Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-12-2021.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX V., zastúpená JUDr. Matúš Lemeš, advokát, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6982/2021-KEM-DvN zo dňa 29.03.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, pobočka Košice č. 6982/2021-KEM-DvN zo dňa 29.03.2021 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 30.04.2021 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 6982/2021-KEM-DvN zo dňa 29.03.2021 a vrátenia veci žalovanej na nové konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Mala za to, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Zistenie skutkového stavu žalovanou je, podľa jej názoru, nepostačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napádané rozhodnutie považovala za nesprávne a s jeho závermi sa nestotožnila. Podľa jej názoru žalovaná vôbec nereflektovala na jej argumenty, ktorými zdôvodňovala zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Doplnila, že žalovaná len veľmi stroho a príliš formalisticky zdôvodnila svoje rozhodnutie v súvislosti s jej konštatovaním, že žalobkyňa mohla v stanovenej lehote akýmkoľvek spôsobom (poštou, elektronicky, e-mailom, podaním dokladu v podateľni pobočky) podať odvolanie voči rozhodnutiu žalovanej a následne doplniť svoje podanie po uplynutí dôvodov, ktoré uvádza v žiadosti a o nepreukázaní tvrdení uvedených v posudzovanej žiadosti.
3. S poukazom na § 192 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) žalobkyňa konštatovala, že toto ustanovenie by sa stalo fakticky len akýmsi teoretickým nástrojom, avšak bez reálnej možnosti domáhať sa jeho uplatnenia v praxi. Inak povedané, pokiaľ nie je účastník konania výslovne v stave bezvedomia alebo inak vážne zdravotne indisponovaný, v zásade by bolo možne vždy tvrdiť, že si predsa mohol zabezpečiť mobilný telefón s dátovým pripojením, či iné technické zariadenie a doručiť správnemu orgánu aspoň formálne elektronické podanie v zákonnej lehote. Rovnako výklad ustanovenia § 192 ZoSP prezentovaný žalovanou nepochybne nesledoval zámer zákonodarcu. Napokon takto reštriktívne neinterpretuje zmieňované ustanovenie ani konštantná judikatúra. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2012 sp. zn. 6Sžo/181/2010, ktoré interpretuje ustanovenie
§ 28 ods. 1 Správneho poriadku (ustanovenie v zásade totožné s § 192 ZoSP). Dodala, že ak by sme aplikovali na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky výklad žalovanej v napádanom rozhodnutí, nepochybne by ako závažné dôvody neobstali ani exemplikatívne dôvody vypočítané v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vždy by predsa bolo možné formalisticky skonštatovať, že urobiť elektronické podanie nie je v zásade žiaden problém.
4. Ďalej poukázala nato, že ňou uvádzaný primárny dôvod zmeškania lehoty, t.j. pandémia spôsobená koronavírusom Covid 19, na ktorú zákonodarca reagoval rozhodnutím o obmedzení slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania je tzv. notorietou. Ide teda o natoľko všeobecne známu skutočnosť, že ju nebolo ani potrebné v správnom konaní osobitne dokazovať, pretože sa pokladá za všeobecne známu, pravdivú a platnú. Žalobkyňa v podanej žiadosti explicitne uviedla, že nemala skúsenosti s obdobnými konaniami a preto chcela svoju záležitosť prekonzultovať s advokátom. Nemožno preto žalobkyni vyčítať, že si mohla urobiť podanie sama a po odpadnutí dôvodov podanie kvalifikovane doplniť, ako to konštatuje žalovaná v napádanom rozhodnutí. Procesné postupy v správnom konaní predsa nie sú medzi občanmi všeobecne známou skutočnosťou. Napokon v rozhodnutí žalovanej, ktoré chcela žalobkyňa odvolaním napadnúť, je uvedené iba poučenie o možnosti podať odvolanie, ale nie spôsob, akým je možne podanie urobiť. Dodala, že jej možnosti prekonzultovať svoju záležitosť s advokátom však boli z objektívnych dôvodov značne limitované. V zmysle citovaného uznesenia vlády Slovenskej republiky do 24.01.2021 nebola medzi výnimkami zo zákazu vychádzania zaradená návšteva advokátskej kancelárie. Navyše advokát, ktorý mal po tomto dátume prevziať vo veci právne zastupovanie žalobkyne, musel ísť po kontakte s pozitívne testovanou osobou na Covid-19 do karantény a napokon aj samotný advokát bol následne pozitívne testovaný. Všetky tieto okolnosti mali za následok, že súčasný právny zástupca prevzal zastupovanie žalobkyne až dňa 01.02.2021 a hneď v ten deň doručil žalovanej žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, vrátane odvolania proti rozhodnutiu žalovanej. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná čestné vyhlásenie žalobkyne v napadanom rozhodnutí absolútne vôbec nezmieňuje a iba konštatuje, že žalobkyňa svoje tvrdenia v posudzovanej žiadosti „žiadnym spôsobom nepreukázala“, čo preukázateľne nezodpovedá skutkovému stavu.
5. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 28961/2020- KEM-DvN zo dňa 14.12.2020 podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 ZoSP a podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepriznala žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti.
6. V odôvodnení uviedla, že z vykonaného dokazovania, ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobkyne na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospela Sociálna poisťovňa, pobočka Košice k nasledovným záverom: celková doba pobytu mimo územia SR v Českej republike (od 9/2014 do 02/2020) a najmä dlhodobé vykonávanie zárobkovej činnosti od septembra 2014 na území Českej republiky, prispôsobenie sa životu v Českej republike, bola vyhodnotená silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby na Slovensku. Zo spisového materiálu vyplynulo a bolo preukázané, že dlhodobo pracovala mimo Slovenska a počas dlhodobého výkonu zamestnania na území Českej republiky sa zdržiavala, bývala a trávila pracovný aj mimo pracovný čas, platila zákonné odvody a dane. Trvalý pobyt v SR, návštevy rodičov 1x za polrok na obdobie jedného týždňa nie sú v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu a stabilitou zamestnania v Českej republike prevažujúcimi skutočnosťami pri posudzovaní centra záujmov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne práve na území Českej republiky.
7. Žalovaná rozhodnutím č. 6982/2021-KEM-DvN zo dňa 29.03.2021 podľa § 192 ods. 1 ZoSP žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty doručenej dňa 02.02.2021, ktorú podala Y. Y.Š., U. XX, V., v zastúpení JUDr. Matúšom Lemešom vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu č. 28961/2020-KEM-DvN zo dňa 14.12.2020, nevyhovela. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa mohla v stanovenej lehote akýmkoľvek spôsobom (poštou, elektronicky, e-mailom, podaním dokladu v podateľni pobočky) vyjadriť vôľu podať odvolanie voči rozhodnutiu vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti č. 28961/2020-KEM-DvN zo dňa 14.12.2020 a následne doplniť svoje podanie po uplynutí dôvodov, ktoré uvádza v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Taktiež žalobkyňa nepreukázala tvrdenia uvedené v posudzovanej žiadosti.
8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 22.07.2021, navrhla správnu žalobu zamietnuť. Uviedla, že v žalobe žalobkyňa opakovane poukazuje na uznesenie vlády
Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktorým bola v období od 1. januára 2021 do 24. januára 2021 obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa. V tejto súvislosti zdôraznila, že uvedené obmedzenie sa nevzťahovalo na cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných životných potrieb (pričom medzi tieto potreby bola výslovne uvedená aj cesta do poisťovne) a cestu na poštu. Žalobkyňa teda mala možnosť podať odvolanie osobne žalovanej, prípadne prostredníctvom Slovenskej pošty. Na dôvažok Sociálna poisťovňa z dôvodu mimoriadne nepriaznivej pandemickej situácie akceptovala aj podania zaslané elektronicky, a to aj bez zaručeného elektronického podpisu. Z uvedeného je zrejmé, že obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania stanovené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, nie je možné považovať za závažný dôvod, ktorý bránil žalobkyni v podaní odvolania v takom rozsahu, že by odôvodňoval odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania.
