol, tak by ním nemalo dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov, pretože je oprávnený od pôvodného dlžníka žiadať regresnú náhradu.
Odporca tiež namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože zabezpečenie záväzku nežiadal od navrhovateľa, ale od dlžníka. Ak navrhovateľ zabezpečenie poskytol, urobil tak na základe dohody s dlžníkom. Pritom Dohodou o pristúpení k záväzku bolo zriadené právo v prospech pôvodného dlžníka z dôvodu, aby mohol odporca od navrhovateľa žiadať zaplatenie jeho dlhu. Splatenie záväzku pôvodného dlžníka je však odporca oprávnený žiadať nielen od pôvodného dlžníka, ale aj od navrhovateľa ako pristupujúceho dlžníka, pretože sú k tejto povinnosti zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Odporca tiež poukázal na tú skutočnosť, že nie je osobou spriaznenou ani s úpadcom a ani s dlžníkom, pričom so zreteľom na skutkový stav predstavovala Dohoda o pristúpení k záväzku v právnom vzťahu dlžníka a odporcu zmluvný zabezpečovací inštitút, ktorý mal len akcesoricky význam. Jeho účelom bolo poskytnúť odporcovi garancie uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú mal voči dlžníkovi len ako protiplnenie za plnenie, ktoré mu poskytol. Bol to pôvodný dlžník, ktorý navrhol odporcovi jedno z riešení, a to uzatvoriť Dohodu o pristúpení k záväzku s navrhovateľom bez toho, že by ho boli, či už pôvodný dlžník alebo pristupujúci dlžník informovali o tom, aký je ich finančný a ekonomický stav.
Z výsluchu konateľa úpadcu (č. l. 206 a nasl.) vyplynulo, že spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. a MEANDER PARK, s.r.o. úzko spolupracujú, pretože hotelový komplex v Oraviciach je technologicky, projektovo a užívateľsky prepojený a tvorí jeden súvislý celok. Obidve spoločnosti majú totožný predmet činnosti a obe prevádzkujú a poskytujú služby v komplexe kúpeľného centra Oravice. Podľa jeho vyjadrenia zostala odporcovi spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. dlžná približne 830.000,- Eur a spôsob zabezpečenia vo forme dohody o pristúpení k záväzku bolo riešením vhodným pre všetky zainteresované strany. K finančným problémom u pôvodného dlžníka došlo z toho dôvodu, že na stavbu bolo prisľúbené poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 6.mil. Eur z európskych fondov a pôžička od Slovenskej sporiteľne vo výške 275.000,- Sk na základe platnej úverovej zmluvy, ktorými finančnými prostriedkami malo byť financovanie stavby zabezpečené, k čomu nedošlo. Jednania o uzavretí zmluvy o pristúpení k záväzku podľa svedka začali už na prelome rokov 2009 a 2010, pričom odporca bol informovaný o tom, že Slovenská sporiteľňa vypovedala úverovú zmluvu, nevedel však potvrdiť, či mohla vedieť spoločnosť odporcu o tom, že je pred reštrukturalizáciou a či mohla vedieť v priebehu jednaní, ktoré medzi navrhovateľom a odporcom prebiehali o tom, že spoločnosť MEANDER PARK, s.r.o. je v predĺžení.
Z výsluchu svedka A. L., ktorý je spoločníkom spoločnosti MEANDER THERMAL s.r.o. a MEANDER PARK, s.r.o. vyplynulo, že spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. nebola počas výstavby natoľko finančne schopná, aby mohla záväzok voči odporcovi zabezpečiť sama nejakým spôsobom alebo sa zaň zaručiť. Urobiť to mohla jedine spoločnosť MEANDER PARK, s.r.o., pretože táto držala peniaze. Spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. nemohla ručiť nejakým majetkom, pretože v tom čase bol hnuteľný majetok založený v prospech Slovenskej sporiteľne z dôvodu podpísania úverovej zmluvy na 275 mil. Sk a keďže držiteľom finančných prostriedkov bola výlučne spoločnosť MEANDER PARK, s.r.o. zvažoval odporca, aby do vzťahu týkajúceho sa zmluvy o dielo už vstúpila aj spoločnosť MEANDER PARK, s.r.o..
