Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-61-2012.pdf
PDF · 170.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 667,28 € a iné s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrhy na prerušenie konania s a z a m i e t a j ú .
II. Žaloba s a z a m i e t a .
III. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Žalobkyni s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € z titulu z titulu nesprávneho úradného postupu P. súdu H.. X., že P. súd H. ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ňou zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného) G. N. pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXX/XXXX. Z. v zákonnej procesnej lehote XX dní od prijatia žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. X I. poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. R. uviedla, že v predmetnej exekučnej veci bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia tejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. X písm. i) I. poriadku. Z. však rozhodol o žiadosti až dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom exekučné konanie začalo dňa XX.XX.XXXX. W. teda k omeškaniu viac ako XXX dní. O. súd nesprávne postupoval spôsobom odporujúcim zákonu, pretože preskúmaval v rámci exekučného konania rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom takým spôsobom, že zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie. H. spôsobom sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu nepatrí, čím porušil zásadu legality (čl. X ods. X Q. SR). I. súd sám rozhodol vo veci samej tak, že nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré malo za následok zánik vykonania práva a tým uskutočnil činnosť, ktorá by mu prináležala len vtedy, ak by konal v pozícii rozhodcovského súdu podľa § 40 a nasl. R. č. XXX/
XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní. I. súd svojím postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok a formálne vyvolal stav, ktorým založil prekážku vo veci rozhodnutej vo vzťahu medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníkom odvíjajúcej svoju podstatu od zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty uvedenej v ustanovení § 41 R. č. XXX/XXXX Z.z. a ktorý je z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a žalobkyňa už nemôže uplatňovať svoju pohľadávku z istiny úveru s príslušenstvom v občianskoprávnom konaní pre prekážku veci rozhodnutej, pričom podľa platnej právnej úpravy sú oba exekučné tituly rovnocennými exekučnými titulmi. R. si uplatnila majetkovú škodu v celkovej výške XXX,XX €, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úvere. D. nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovala z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. R. by totiž mohla vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jej pohľadávky s príslušenstvom. V. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne a zánik vymožiteľnosti jej pohľadávky s príslušenstvom, čo malo za následok zánik už vytvorených podnikateľských aktivít a stratu zisku a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších podnikateľských aktivít a rozhodnutí, ktoré mohla prijať. R. si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymožiteľnosti pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) v sume XXX,XX €, t.j. XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). R. podľa ustanovenia § 15 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "R. č. XXX/XXXX Z.z.") písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne nereagovala. R. aj náhradu trov konania.
F. P. súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.
X. G. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. G. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu bola vada konania spočívajúca v nesplnení povinnosti podľa § XXX ods. X O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z. prvého stupňa týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných O.s.p. a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces v intenciách čl. XX ods. X Q. SR. V závere dodal, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX s tým, že si v rámci doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. X O.s.p.
Q. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Z. neúčasť žalovaná ospravedlnila. R. navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia Q. súdu SR na základe jej ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu G. súdu v H. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania a rozhodnutia. P. tiež namietala zaujatosť všetkých sudcov P. súdu H.. S. na podanú ústavnú sťažnosť mala za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § X09 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. X písm. c) O.s.p. , a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Q. súdu SR o jej ústavnej sťažnosti. Z uznesenia Q. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. I. ÚS XXX/ XXXX-XX bolo zistené, že o ústavnej sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie odmietol. W. uvádzaný žalobkyňou tak už v súčasnosti neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá.
