Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-93-2015.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K., W., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti J. J., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej Odborným učilišťom internátnym Valaská, bytom P., L. XX/XX, toho času bytom P., P. XXX/X a Y. K., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnaného, bytom P., L. XX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v tomto znení :
1. maloleté deti W. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. K., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky;
2. otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej W. 30,- Eur mesačne a na výživu maloletého Y. 30,- Eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 04.06.2015;
3. styk otca s maloletými deťmi sa upravuje tak, že otec je o p r á v n e n ý s nimi sa stýkať každý párny víkend od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod. tak, že ich v určený čas prevezme pred bytom matky a po zrealizovanom styku maloleté deti v určený čas matke vráti pred jej bytom;
4. matka sa z a v ä z u j e otcovi styk s maloletými deťmi umožniť.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 29.04.2015 sa matka maloletých detí domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nim tak, aby obidve deti jej boli zverené do osobnej starostlivosti a ich otec aby bol zaviazaný prispievať na každé z nich po 30,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sú narodené mimo manželstva, od augusta 2014 rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Maloleté deti sú narodené mimo manželstva. Maloletá W. má necelých 12 rokov. Je zdravá. Končí 5.ročník Základnej školy vo Valaskej. Na začiatku školského roka jej matka na združenie rodičov platila 20,- Eur, za celý školský rok jej za školské pomôcky a potreby dala cca 100,- Eur. Maloletá do školy chodí peši, stravuje sa v školskej jedálni na Odbornom učilišti vo Valaskej, kde sa za stravu platí 17,- až 20,- Eur mesačne.
Maloletý Y. má necelých 6 rokov. Je zdravý. Navštevuje predškolskú triedu Materskej školy vo Valaskej. Do škôlky chodí peši. Matka si nepamätá koľko mu na začiatku roka platila na združenie rodičov, každý mesiac mu platí poplatok 5,- Eur a za stravu cca 25,- Eur. Maloletý je prihlásený na povinnú školskú dochádzku do Základnej školy Valaská. Matka počíta s tým, že na začiatku školského roka ju nákup školskej tašky a školských pomôcok a potrieb pre neho vyjde cca 100,- až 150,- Eur. Maloletý do školy bude chodiť peši, stravovať sa bude v školskej jedálni, kde sa za stravu platí cca 25,- Eur. Tiež maloletý bude navštevovať školskú družinu, kde sa mesačne platí 4,- Eurá.
Matka maloletých detí je slobodná, nemajetná. Pracuje na Odbornom učilišti internátnom vo Valaskej s priemerným čistým mesačným zárobkom 445,14 Eur. Poberá prídavky na obidve deti. Žije sama s maloletými deťmi v prenajatom 2-izbovom byte. So zdravím nemá zvýšené výdavky. Medzi jej mesačné výdavky patrí nájomné 170,- Eur + 25,- Eur, za káblovú televíziu štvrťročne 10,- Eur, ročne za smeti 44,- Eur. Ročne pri vyúčtovaní väčšinou za elektriku dopláca 50,- až 60,- Eur. Za rok 2014 jej v súčasnosti za bývanie vracali 60,- Eur. Do práce chodí peši. Namiesto nej sa v jedálni Odborného učilišťa internátneho stravuje dcéra Karin. Má dve pôžičky, ktoré si zobrala na prekrytie finančných problémov, spláca ich po 40,- Eur + 48,- Eur, jednu bude splácať ešte rok a pol, druhú 2 roky.
Otec maloletých detí je slobodný, nemajetný, je vyučený automechanikom, 17 rokov vykonával živnosť práce v lese. Tiež popritom bol súkromne hospodáriacim roľníkom. Pre zdravotné problémy ani živnosť ani činnosť súkromne hospodáriaceho roľníka nemôže vykonávať. Je evidovaný ako nezamestnaný, v súčasnosti bez akéhokoľvek príjmu. Zarobí si príležitostne na brigádach mesačne cca 50,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije so svojou matkou, svojou sestrou a jej dcérou v rodinnom dome matky. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, ale kvôli financiám lekárov nenavštevuje. Naposledy mal také problémy, že sa nedokázal postaviť na nohy, za injekcie zaplatil 15,- Eur, ale už na ďalšie vyšetrenia nešiel. Už 3 krát odložil operáciu chrbtice. Medzi jeho mesačné výdavky patrí za mobil svoj a tablet pre dcéru, v ktorom je aj internet, za všetko spolu on platí 42,- Eur. Pred cca 10 rokmi zobral hypotéku vo výške 100.000,- Sk a prispel ňou svojej sestre na nákup bytu vo Valaskej, z tejto hypotéky sa prispelo cca na polovicu bytu, túto hypotéku mesačne spláca po 30,- Eur; v tomto byte v súčasnosti býva matka s maloletými deťmi. Do spoločnej domácnosti, ktorú vedie so svojou matkou finančne neprispieva, prispieva svojou prácou.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Podľa § 162 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie bežného výživného je predbežne vykonateľný, lehota na plnenie plynie od jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.