9. K tvrdeniu žalobkyne v žalobe, že proti rozhodnutiu žalovanej číslo: 28961/2020- KEM-DvN zo dňa 14. decembra 2020, nemohla podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj z dôvodu, že advokát, ktorého chcela splnomocniť na podanie odvolania - JUDr. Roman Frnčo, bol pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19. Zo skutočností, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe je zrejmé, že JUDr. Frnčo mal po dátume 24. januára 2021 prevziať jej zastupovanie v danej veci, avšak v tom čase sa dozvedel, že bol v úzkom kontakte s osobou pozitívne testovanou na COVID-19 a preto k jeho splnomocneniu na zastupovanie žalobkyne nedošlo. JUDr. Frnčo bol následne dňa 29. januára 2021 pozitívne testovaný na COVID-19, o čom sa dozvedel prostredníctvom sms správy zo dňa 30. januára 2021. Uvedené potvrdil aj JUDr. Frnčo v čestnom vyhlásení zo dňa 30. apríla 2021, žalovaná uviedla, že JUDr. Frnčo so žalobkyňou komunikoval a teda mohol a mal ju upozorniť, že nemôže prevziať jej zastupovanie v požadovanej veci a odporučiť jej, aby o právne zastupovanie požiadala iného advokáta, prípadne aby odvolanie podala sama (osobne, prostredníctvom pošty, elektronicky) a v tomto podaní uviedla, že presné dôvody odvolania a ďalšie skutočnosti doplní neskôr jej právny zástupca, ktorý je v danom čase zdravotne indisponovaný. V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že v prípade ak žalobkyňou zvolený advokát nebol zo zdravotných dôvodov schopný vykonať žiadaný právny úkon, mala žalobkyňa možnosť splnomocniť na podanie odvolania iného právneho zástupcu. K takémuto kroku žalobkyňa napokon aj pristúpila, avšak až v čase, keď lehota na podanie odvolania márne uplynula. Indispozícia advokáta (karanténa po kontakte s osobou pozitívne testovanou na COVID-19), ktorý nebol žalobkyňou splnomocnený na podanie odvolania a na jej zastupovanie v danej veci, nie je možné akceptovať ako závažný dôvod, na základe ktorého by bolo možné odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/181/2010 zo dňa 22.06.2011.
10. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 26.08.2021 zotrvala na podanej správnej žalobe. Uviedla, že žalovaná spochybňuje argumentáciu žalobkyne tvrdením, že uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktorým bola v období od 1. januára 2021 do 24. januára 2021 obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa sa nevzťahovalo na cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných životných potrieb (pričom medzi tieto potreby bola výslovne uvedená aj cesta do poisťovne) a cesta na poštu. Ergo podľa názoru žalovanej žalobkyňa mala možnosť podať odvolanie osobne žalovanej, prípadne prostredníctvom Slovenskej pošty. Mala zato, že sa bez svojho zavinenia dostala do časovo nepriaznivej situácie. Predovšetkým zdôraznila, že nemohla nijako predpokladať, že od 01.01.2021 do 24.01.2021 bude na Slovensku platiť zákaz vychádzania. Rovnako nemohla predvídať, že tento zákaz Vláda Slovenskej republiky predĺži aj po dátume 24.01.2021.
11. Konštatovala, že ak žalovaná tvrdí, že mohla po zistení o zdravotnej indispozícii JUDr. Frnča jednoducho splnomocniť na zastupovanie iného advokáta a poukázala na to, že medzi výnimkami zo zákazu vychádzania stále nebola návšteva advokátskej kancelárie. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že za danej situácie, rešpektujúc prijaté obmedzenia, bolo udelenie splnomocnenia advokátovi možné len s prekonaním časovo náročných prekážok.
12. Zdôraznila, že zrejme iba nedôslednosťou zákonodarcu sa takéto opatrenie explicitne neschválilo aj vo vzťahu k správnemu konaniu. Ak by sme pripustili argumentáciu žalovanej, zákonodarcom prijaté opatrenie o pozastavení plynutia lehôt boli zbytočné. Ad absurdum aj účastník súdneho konania mohol urobiť úkony vo vzťahu k súdu sám, respektíve podanie urobiť len pro forma a až neskôr ho kvalifikovane doplniť. Rovnako by sme mohli skonštatovať, že účastník súdneho konania mal právo ísť na poštu,
respektíve do podateľne súdu. A predsa zákonodarca si uvedomoval ťaživosť situácie na Slovensku a prijal potrebné opatrenia na zmiernenie jej následkov.