Z výsluchu konateľa odporcu P.. A. C. (č. l. 209 spisu) vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo im stačilo ubezpečenie, že spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. bude mať zabezpečené financovanie vykonávania stavebných prác a až keď začala spoločnosť MEANDER THERMAL, s.r.o. spomaľovať tempo výstavby a uvažovať o tom, že preruší priebeh stavebných prác, začali riešiť zabezpečenie záväzku majetkom spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o.. Nakoniec sa im zdalo vhodnejšie zabezpečiť záväzok práve uzavretím Dohody o pristúpení k záväzku pristupujúcim dlžníkom. Podľa jeho vyjadrenia to bol konateľ navrhovateľa A.. E., ktorý navrhol, že by bolo možné, aby spoločnosť
MEANDER THERMAL, s.r.o. pristúpila k záväzku spoločnosti MEANDER THERMAL s.r.o.. Zároveň poprel, že by bol mal v čase uzatvárania dohody o pristúpení k záväzku informácie o tom, že spoločnosť je pred reštrukturalizáciou.
Okresný súd neprisvedčil tvrdeniu navrhovateľa, že Dohoda je bezodplatným právnym úkonom, na základe ktorého mal úpadca platiť záväzky pôvodného dlžníka - spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o. vzniknuté pri realizácii stavebných prác na jeho majetku preto, že stavebné práce, ktoré vykonával odporca zhodnotili majetok spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o., a nie majetok úpadcu, aj keď šlo o spriaznené osoby.
Podľa § 533 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 511 ods.1 cit. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods.3 cit. ust., ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa § 57 ods. 4 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 28.10.2010 (ďalej ZoKR) odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 58 ods. 1 cit. zák. právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa ods. 2 cit. ust. právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 62 ods. 1 cit. zák. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa ods. 2 cit. ust. právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti, a to s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvedených odvolateľom v odvolaní dopĺňa nasledovné skutočnosti.
Odvolací súd k námietke navrhovateľa, že okresný súd nepostupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, keď nevyhodnotil Dohodu o pristúpení k záväzku z hľadiska jej platnosti uvádza, že takéto jeho tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z dokazovania vykonaného okresným
súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 10.03.2010 v písomnej forme uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku, v ktorej sa odporca a navrhovateľ ako pristupujúci dlžník dohodli na pristúpení spoločnosti MEANDER PARK, s.r.o. k záväzku pôvodného dlžníka, a to spoločnosti MEANDER THERMAL, s.r.o. Na jej základe vznikol pristupujúcemu dlžníkovi - navrhovateľovi záväzok voči odporcovi ako veriteľovi zaplatiť na výzvu odporcu záväzok pôvodného dlžníka tak, ako to vyplýva z čl. 1. Pôvodný dlžník dňa 10.03.2010 uznal svoj záväzok vo vzťahu k odporcovi v písomnej forme, aj keď v konaní pred okresným súdom bolo predložené len písomné uznanie záväzku, ktoré formu notárskej zápisnice tak, ako sa to uvádza v Dohode o pristúpení k záväzku, nemalo. Písomné uznanie záväzku pôvodného dlžníka zo dňa 10.03.2010, ktoré evidentne podpísaniu Dohody o pristúpení k záväzku predchádzalo a ktoré záväzok veriteľa dostatočne preukazuje čo do základu a aj výšky jeho konateľ podpísal, preto nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že by práve existencia alebo neexistencia notárskej zápisnice, v ktorej mal byť uznaný záväzok pôvodného dlžníka bola zákonnou podmienkou stanovenou v § 533 a § 534 OZ preto, aby bol právny úkon Dohoda o pristúpení k záväzku platným právnym úkonom.
Z obsahu Dohody nesporne vyplýva, že pôvodný dlžník MEANDER THERMAL, s.r.o. potvrdil existenciu splatného záväzku voči veriteľovi, ktorým je odporca vo výške 1.107.113,48 Eur a navrhovateľ ako pristupujúci dlžník v Dohode bez akýchkoľvek výhrad vyhlásil, že v prospech veriteľa splní záväzok pôvodného dlžníka, ktorý účastníkom tejto Dohody nebol. Dohoda o pristúpení k záväzku bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v súlade s § 533 OZ, ktorý vyžaduje pre jej platnosť písomnú formu, charakter zabezpečenia peňažným záväzkom a jeho určenie, čo bolo súdom v prejednávanej veci zistené. Okresný súd vyhodnotil právny úkon Dohodu o pristúpení k záväzku s poukazom na § 533 a nasl. OZ, ktorá bola uzavretá v písomnej forme a spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti ako platný právny úkon, inak by bol bez ďalšieho dokazovania návrh navrhovateľa na určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody o pristúpení k záväzku z dôvodu jej neplatnosti zamietol, keďže základným predpokladom pre rozhodovanie súdu o neúčinnosti právneho úkonu je jeho platnosť. Navyše mu túto povinnosť preskúmať platnosť Dohody uložil v zrušujúcom rozhodnutí aj odvolací súd.