G. došlo medzičasom k zmene zákonného sudcu v predmetnej právnej veci, vec bola opätovne predložená G. súdu v H. ne rozhodnutie o námietke týkajúcej sa novo určeného zákonného sudcu predmetnej veci. G. súd v H. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XNcC/X/XXXX-XXX rozhodol, že ani novo určená zákonná sudkyňa M.. S. G. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
R. ďalším podaním navrhla konanie prerušiť z dôvodu, že P. súd A. v konaní pod sp. zn. XC/X/XXXX uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § X09 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Z. dvora I. únie o X prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná 1/ - Z. republika, zastúpená O. spravodlivosti SR. R. návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. X písm. c) O.s.p. odôvodnila tým, že pre ďalší priebeh a rozhodnutie v predmetnej právnej veci má zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní vedenom na P. súde A. pod sp. zn. XC/X/XXXX zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. S poukazom na navrhované prerušenie konania žalobkyňa zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, a to vzhľadom k tomu, že o jej návrhu je potrebné rozhodnúť uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, a teda jej účasť na pojednávaní žalobkyňa vyhodnotila na neúčelnú. Z. z úradnej činnosti zistil, že uznesenie P. súdu A. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC/X/XXXX-XXX o prerušení konania, na ktoré poukazovala v návrhu na prerušenie konania žalobkyňa, odvolaním napadla práve žalobkyňa A., s.r.o., pričom G. súd v A. dňa XX.XX.XXXX uznesenie P. súdu A. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V konaní pred P. súdom A. pod sp. zn. XC/X/XXXX je zároveň žalobkyňou fyzická osoba a žalovanými sú 1/ SR - O. spravodlivosti SR a 2/ A., s.r.o., s tým, že konanie je vedené ako žaloba o náhradu škody pre porušenie práva I. únie.
A. § 109 ods. X písm. c/ O.s.p. súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. H. ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. A. ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. A. konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť, nie však povinnosť. A. podľa tohto ustanovenia bude odôvodnené v konaniach, v ktorých výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, a to toho, v ktorom bolo konanie prerušené. H. záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.
S. k predmetu sporu, ktorý je prejednávaný na P. súde A. pod sp. zn. XC/X/XXXX, ako aj zistenie, že uznesenie P. súdu A. o prerušení konania, na ktoré žalobkyne v návrhu na prerušenie poukazovala a ktorým tento návrh odôvodňovala, bolo odvolacím súdom zrušené, mal súd za to, že ani tento návrh žalobkyne na prerušenie konania nie je dôvodný. V konaní pred P. súdom A. je žalobkyňa žalovanou 2/ a v tomto konaní ide o náhradu škody z dôvodu porušenia práva I. únie, pričom v predmetnej právnej veci ide naopak o nárok, ktorý má podľa žalobkyne vyplývať z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd o tejto rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej doby tak, že túto zamietol.
A. súd oba návrhy žalobkyne na prerušenie konania zamietol (výrok I.).
Z. rovnako na opätovne podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, podľa § 15a ods. X O.s.p. neprihliadal. Z. tak v konečnom dôsledku dôvod neúčasti žalobkyne na pojednávaní neuznal za ospravedlniteľný. A. tom účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité. Z. posudzoval žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a ak sa žalobkyňa na pojednávanie riadne nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o odročenie, musí znášať sama aj následky svojej neprítomnosti. A. súd vec podľa § 101 ods. X O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
R. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné na priznanie náhrady škody podľa R. č. XXX/XXXX Z.z. A. na nedostatky žaloby, spočívajúce v tom, že žalobkyňa nedokázala uviesť
ani spisovú značku príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody a odkazom na príslušný exekučný spis prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno má znášať sama. H. žalobkyne o neznalosti spisovej značky ňou namietaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, keďže je v predmetnom exekučnom konaní oprávnenou a v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať relevantný záujem na tom, aby identifikovala konanie, ktorým jej bola spôsobená škoda. R. v danom prípade neoznačila titul nároku na náhradu škody. X. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by bolo možné vysvetliť ako nesprávny úradný postup ale zároveň namieta nesprávny postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je teda zrejmé, či si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu pre prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, t.j. napr. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom konaní, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti a žalovaná má za to, že všeobecnému súdu neprislúcha posudzovať prieťahy v konaní. R. poukázala na to, že žaloba bola podaná na súde skôr ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie písomného nároku na náhradu škody, stanovená v § X6 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z., a poškodený má právo domáhať sa náhrady škody až po uplynutí X mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobkyne na náhradu škody boli doručené žalovanej dňa XX.XX.XXXX), preto je nárok na súde predčasne uplatnený. R. poukázala na to, že napriek výzvam na doplnenie žiadosti žalobkyňa neposkytla nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. X písm. a/ R. č. XXX/XXXX Z.z. nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. R. č. XXX/XXXX Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. A. posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná poukázala na ustanovenie § 9 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. v