Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-65-2012.pdf
PDF · 148.95 KB
No categories available
12C/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. XXX/XX, N., zastúpený: prom. práv. Iveta Orlíková, advokátka, Kapitulská 6, Trnava, proti odporcovi: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná 44, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že navrhovateľ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-ica a X. D., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, bol dňu svojej smrti vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-. k nehnuteľnosti vedenej V. úradom T. - katastrálnym odborom, pre okres T., obec K., katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „P. pod parcelným číslom XX/X - záhrady vo výmere XXXmX.
U r č u j e s a , že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej V. úradom T. - katastrálnym odborom, pre okres T., obec K., katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „P. pod parcelným číslom XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 777,31 eura a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.10.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2012, pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol navrhovateľ určený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenej pod parc.č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcela registra „P., nachádzajúcej sa v k.ú. K., v podiele X/X a odporca by bol určený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenej pod parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela registra „P. nachádzajúcej sa v k.ú. K., v podiele X/X, s povinnosťou odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Uznesením č.k. 12C/65/2012-100 zo dňa 07.01.2014 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.04.2015 súd pripustil zmenu petitu návrhu s tým, že v zmysle poslednej zmeny návrhu ďalej bude rozhodovať o nasledovnom petite: "I. alternatíva petitu: Súd určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica a p. X. D., nar. XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica k nehnuteľnosti vedenej pod parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcela registra "P. nachádzajúcej sa v k.ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny.
Súd určuje, že p. N. D., nar.XX.X.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc. č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela registra "P., nachádzajúcej sa v k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele X/X, vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny. alebo II. alternatíva petitu: Súd určuje, že p. C. D., nar.XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica a p. X. D., nar.XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica, k nehnuteľnosti vedenej na parc. č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcely registra "P., a stavby - rodinný dom s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia (trovy právneho zastúpenia budú vyčíslené v súlade s priebehom konania)."
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola C. notárstvom spísaná J. zmluva formou R. zápisnice č. NZ XXX/XX, N XXX/XX, ktorou navrhovateľ ako podielový spoluvlastník v podiele X-ica spolu s podielovým spoluvlastníkom X. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho bratom, ktorý vlastnil rovnaký podiel l/X-ica, odpredal odporcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX ako parc.č. XX/X - dom č. XX a dvor, vo výmere XXX m2. Preverovaním v archíve Okresného súdu Trnava bolo zistené, že informácie ohľadne výmery parc.č. XX/X poskytla notárovi I. geodézie a kartografie dňa XX.XX.XXXX, kde sa uvádza, že parc.č. XX/X (dom, dvor) má výmeru XXX m2. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice ako aj znalec pri určovaní ceny predávanej nehnuteľnosti postupoval v súlade s dokladmi predloženými strediskom geodézie. Preverovaním na I. katastra nehnuteľností v T. bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX zo strany Z. n.p. T., po predložení uvedenej J. zmluvy na zápis, bola zaslaná na C. notárstvo výzva s oznámením, že J. zmluvu R I XXX/XX vracajú z dôvodu, že parc.