13. Dodala, že žalovaná si veľmi formalisticky vykladá ustanovenie § 192 ZoSP a ak by sme pripustili argumentáciu žalovanej, toto ustanovenie by v praxi nenašlo nikdy uplatnenie. Mala za to, že skutočnosti popísané v žalobnom návrhu a v tomto podaní odôvodňovali odpustenie lehoty žalovanou v súlade s ustanovením § 192 ZoSP a tieto dôvody sú konformné aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
14. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej bolo žalovanej doručené dňa 23.09.2022. Žalovaná však súdu dupliku nedoručila.
15. Na pojednávaní, konanom dňa 23.11.2022, právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, ako aj na žalobných dôvodoch v nej uvedenej. Dodal, že žalobkyňa sa dostala do ťaživej situácie spôsobenej celosvetovou pandémiou ochorenia COVID-19, na čo reagovali aj slovenské štátne orgány vyhlásením mimoriadnej situácie a obmedzením zákazu pobytu, s výnimkami, ktoré sa však neaplikovali na návštevu advokátskej kancelárie. Upriamoval pozornosť súdu najmä na to, že treba pozerať na ochorenie COVID-19 s optikou vtedajšej doby, nakoľko dnes už s týmto ochorením má väčšina z nás skúsenosti a pristupujeme k nemu inak s tým, že v tom čase to bola istá neznáma pre nás a takýmto spôsobom sa ľudia aj správali, na čo v neposlednom rade reflektovala aj Slovenská republika, ktorá prijala osobitné predpisy o prerušení lehôt v civilnom konaní. Mal za to, že len istou nedôslednosťou tak neurobila aj v oblasti správnych konaní. Žalovaná nespochybňuje tvrdené skutočnosti žalobkyne o tom, že právny zástupca, ktorý mal vo veci byť činný, teda bol v nútenej karanténe a následne mu bolo aj potvrdené ochorenie COVID-19 avšak udáva, že napriek všetkým týmto ťažkostiam bolo možné tieto prekážky prekonať tým, že mohla dať žalobkyňa odvolanie, hoci len pro forma. Žalobkyňa však nebola vo veci zbehlá a chcela sa poradiť o svojej právnej záležitosti s kvalifikovaným odborníkom. Právo byť zastúpený v súdnych, ako aj správnych konaniach, vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky a toto jej žiaľ, vzhľadom na objektívne okolnosti, umožnené nebolo. Žalovaná len veľmi formalisticky si vykladá ustanovenie o odpustení zmeškania lehoty Záverom zhrnul, že v tom čase sa jednalo skutočne o niečo nové pre túto spoločnosť, na čo sme nikto neboli pripravení a nikto nemohol vedieť, že koncom decembra roku 2020 Slovenská republika vyhlási takéto obmedzenie a nikto nemohol predpokladať, že toto obmedzenie sa rozšíri na ďalšie týždne, nikto nemohol predpokladať, že advokát, ktorý mal vec prevziať, dostane COVID-19, všetky tieto skutočnosti jednoducho nebolo možné predpokladať. Dodal, že preto aj zákonodarca reflektoval na túto ťaživú situáciu a prijal opatrenie a bol presvedčený, že len istou nedôslednosťou to neurobí aj v oblasti správneho práva.
16. Zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na prednesoch a vyjadreniach vo veci a navrhol správnu žalobu zamietnuť. Mal za to, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný závažný dôvod tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 192 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru žalovanej ten závažný dôvod musí existovať na strane žalobkyne. Tu skôr vyvstáva skutkový stav taký, že ten dôvod bol na strane advokáta, ktorého si zvolila. Nespochybňoval právo zvoliť si právneho zástupcu, ale jednoducho pokiaľ tak spraví, tak istým spôsobom potom žalobkyňa znáša aj riziko, ktoré je eventuálne spojené práve s takýmito okolnosťami, ktoré nastali aj v tomto prípade. Uviedol, že naznačil aj nejaké iné riešenia, ktoré ponúka platný právny stav, či už podanie nejakého stručného odvolania, ktoré bude doplnené neskôr alebo zvolenie iného advokáta. Mal za to, že lehota 30 dní na podanie odvolania je dostatočne dlhá na to, aby si žalobkyňa, či už sama, svojim akýmkoľvek neformálnym podaním, vyjadrila vôľu podať odvolanie alebo pokiaľ chcela teda využiť právnu pomoc, tak jednoducho sú na to aj iné prostriedky, ako práve cestou advokáta, ktorý ochorel na ochorenie COVID-19.