znení R. č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, pričom žalobkyňa dosiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložila, čím si nesplnila ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. R. poukázala na to, že z ustanovenia § 44 ods. X I. poriadku účinného od XX.XX.XXXX a z ustanovenia § 41 ods. X písm. d/ I. poriadku vyplýva, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí o exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. To znamená, že akýkoľvek nárok žalobkyne, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po XX.XX.XXXX (účinnosť novely I. poriadku č. XXX/XXXX Z.z.), nemá žiadnu oporu v zákone. A. XX.XX.XXXX ustanovenie § 41 ods. X písm. d/ I. poriadku znelo nasledovne: "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". A. tom v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm. d/ I. poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila autentickým výkladom aj D. rada Z. republiky ako zákonodarný zbor. Z., že sa do formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákonného ustanovenia. A. argumentácia žalobkyne je v interpretácií toho, čo zamýšľal zákonodarca, nepravdivá a ustanovenie § 41 ods. X písm. d/ I. poriadku sa pred XX.XX.XXXX aplikovalo aj na rozhodcovské rozsudky. R. poukázala na judikatúru Q. súdu SR sp. zn. I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje: "A. posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X Q. SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. A. "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. XX ods. X ústavy (I. ÚS XX/XX)". Z uvedeného jasne vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu tzv. spotrebiteľských zmlúv. R. si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. D. úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. C. nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom realizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, avšak pre túto formu zodpovednosti je určujúce, aby nezákonnosť rozhodnutia podľa ustanovenia § 6 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. V. táto podmienka v prípade zamietnutých žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobkyňou nie je splnená. A. rozhodnutie exekučného súdu nemožno považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. P. správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tiež nie je namieste posudzovať, pretože ide o namietanie samotného rozhodnutia. A. nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. R. poukázala na to, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. X I. poriadku vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. X. lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa ustanovenia § 41 ods. X písm. c/ a d/ I. poriadku) a ak ho v lehote súd nepoverí, XX-dňová lehota neplatí a ani sa nedá logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. R. ďalej uviedla, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal "opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu". R. poukázala na to, že v zmysle uznesenia Q. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. IV. ÚS XX/XXXX-XX, uznesenia D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX, uznesenia D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XMCdo/XX/XXXX a uznesenia D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. A. názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (akým je právoplatný rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci) vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 R. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce z platného právneho poriadku, je legitímny. R. v súlade s ustanovením § X9 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. žalovaná vzniesla námietku premlčania u všetkých žalobou uplatnených nárokov, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred XX.XX.XXXX z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej X-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. R. sa vo svojej žalobe okrem iného domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom, vymáhanej od povinného. A. úspešné uplatnenie nároku podľa ustanovenia § X7 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Od povinnosti riadne škodu preukázať žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, ktorými žalobkyňa odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. A. ide o škodu spočívajúcu v istine s príslušenstvom, žalobkyňa nepreukázala existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha. D. ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že nie je možné pohľadávku od dlžníka vymôcť a že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, žalovaná poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. D. rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobkyne na súde (uznesenie G. súdu v H. z XX.XX.XXXX sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, uznesenie G. súdu v R. z XX.XX.XXXX sp. zn. XXCoE/XX/XXXX). R. mala možnosť získať iný exekučný titul, napr. podaním návrhu na začatie konania, čo neurobila a svojou nečinnosťou sama prispela k situácii, ktorú v žalobe namieta. R. uviedla, že ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobkyňa uplatní novým