č. XX/X dom č. XX a dvor zapísaná v LV č. XXX má podľa evidencie výmeru XXX m2, a nie ako je uvedené v J. zmluve výmeru XXX m2, preto žiadajú výmeru opraviť, pričom LV č. XXX so správnym určením výmery parc.c. XX/X sa pripájal. Táto zásielka zo strany Z. n.p. T. sa však v spisovej agende V. súdu Trnava nenachádza, nebola doručená ani zmluvným stranám, a preto nemohlo dôjsť k žiadnej oprave či už formou dodatku k notárskej zápisnici alebo akéhokoľvek iného písomného prejavu vôle zo strany zmluvných strán. Podľa existujúcej spisovej agendy I. katastra T. bolo zistené, že bol vyhotovený dňa XX.XX.XXXX geometrický plán č. XXX-XXX- X/XX a bol schválený dňa XX.XX.XXXX I. geodézie a kartografie v D., stredisko Z. v T., ktorým sa dával do súladu stav reálny so stavom právnym založený uvedenou notárskou zápisnicou. Na základe takto vypracovaného geometrického plánu sa odčlenila z výmery parc.č. XX/X - záhrady (ktorú vlastnili navrhovateľ a jeho brat ako podieloví spoluvlastníci) jej časť vo výmere XXX m2 a tá sa pričlenila k parc.č. XX/X (ktorá bola predmetom predaja), čím parcela XX/X oficiálne nadobudla výmeru XXX mX v súlade s obsahom Kúpnej zmluvy. Tento geometrický plán bol schválený I. katastra dňa XX.XX.XXXX a to bez súhlasu navrhovateľa a jeho brata. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že I. katastra T. ako správny orgán schválila tento geometrický plán, pričom sa ním však odoberala výmera z druhu pozemku
- záhrada a pričlenila sa k druhu pozemku - zast. plochy, čo navrhovateľ považuje za nesprávny postup zo strany správneho orgánu. Na základe uvedenej Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ a jeho brat mali vôľu odpredať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. K., vedenú pod parc.č. XX/ X dom. s.č. XX a dvor, pričom výmera pre nich nebola podstatná, za uvedenie výmery zodpovedal správny orgán - Z. n.p. T. dnes I. katastra T., ktorý viedol evidenciu nehnuteľností. Podľa navrhovateľa je nesporné, že navrhovateľ a jeho brat chceli odpredať parc.č. XX/X - dom s.č. XX a dvor, odporcovi, a to len vo výmere, ktorú mohli vlastniť. V žiadnom prípade nemali vôľu odpredať odporcovi časť z parc.č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, ktorú v čase spísania J. zmluvy vlastnili v pôvodnej výmere XXXX m2. Vzhľadom k tomu, že neprišlo k vyhotoveniu žiadneho písomného Dodatku k R. zápisnici do dnešného dňa, nie je možné formou vyhotovenia GP bez súhlasu dotknutých strán zosúladiť právny a reálny stav a odobrať vlastníkovi nehnuteľnosti časť jeho nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom predaja a kúpy. Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ prostredníctvom svojho advokáta obrátil listom na I. katastra T. so žiadosťou o vykonanie opravy ohľadne výmery parc.č. XX/X - záhrady, z ktorej bola neoprávnene odčlenená časť vo výmere XXX m2. I. katastra T. vydala dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte v kú. K., zamietla. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že vzniknutú situáciu môžu strany riešiť dohodou
alebo súdnou cestou - žalobou o určenie vlastníctva spornej časti. Na osobnom stretnutí odporcu a právneho zástupcu navrhovateľa odporca nemal záujem riešiť vlastnícke vzťahy, trval na tom, že kúpil parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, tak ako je uvedené v J. zmluve a za toto aj zaplatil. Podľa jeho vyjadrenia nevie, kto dal vyhotoviť GP, ale súhlasil s ním. Odporca sa bránil, že oprávnene užíva nehnuteľnosť parc.č. XX/X vo výmere XXX m2 a domáha sa jej oprávneného vydržania. Podľa názoru navrhovateľa odporca vedel, že došlo k určeniu nesprávnej výmery nehnuteľnosti, a tak o jeho dobromyseľnosti nemožno hovoriť. Dôkaz o tom, že vedel o nesprávnej výmere nadobudnutej nehnuteľnosti a o vyhotovení GP, je ním pripravené potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré predložil navrhovateľovi. Toto prehlásenie navrhovateľa potom predložil I. katastra T. ako súčasť k vyhotovenému GP. V návrhu na pripustenie zmeny návrhu zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ 2. alternatívu petitu odôvodnil tým, že vzniká otázka, či by sa súd nemal zaoberať ako predbežnou otázkou absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy, pretože je tu rozpor medzi prejavom vôle predávajúcich a prejavom vôle kupujúceho - odporcu, čo je podstatná náležitosť právneho úkonu. V prípade, že súd vysloví, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, zmluvné strany si vrátia vzájomne poskytnuté plnenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že doteraz od odporcu neobdržal celú kúpnu cenu, kúpna cena bola vo výške 43.003,- Kčs, vyplatená bola iba v sume 15.000,- Kčs.
Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 13.05.2013, kde žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu notárska zápisnica ohľadom predaja a kúpy predmetnej nehnuteľnosti je správna v celom rozsahu, je toho názoru, že právny úkon je potrebné vykladať podľa toho, kto ho urobil. Vo výmere, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, je aj výmera, ktorú navrhovateľ sporuje. Odporca je toho názoru, že zo strany oboch účastníkov konania bola vôľa previesť výmeru tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici. Bola aj zaplatená kúpna cena za tú výmeru nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. T. J.. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že odporca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, od predmetnej zmluvy počnúc zápisom do katastra nehnuteľností, t.j. od roku XXXX užíva odporca nerušene predmetnú nehnuteľnosť, považuje ju za vlastnú. Ďalej odporca uviedol, že nedostal žiadne oznámenie z katastra nehnuteľností, predtým z Z. n.p. T... Poukázal na rozpor v tvrdení navrhovateľa, ktorý uvádza, že predmetnou zmluvou prevádzal iba vlastníctvo k domu a dvoru a nie k záhrade. Predložil súdu potvrdenie zo dňa 05.04.1988, v ktorom konštatuje navrhovateľ osobne a potvrdzuje, že dom spolu so záhradou, ktorého bol dedičom po zomrelom X. D., právoplatne odpredal synom C. D., K., okres T. a z tohto dôvodu si nenárokuje žiadne majetkové práva na pozemok, tento je už majetkom p. D. Dáva týmto súhlas na majetkoprávne vyporiadanie v rodine pána D.. Toto potvrdenie vyjadruje prakticky názor navrhovateľa a ešte aj dodatočné prehlásenie, že odpredal odporcovi aj záhradu. Ďalej poukázal aj na judikatúru, a to rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle záverov ktorého neplatnosť zmluvy môže byť považovaná iba za výnimku a nie za zásadu. Ďalej uviedol, že odporca nemôže niesť následky a zodpovednosť za to, pokiaľ by bola chybne zameriavaná výmera nehnuteľnosti na strane či už geodeta alebo štátneho notárstva, alebo nastalo pochybenie na strane správy katastra. Kúpna cena bola zaplatená za celú výmeru tak, ako je uvedená v notárskej zápisnici.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 11.10.2012, R. zápisnicou Nz XXX/XX, N XXX/XX, C. z evidencie nehnuteľností č.l. 7, V. geodézie č.l. 8, Súpisom parciel XX/X na č.l. 9, Z. plánom č. XXX-XXX-X/XX na č.l. 12, Rozhodnutím A. Výpisom z LV č. XXX, Potvrdením zo dňa XX.XX.XXXX, Upovedomením o začatí katastrálneho konania č.l. 18, Rozhodnutím I. katastra T. č. M Rozhodnutím C. R. v N. č. A Listom o prehliadke mŕtveho na č.l. 23, Výpisom z LV č. XXX, Výpisom z Q., Odpoveďou I. J. T. zo dňa 29.03.2013, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.08.2013, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 05.11.2013, Odpoveďou I. katastra T. - katastrálneho odboru OÚ zo dňa 11.11.2013, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28.11.2013, J. zmluvou N. XX/XX na č.l. 97, Opravou petitu návrhu zo dňa 13.12.2013, Oznámením V. úradu T., katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami, X. parciel č.l. 120, Listom vlastníctva č. XXX. a XXX, fotografiami na č.l. 134 a násl., Úpravou petitu návrhu zo dňa 18.12.2014, Úpravou petitu návrhu zo dňa 18.03.2015, Zápisnicou z obhliadky zo dňa 15.04.2015, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 15.04.2015, Kúpnou zmluvou č.l. 162, Geometrickým plánom č.l. 163, Výpisom z evidencie nehnuteľností č.l. 164, Oznámením Obecného úradu K. zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámením V. úradu T. - katastrálneho odboru, spisom C. notárstva NZ XXX/XX, N XXX/XX, spisom XXD XXX/XXXX. vrátane spisov A A potvrdením V. úradu K. zo dňa 03.06.2015, príjmovým dokladom č. N zo dňa XX.XX.XXXX, platobnými výmermi, potvrdenkami, poštovými poukazmi, fotokópiami z archívu
V. úradu, fotografiami v prílohovej obálke, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom navrhovateľa a odporcu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Z Notárskej zápisnice R., N XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že medzi navrhovateľom a jeho bratom X. D. ako predávajúcimi a odporcom ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti, ktoré boli špecifikované ako nehnuteľnosti v k.ú. K. zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX/X - dom č. XX a dvor vo výmere XXX m2. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 43.003,- Kčs. Ako dôvod uzavretia tejto zmluvy účastníci uviedli, že podiely v prevádzaných nehnuteľnostiach predávajúci nepotrebujú a kupujúci takýmto spôsobom získa svoj vlastný rodinný dom.
Z oznámenia geodézie č.l. 8 súd zistil, že ním Z., národný podnik vracia J. zmluvu RI XXX/XX a vyzýva k oprave výmery parc.č. XX/X dom č. XX a dvor zapísané na LV č. XXX, ktorá má výmeru XXX m2, a nie ako je v zmluve uvedené XXX m2.