17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Daným rozhodnutím však žalovaná priamo zasiahla do subjektívnych práv žalobkyne, na základe čoho rozhodnutie žalovanej spadá pod súdny prieskum v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené sa priamo realizuje súdny prieskum rozhodnutia žalovanej, ktorý koná v administratívnom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti ako správny orgán I. stupňa. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
18. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 14.12.2020 žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznal nárok na dávku v nezamestnanosti. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 30.12.2020 Následne žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. V tejto žiadosti žalobkyňa poukázala na dôvody vyplývajúce z pandémie COVID-19 a s nimi spojenú nemožnosť udeliť advokátovi splnomocnenie na zastupovanie v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej.
19. Podľa § 192 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
20. Podľa § 192 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku (SSP), Na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne.
23. Podľa § 199 ods. 2 SSP, V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
24. Podľa § 202 ods. 2 SSP, Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
25. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o odpustenie zmeškania lehoty. Konkrétne išlo o lehotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 14.12.2020, ktorým žalovaná rozhodovala o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti.
27. Zákon č. 461/2003 Z. z. v platnom znení ustanovenie § 192 viaže odpustenie zmeškanej lehoty na splnenie určitých podmienok. V zmysle uvedeného musia byť dôvodom zmeškania lehoty závažné dôvody a zároveň o odpustenie zmeškania lehoty musí účastník požiadať v zákonnej lehote 15 dní, odkedy pominula príčina zmeškania a v tej istej lehote musí urobiť zmeškaný úkon. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/181/2010 zo dňa 22.06.2011 uviedol, že Správny poriadok závažný dôvod nedefinuje, pričom však možno ustáliť, že sa jedná o tak závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie zmeškanej lehoty, ktoré treba posudzovať osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu, môže ísť napríklad o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné komplikácie, náhle ochorenie s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť úkon. Najvyšší súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí v konkrétnom prípade uzavrel, že omyl pri výpočte lehoty na podanie odvolania žalobcom nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu za takýto závažný dôvod považovať. Z vyššie uvedeného je možné dôvodiť, že musí ísť svojou povahou o závažné okolnosti na strane účastníka, ktorých dôsledkom je objektívna nemožnosť vykonať procesný úkon. Daná judikatúra je aplikovateľná aj na preskúmavanú vec, keďže správny súd posudzuje skutočnosť, či v prípade neodpustenia lehoty zo strany žalovanej nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
29. Žalobkyňa, ako účastníčka administratívneho konania, podala dňa 02.02.2021 žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty a súčasne podala odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej, ktorým jej nebola priznaná dávka v nezamestnanosti. V žiadosti uviedla dôvody, pre ktoré nepodala odvolanie včas.
30. Správny súd poznamenáva, že žalobkyňa rozhodnutie zo dňa 14.12.2020 prevzala dňa 30.12.2020. Lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu v zmysle poučenia žalovanej (30 dní odo dňa oznámenia) uplynula dňa 29.01.2021 (piatok). Odvolanie voči tomuto rozhodnutiu spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty žalobkyňa doručila žalovanej elektronicky, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dňa 02.02.2021 (utorok). Teda aj vzhľadom na časovú rovinu podania odvolania spolu zo žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty a dňom uplynutia lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 14.12.2020 možno v postupe žalovaného vidieť až prísnu aplikáciu ustanovenia § 192 ZoSP aj vzhľadom na dôvody udávané žalobkyňou, ktoré dané spôsobili.
31. Konkrétne uviedla, že nemohla svoju vec prekonzultovať s advokátom a ani mu udeliť splnomocnenie na zastupovanie, keďže Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 808/2020 zo dňa 31.12.2020 obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 1. januára 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa s tým, že toto obmedzenie sa končí uplynutím 24. januára 2021. Medzi výnimkami z tohto obmedzenia nebola zaradená návšteva advokátskej kancelárie.
32. Ďalším dôvodom mala byť skutočnosť, že aj po dátume 24.01.2021, keďže advokát, ktorého chcela po tomto dátume splnomocniť na podanie odvolania, bol pozitívne testovaný na ochorenie Covid 19. Navyše v tom čase bola aj žiadateľka v blízkom kontakte s pozitívne testovanou osobou na toto ochorenie a k tomu Vláda Slovenskej republiky rozhodla o predlžení obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania.