Okresný súd po vyhodnotení platnosti posudzovaného právneho úkonu pokračoval v dokazovaní tak, ako mu to uložil odvolací súd a zisťoval existenciu základných predpokladov pre odporovateľnosť právnych úkonov, stanovených v § 57 a nasl. ZoKR. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že by len z tohto dôvodu, že okresný súd v rozhodnutí nezdôvodnil prečo považuje Dohodu o pristúpení k záväzku za platný právny úkon, nemalo byť rozhodnutie okresného súdu preskúmateľné. Okresný súd by musel k dôvodom, ktoré by viedli k absolútnej neplatnosti právneho úkonu upraveným v § 37 a nasl. OZ, pokiaľ by ich zistil, prihliadnuť ex offo. Žiadne z nich však nezistil, preto nemal dôvod podrobnejšie sa touto skutočnosťou zaoberať, a to o to skôr, že neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku nenamietali ani účastníci konania. Okresný súd preto správne vychádzal z Dohody o pristúpení k záväzku ako z platného právneho úkonu.
Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa v odvolaní o tom, že na preukázanie naplnenia predpokladu odporovateľnosti spočívajúceho v ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov stačí už to, že došlo k uzavretiu Dohody o pristúpení k záväzku, na základe ktorej si odporca prihlásil pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a že keby takáto Dohoda neexistovala, nemohlo by dôjsť k jeho, a to ani len čiastočnému uspokojeniu z výťažku majetku úpadcu, a tým k ukráteniu konkurzných veriteľov, pretože práve o tú sumu, ktorú by odporca z rozvrhu výťažku získal, by boli veritelia ukrátení. Takáto konštrukcia navrhovateľa pre argumentáciu o ukrátení konkurzných veriteľov je len hypotetická, a to najmä z toho dôvodu, že samotná Dohoda o pristúpení k záväzku pôvodného dlžníka úpadcom sama o sebe k zmenšeniu majetku úpadcu nevedie. Za pristúpenie k záväzku sa podľa žiadnej právnej úpravy protiplnenie nevyžaduje a dlžník ani žiadnu primeranú protihodnotu s odporcom nedohodol a ani nežiadal.
V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávok pôvodného dlžníka je totiž zrejmé, že Dohodou úpadcu o pristúpení k záväzku bola zabezpečená už existujúca pohľadávka inej osoby, pričom pristúpením úpadcu k záväzku pôvodného dlžníka došlo len k zmene v subjektoch záväzkového vzťahu, a teda zmenil sa len počet dlžníkov už existujúceho dlhu. Skutočnosť, že dlžník pred pristúpením k dlhu záväzok vo vzťahu k odporcovi nemal, a teda že na strane pristupujúceho dlžníka ide o „nový“ záväzok a ani počet povinných osob nič nemení na tomto závere. Odporovaným právnym úkonom zatiaľ nedošlo a ani v budúcnosti vôbec nemusí dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Odvolací súd
v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie v jeho zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci, s ktorým sa aj po doplnení dokazovania stotožňuje a nemá dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odkloniť. Aj keď právnym následkom Dohody o pristúpení k záväzku vyplývajúcim z § 511 ods. OZ je, že sa úpadca stal zaviazaný solidárne s pôvodným dlžníkom neznamená to, že by navrhovateľ, ak splní veriteľovi
- odporcovi záväzok pôvodného dlžníka, v dôsledku čoho solidárny záväzok zanikne, nemohol voči pôvodnému dlžníkovi žiadať nielen náhradu toho, čo plnil nad rozsah jeho podielu na dlhu, ale aj celý dlh. Judikatúra súdov nemá v takomto prípade jednotný názor na stanovenie podielov dlžníka a spoludlžníka, pričom právna úprava nevylučuje stanovenie ich podielov dohodou aj inak, ako vyplýva z § 511 OZ. Záväzok, ktorý je predmetom prevzatia vzniká pravidelne ako súčasť určitého iného právneho vzťahu, ktorý aj po prevzatí záväzku bude medzi pôvodnými účastníkmi trvať ďalej.