Z Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že bol vyhotovený za účelom vyznačenia skutočného stavu právne prevedeného listinou W. XXX/XX. Na základe geometrického plánu sa odčlenila z parcely F. - záhrady časť o výmere XXX mX, ktorá sa pričlenila k parc.č. XX/X - dom, dvor, zast. plochy o výmere XXX m2, čím parcela č. XX/X nadobudla výmeru XXX m2.
Z Potvrdenia zo dňa 05.04.1988, podpísaného navrhovateľom, vyplýva, že ním navrhovateľ potvrdzuje, že dom spolu so záhradou, ktorého bol dedičom po zomrelom X. D. právoplatne odpredal synom C. D., z toho dôvodu si nenárokuje žiadne majetkové práva na už spomínaný pozemok, nakoľko tento je majetkom rodiny D.. Uvedené potvrdenie dáva navrhovateľ ako súhlas pri majetkoprávnom vysporiadaní v prospech rodiny D..
Z Výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa 11.10.2012 vyplýva, že v katastri nehnuteľností je odporca evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Z C. z LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa 11.10.2012 vyplýva, že v katastri nehnuteľností je navrhovateľ evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X, záhrady o výmere XXX m2.
Svedkyňa K. H. rod. D. I. V. na pojednávaní uviedla, že vie o tom, že jej rodičia mali peniaze, robili na družstve, dobre zarábali, pričom odporca bol krátko po vrátení sa zo základnej vojenskej služby. Nevie, koľko jej rodičia požičali bratovi na zaplatenie kúpnej ceny a ani nebola pri žiadnom úkone, kedy by odporca navrhovateľovi vyplácali peniaze. Vedela, že rodičia mali požičiavať peniaze môjmu bratovi na dom, vedela, že bude kupovať dom od Bajzových. Počula, že odporca mal navrhovateľovi zaplatiť 43.000,- Kčs. Malo to byť v auguste XXXX. Ona sa o tomto všetkom dozvedela od jej rodičov. Nič bližšie o veci nevie.
Znalec X. Z., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok, pri výsluchu uviedol, že vypracoval geometrický plán v predmetnej veci v roku XXXX.. Pokiaľ si pamätá, geometrický plán mal byť vypracovaný k predmetnej zmluve medzi účastníkmi konania. Zrejme tam bola určitá závada, o ktorej nevie, a v predmetnom spise sa o nej nič nenachádza, prečo bol vypracovaný geometrický plán až následne. V roku XXXX. sa potom zapísal stav vlastníctva ohľadom tej predmetnej konkrétnej zmluvy na I. Z. a J. T.. N. zmluva mala číslo W. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. K tejto zmluve bol dodatočne priložený geometrický plán, ktorý vypracoval v roku XXXX. Nevie vysvetliť dôvod, akým spôsobom a prečo bol vykonaný geometrický plán až následne po predmetnej zmluve. Geometrický plán sa v minulosti vypracovával na požiadanie stránky pred zápisom do katastra, je možné, že by sa zistila osoba, ktorá požiadala o vypracovanie geometrického plánu, v dokumentácii - meracom náčrte by sa mala uvádzať osoba, ktorá požiadala o vypracovanie geometrického plánu. Toto by sa malo nachádzať na I. katastra. Nevie sa vyjadriť k námietke, že zameranie bolo vykonané na predmetnú nehnuteľnosť v roku XXXX a geometrický plán bol vypracovaný až v roku XXXX. Nepamätá si na osobu odporcu, ktorý sedí v pojednávacej miestnosti.
Z Odpovede V. úradu T. - katastrálneho odboru zo dňa 11.11.2013 vyplýva, že v súčasnosti nie je možné zistiť, kto geometrický plán objednal a kto žiadal o jeho zápis.