návrhom na začatie konania, musela by preukázať, že by jej súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume požadovanej v tomto konaní od žalovanej (čo nepreukázala a ani preukázať nemôže) a že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, t.j. keby nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. H. skutočnosť žalobkyňa nepreukázala ani nepreukáže, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, zomreli a pod. R. je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobkyni materiálnu škodu, pretože žalobkyňa nepreukázala vznik ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť inak. R. sa ďalej domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XX% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobkyňa uplatňovala podaním návrhu na začatie konania. R. poukazuje na znenie ustanovenia § 17 ods. 2, X R. č. XXX/XXXX Z.z. a na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. A. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže nároky si uplatňuje žalobkyňa ako právnická osoba (rozsudok D. súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX). R. tiež uvádzala aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov bez bližšej konkretizácie. R. ani neuviedla, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy. V konečnom dôsledku požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. R. ďalej zjavne opomenula, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. X. zo žaloby nevyplýva, a preto žalovaná nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa jej náhrada mala poskytovať v peniazoch. R. poukázala na ustanovenia § X ods. X P. zákonníka a § 17 ods. 2, 3 R. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení nie je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie, ak by boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobkyne a povedomí, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené. V posledných rokoch tiež všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobkyne na trhu spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na list I. komisie, B. riaditeľstva pre spravodlivosť č. M./V D (XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri I. únii, v ktorom I. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré poukazovalo na neprijateľné podmienky u žalobkyne, súvisiace najmä s nákladmi na úver vo výške takmer XXX%, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, sankcie pri nesplnení záväzku vo výške XX,XX% ročne a pod. R. je vnímaná verejnosťou ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobkyne považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. Z ustanovení § 5 ods. X a § 9 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa R. č. XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať taktiež príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. A. ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. S. zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno podľa žalovanej tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu. V zhrnutí svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. R. má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla, si zavinila sama spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti a pasivitou pri obhajovaní svojich práv. R. si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Z. vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX a obsahu exekučného spisu P. súdu H. vedeného pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tiež rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj o zastavení exekúcie, pričom zistil tento skutkový stav veci:
P. súdu H. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora M.. F. G. so sídlom v N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: A., s.r.o. N. (žalobkyne) proti povinnému: N. G., č. XX, XXX XX O., pre vymoženie XXX,XX €, istiny s príslušenstvom. Z. značka súdneho exekútora bola EX XXXX/XX. Z. značka exekučného súdu bola XXEr/XXXX/XXXX. D. na vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX.
P. súd H. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. H. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že exekučný titul - rozsudok Z. rozhodcovského súdu pri spoločnosti Z. rozhodcovská, a.s., N., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX priznáva plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Z. zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.
P. súd H. následne uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania uznesenia exekučného súdu o zamietnutí tejto žiadosti uplynulo XXX dní.
A. § 3 ods. X písm. d/ R. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
A. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou R. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
A. § 9 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia I. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Q. súdu Z. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Q. súd Z. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
A. § 9 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
A. § X7 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
A. § 17 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
A. § 17 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s prihliadnutím najmä na: a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
A. čl. X ods. X Q. SR Z. republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
A. čl. X ods. X Q. SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
A. čl. X ods. X Q. SR Z. republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na I. spoločenstvá a I. úniu. A. záväzné akty I. spoločenstiev a I. únie majú prednosť pred zákonmi Z. republiky. A. právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. XXX ods. 2.
A. čl. X ods. X Q. SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
A. čl. X ods. X Z. F. XX/XX/EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
A. čl. X ods. X smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
A. čl. X ods. X smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
A. § 41 ods. X písm. d) I. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od XX.XX.XXXX) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
A. § 44 ods. X I. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od XX.XX.XXXX) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. A. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
A. § 3X ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "R. č. XXX/XXXX Z.z.") rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve v obchodnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného tuzemskými kolíznymi normami.