33. Na uvedené dôvody žalovaná vo svojom rozhodnutí reagovala tak, že poukázala na ustanovenie § 192 ods. 1 ZoSP a po preverení dôvodov uvedených v žiadosti konštatovala, že žalobkyňa mohla v stanovenej lehote akýmkoľvek spôsobom (poštou, elektronicky, e-mailom, podaním dokladu v podateľni pobočky) vyjadriť vôľu podať odvolanie voči rozhodnutiu vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti č. 28961/2020-KEM-DvN zo dňa 14.12.2020 a následne doplniť svoje podanie po uplynutí dôvodov, ktoré uvádza v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Taktiež žalobkyňa nepreukázala tvrdenia uvedené v posudzovanej žiadosti.
34. Správny súd zdôrazňuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou konajúceho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými námietkami účastníka administratívneho konania a dal odpoveď na nastolené dôvody.
35. V zmysle uvedeného bolo zákonnou povinnosťou sa vysporiadať riadne s dôvodmi uplatnenými v žiadosti žalobkyne o odpustenie lehoty. Napriek tomu odôvodnenie rozhodnutia v podstate obsahuje len strohé konštatovanie o možnostiach žalobkyne podať odvolanie voči rozhodnutiu vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti. Z uvedeného je, podľa názoru správneho súdu, zrejmé, že žalovaný nereagoval na konkrétne dôvody, ktoré označila žalobkyňa vo svojej žiadosti.
36. Rovnako nie je zrejmé ani to, ktoré z tvrdení žalobkyne mal správny orgán za preukázané, respektíve či tieto tvrdené dôvody bez ohľadu na to, či boli alebo neboli preukázané, mohli, vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci, predstavovať závažné dôvody v zmysle ustanovenia § 192 zákona č. 461/2003 Z. z..
37. Správny súd skúma rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu a len v odôvodnení tohto rozhodnutia musia byť uvedené všetky jeho úvahy a dôvody, pre ktoré rozhodol daným spôsobom.
Účastník konania musí z odôvodnenia rozhodnutia dostať jasnú a zrozumiteľnú informáciu o tom, čo mal konajúci správny orgán za preukázané (a z akých dôkazov). V odôvodnení majú byť uvedené aj skutkové zistenia, z ktorých sa vychádzalo, ako aj právne vyhodnotenie veci, pričom správny orgán tak musí urobiť jasne a zrozumiteľne. Každé rozhodnutie žalovanej musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníka a bolo z neho zrejmé, ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil. Uvedené sa však v prejednávanej veci nestalo. Rozhodnutie žalovanej nereaguje na jednotlivé uplatnené dôvody. Bez akýchkoľvek pochybností takéto odôvodnenie nespĺňa zákonné nároky na odôvodnenie rozhodnutia a nie je vecou správneho súdu, aby si domýšľal dôvody rozhodnutia a sám nahrádzal správnu úvahu orgánu verejnej správy.
38. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti správneho orgánu, že v zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne. Teda neformálne posudzuje aj žalobné dôvody. Rovnako je preto aj na mieste, aby správny orgán nepristupoval k prípadu žalobkyne a k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania len čisto formalisticky, bez zohľadnenia stavu, v akom sa vtedy nachádzala Slovenská republika. Nie je pritom neznámou skutočnosťou, že v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorý bol dovtedy pre nás neznámou chorobou, s neznámymi následkami ochorenia a jeho prekonania, že občania pristupovali k nej ako k chorobe priamo ohrozujúcej ich zdravie a život a že mali dôvodnú obavu z nej. Vláda SR reagovala na závažnosť situácie, čo len zvýrazňuje dôležitosť daného problému, že vydala uznesenie č. 808 z 31.12.2020, ktorým bola v období od 01.01.2021 do 24.01.2021 obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, ktorý následne aj predĺžila. Správny súd má za to, že správny orgán by mal danú skutočnosť, t.j. stav, v akom sa Slovenská republika nachádzala z dôvodu ochorenia chorobou COVID-19, zohľadniť pri svojom ďalšom rozhodovaní, aj keď zákonodarca opomenul v súvislosti s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19, zahrnúť do právnych úprav v súvislosti s touto chorobu určité skutočnosti a okolnosti, ktoré sa však v bežnom a praktickom živote vyskytli.
39. S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a nasl. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.