Navrhovateľ tak môže na základe dohody s pôvodným dlžníkom získať späť celé plnenie, ktoré by eventuálne poskytol odporcovi, a to o to skôr, že u navrhovateľa, ako aj u dlžníka sa jedná o tie isté osoby, oprávnené konať za oboch dlžníkov, ktoré by o poskytnutí regresného plnenia navrhovateľovi, pokiaľ by celý dlh splnil odporcovi, rozhodli. Neexistencia takejto dohody však nemôže ísť na ťarchu veriteľa, t. j. odporcu, preto je výlučne na nich, ako sa následne vysporiadajú. Keďže Obchodný zákonník nemá všeobecnú úpravu pristúpenia k peňažnému záväzku, uplatní sa občianskoprávna úprava aj v obchodných vzťahoch.
Úhrada pohľadávky prihlásenej odporcom do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu v celom rozsahu je však nepravdepodobná, v dôsledku čoho je predčasné uvažovať o tom, či vôbec bude navrhovateľ z majetku úpadcu svoj záväzok voči odporcovi uspokojovať, a ak, tak v akej výške. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok alebo priamo ten majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený na úkor jeho konkurzných veriteľov. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že veritelia úpadcu neboli a ani nebudú odporovaným právnym úkonom ukrátení, preto zákonná podmienka ukrátenia veriteľov odporovaným právnym úkonom stanovená v § 57 ods.4 ZoKR splnená nebola. K zmenšeniu majetku úpadcu, na základe dohody o pristúpení k záväzku, rozširujúcej počet dlžníkov, zatiaľ nedošlo. Ani prípadným plnením navrhovateľa v prospech odporcu by k zníženiu majetku u navrhovateľa nedošlo, keďže tento má právo žiadať späť to, čo by plnil, od pôvodného dlžníka.
Okresný súd správne rozhodol aj v tej časti, v ktorej posudzoval pasívnu legitimáciu odporcu, keď dospel k záveru, že s poukazom na § 62 ods.1 ZoKR nie je odporca pasívne legitimovaný vystupovať v tomto spore. Dokazovaním okresný súd zistil, že odporca požadoval zabezpečenie záväzku od pôvodného dlžníka, a nie od úpadcu a že do právneho vzťahu s navrhovateľom vstúpil odporca len na základe toho, že sa pôvodný dlžník s pristupujúcim dlžníkom - navrhovateľom na tom vopred dohodli a že pôvodný dlžník takúto možnosť odporcovi ponúkol. Odporca je vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi a vo vzťahu k úpadcovi treťou osobou, v prospech ktorej bolo Dohodou o pristúpení k záväzku pôvodným dlžníkom zriadené zabezpečovacie právo umožňujúce mu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky nielen vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi, ale aj vo vzťahu k pristupujúcemu dlžníkovi, a teda k úpadcovi - navrhovateľovi. Zriaďovateľom tohto práva je preto pôvodný dlžník, ktorý Dohodu o pristúpení k záväzku s úpadcom dohodol a prostredníctvom nej si svoj záväzok zaplatiť odporcovi cenu za dielo zabezpečil. Logickým predpokladom úspešného odporovania napadnutého právneho úkonu je v súlade s § 62 ods.1 ZoKR to, aby osoba, voči ktorej návrh smeruje prijala plnenie, v dôsledku ktorého by sa majetok úpadcu zmenšil. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je teda nevyhnutné, aby bol z majetkovej podstaty úpadcu odňatý majetok, ktorý by sa v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu mohol do konkurznej podstaty úpadcu vrátiť. V prvostupňovom konaní bolo zistené, že odporca z napadnutého právneho úkonu nezískal žiadne plnenie, preto v dôsledku napádaného právneho úkonu nebol ukrátený žiaden z konkurzných veriteľov úpadcu.
Keďže bol odporca priamo v právnom vzťahu s úpadcom a tento vzťah vznikol na základe Dohody o pristúpení k záväzku, nie je možné na prejednávanú vec aplikovať ani § 62 ods.2 ZoKR.
Odvolací súd opakovane poukazuje na ust. § 63 ods.1, tretia veta ZoKR, z ktorého vyplýva, že proti tomu, voči komu sa právo odporovať právny úkon uplatňuje možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. ZoKR neuvažuje s prospechom, ktorý by mohol odporca v budúcnosti ako konkurzný veriteľ získať vo svoj prospech, ale len s tým, koľko už z podstaty úpadcu reálne získal.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.