A. § 31 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Z. republiky.
A. § X1 ods. 3 R. č. XXX/XXXX Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. F. súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. XXa)
A. § 44 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Z. republiky.
A. § 44 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Z. republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.
A. § 45 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
A. § 45 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku X písm. b) alebo c).
R. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V danej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej XX-dňovej lehoty na vydanie poverenia a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. G. mal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívať v prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd v omeškaní viac ako XXX dní, ako aj v tom, že exekučný súd v konaní o žiadosti komplexne preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu nepatrí, čím porušil zásadu právnej istoty a vytvoril prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Z., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79 ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.
A. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie X základných predpokladov: X/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
D. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup smeroval.
Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX nebol povinný udeliť (vydať) poverenie, resp. rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora v lehote XX dní od doručenia žiadosti. Z právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, a to z ustanovenia § 44 ods. X I. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (od XX.XX.XXXX), vyplýva, že zákonná XX-dňová lehota platí len v prípadoch, v ktorých exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade opaku, t.j. zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadnu lehotu na vydanie zamietajúceho uznesenia zákon neupravoval. R. bola s účinnosťou od XX.XX.XXXX (bez prechodných ustanovení na novelu I. poriadku sa vzťahujúcich) prijatá právna úprava, podľa ktorej zákonná XX-dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v takých
exekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. A. nie je pravdou to, čo v žalobe uvádza žalobkyňa, t.j. že došlo k omeškaniu s rozhodnutím exekučného súdu o poverení v trvaní XXX dní, nakoľko právna úprava žiadnu (procesnú, zákonnú i poriadkovú) lehotu na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti v inkriminovanom čase neupravovala.
Z. tiež poznamenáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný splnomocneným zástupcom žalobkyne pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX a súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po lehote uvedenej v ustanovení § 44 ods. X I. poriadku účinného v čase podania predmetnej žiadosti, ktoré porušenie nemožno vzťahovať na nečinnosť exekučného súdu.
Z. uvádza, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 R. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní (napr. rozsudok D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XMCdo/XX/XXXX), ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a v zmysle ktorého exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. H. v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom ustanovení. I. súd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom. P. takého skúmania exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Z. dvora I. únie vo veci C XX/XX V. H. SL proti Y. F. D., podľa ktorého smernicu XX/XX treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod XX).
Z. zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady XX/XX/EHS (čl. X ods. X písm. t/) každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života. A. rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú súdu zasielané. Z. nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť súdneho exekútora. L. o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. S. rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti vyhovie alebo ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí žiadosti vždy vyhovieť. A. teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil a právne posudzoval, pričom išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bol nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Z. v tomto ďalej poukazuje na judikatúru, a to konkrétne: rozhodnutie D. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdom XXX/XX, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie D. súdu SR sp. zn. XCdo XX/XX, podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie D. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XX, podľa ktorého rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. X R. č. XXX/ XX Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) možno posúdenie veci a vydanie rozhodnutia považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. A. rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti o vydanie poverenia a skúmaná materiálna správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.
Je nepochybné, že zmluva o úvere, na podklade ktorej sa viedla sporná exekúcia a ktorú uzavrela žalobkyňa (oprávnená) s dlžníkom (povinným), je zmluvou spotrebiteľskou. M. z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So vstupom Z. republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do P. zákonníka R. č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60) a uvedená právna úprava má základ v Z. F. č. XX/XX/EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. A. prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od XX.XX.XXXX (§ 897f ods. X P. zákonníka) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 5X a XX tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § XX tohto zákona do X mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. X. spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súlade s ustanoveniami § 53, XX a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z ustanovení § 54 ods. 1, X P. zákonníka pri tom vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z. sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. D. týmto skutočnostiam a platnému právnemu poriadku Z. republiky, vrátane zákonov na ochranu spotrebiteľa (najmä o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch a P. zákonníka), podľa ktorých sa postupuje aj v rozhodcovskom konaní, žalobkyňa uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere, ktorá obsahovala zrejme neplatné zmluvné dojednania v neprospech spotrebiteľa.
I. súd v konaní vedenom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX zistil, že zmluva o úvere, na poklade ktorej sa viedla exekúcia, obsahovala nekalé a neprijateľné zmluvné podmienky (ktoré boli preto neplatné) až v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S. súdu i v rámci exekúcie prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok aj abstraktná kontrola spotrebiteľskej zmluvy s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života za účelom naplnenia cieľov čl. X Z. F. XX/XX/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. L. o medzinárodný záväzok, ktorý na seba vzala Z. republika po vstupe do I. únie a ktorý je povinná rešpektovať, pričom táto smernica má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Po zistení, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, nemohol exekučný súd vydať príslušné poverenie na vykonanie exekúcie. Z. totiž návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) na všeobecnom súde nepodal a iný procesný postup exekučného súdu ako zamietnutie žiadosti právna úprava v inkriminovanom čase neumožňovala. D. možné v exekučnom konaní rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takým spôsobom, že by sa vydalo v XX-dňovej lehote len čiastočné poverenie na vykonanie exekúcie, napríklad v časti istiny.
I. komisia tiež vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Z. dvorom I. únie C-XX/XX A./ G. uviedla: Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, zakotvuje už vnútroštátne právo. F., ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice XX/XX/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. A. ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Q., zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. X zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Q., povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady (čl. XX, XX).
V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť, na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie Q. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, že žalobkyňa pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných konaní (ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Q. súd SR konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát, zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. A. by mohli
byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. Q. súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore I. súdu pre ľudského práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. D. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami svojich podaní prispel k zaťaženosti súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania. V prípadoch, keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. H. skutočnosť je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá správania žalobkyne ako účastníka súdneho konania. A. posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. XX ods. X ústavy alebo práva podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (L.. ÚS XXX/ XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie účastníkov súdneho konania (X), postup samotného súdu (3) a význam veci pre účastníka (X). In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. A. všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi žalobkyne, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor pre žalobcu inak existenčný.
Z. poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. Q. súd SR vyslovil názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (IV. ÚS XXX/ XXXX). O. je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. XX ods. X ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. A. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). Q. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X ods. X dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).
S. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Q. postup exekučného súdu, ktorý rešpektoval medzinárodné záväzky Z. republiky voči I. únii, nemožno charakterizovať ako nezákonný, resp. nesprávny. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu nebol naplnený, žalobkyni nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.
A. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
U. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy), keď v konaní požadovala od žalovanej náhradu istiny s príslušenstvom, pričom nepreukázala a ani preukázať nemôže, že by jej súd bez akýchkoľvek pochybností priznal takto požadovaný nárok od dlžníka, ak by si ho uplatňovala v občianskom súdnom konaní (a teda nie v rozhodcovskom konaní). Z. tiež zastáva názor, že konaním exekučného súdu nedošlo k vytvoreniu prekážky res iudicata. Za tohto stavu je vznik škody a jej výška nepreukázaná. R. nepreukázala ani splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe požadovanú nemajetkovú ujmu vyčíslila ako XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorú majetkovú škodu, resp. jej vznik a výšku, ako už súd uviedol vyššie, v konaní nepreukázala a na tom základe nie je teda
preukázaná ani nemajetková ujma. R. nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma jej vznikla, vzhľadom na subjekt žalobkyne, ktorý je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Z. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok D. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). H. je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. A. žalobkyne z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. Z. taktiež nezistil, že by v predmetnej exekučnej veci žalobkyňa využila nejaké právne prostriedky, ktorými by chcela zvrátiť ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. H. je tiež jeden z aspektov, na ktorý musí súd prihliadať. H. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. R. nepreukázala, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.
S. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. D. procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). A. súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II.).
Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať, že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo a ako sa subjekty práva majú správať. F. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§ X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. D. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.
A. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. A. súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.
A. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni, pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrok L..).
A. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).