Pri výsluchu účastníka konania navrhovateľ k uzavretiu kúpnej zmluvy s odporcom uviedol, že otec odporcu býval vedľa nich blízko, jeden alebo dva domy, dosť sa poznali, chceli to kúpiť, predávali to vtedy D. dvom chlapcom, pani D. ešte neexistovala. Dohodli sa, zmluvu vypracovali na notárstve, v dome predtým býval otec navrhovateľa, odporcov otec býval o dva domy ďalej. Do domu chodieval navrhovateľ dosť často, pričom býval v N.. Nehnuteľnosť je dom, dvor - o výmere cca XXX m2 a záhrada o výmere cca XXXX m2. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli dom a dvor oplotené osve od záhrady, záhrada bola voľná. Pred podpisom zmluvy boli s odporcom pozrieť na nehnuteľnosti. Ústne sa dohodli na mieste, že sa jedná o predaj domu a dvora. Boli tam prítomní navrhovateľ, jeho brat a otec odporcu, ktorý už nežije. O predaji záhrady sa nikdy nerozprávali. Vtedy nemal žiaden úmysel, čo so záhradou urobiť, teraz by ju predal. Pokiaľ ide o podpísanie kúpnej zmluvy, túto pred podpisom nevidel a nebol mu predložený ani znalecký posudok. Geometrický plán, ktorým bola odčlenená časť záhrady, nedával vypracovať, ani ho nikdy nevidel. Z kúpnej zmluvy mu kúpna cena nebola vyplatená. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 podpísal. Nevie, kto potvrdenie písal, on ho nepísal. Nepamätá si ani na to podpísanie, ale uznáva, že podpis je jeho.
Pri výsluchu účastníka konania odporca uviedol, že dohodnuté bolo, že sa predáva celá chalupa so všetkými pozemkami, čo tam boli. Takto sa dohodol navrhovateľ s otcom odporcu. Všetko sa malo previesť na odporcu a na jeho brata. Pred uzavretím zmluvy sa bol odporca pozrieť na miesto predaja. Za domom bolo pletivo, oplotenie je hranicou medzi dvorom a záhradou. K fotografiám č.l. 134 a nasl. odporca uviedol, že všetko čo je na fotografiách malo byť podľa ústnej dohody predmetom predaja. Odporca ďalej uviedol, že nedával vypracovať geometrický plán. Prvýkrát počul o tom, že sú problémy s výmerou pozemku, asi 2 roky pred začatím tohto konania, kedy za ním navrhovateľ prišiel. Vtedy mu navrhovateľ oznámil, že odporca kúpil len chalupu, ale nie záhradu. Kúpnu cenu za nehnuteľnosť odporca zaplatil, doklad o tomto nemá, kúpnu cenu platili rodičia. Nehnuteľnosť aj so záhradou užíva asi 30 rokov, odkedy ju kúpil. Predmetom predaja mala byť podľa ústnej dohody celá záhrada, pričom o metroch štvorcových sa nerozprávali, cena bola odhadnutá podľa znaleckého posudku. Keď kupoval nehnuteľnosti, nevedel, že sú nejaké dve parcely. V čase, ešte keď žil otec odporcu, hovoril mu, že boli vymeriavať na záhrade, pričom odporca prítomný nebol, nevie, prečo sa vymeriavanie uskutočnilo, po tomto zostali v zemi označenia. Odporca užíva záhradu v tom zmysle, že po začatí konania záhradu začal už len kosiť, aby sa susedia nesťažovali. Do začatia súdneho konania na uvedenom pozemku pestoval kukuricu. Takto to užíval, odkedy to kúpil od roku XXXX. Z opačnej strany jeho záhrady má od cesty postavený dom jeho brat, ktorý vlastní asi XXX m2. Na otázku súdu odporca uviedol, že on mal za to, že kúpil záhradu celú, nielen z nej odčlenenú časť XXXmX. On sa domnieval, že kupuje celú záhradu, z toho, že sa tak ústne dohodli. Vyvodil si, že sa to kupuje celé, teda dom, dvor a humno až po cestu, nakoľko v tom čase tam chalupa jeho brata ešte postavená nebola, zo znaleckého posudku. K vyznačeniu nejakých hraníc v teréne - k osadeniu stĺpikov došlo až v roku XXXX. Stále sa rozprávalo, že sa to kupuje celé, jemu to stačilo. Odporca ďalej uviedol, že keď nehnuteľnosti kúpil, tak od roku XXXX platil aj dane, nevie, či vie o tomto predložiť aj doklady.
Podľa § 133 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.1991), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.03.1983), k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
Podľa § 6 ods. 2 veta druhá vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, (v znení účinnom od 01.04.1984 do 31.12.1992), ak je listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera.
Podľa § 132 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 46 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 40 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Nakoľko návrh podaný navrhovateľom je určovacou žalobou, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak sa navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Rovnako má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení, že jeho brat X. D. bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností. Ak totiž takúto žalobu podala osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič (či už povolaný dediť zo zákona alebo závetu), pričom navrhovateľ takouto osobou je, tak má naliehavý právny záujem na navrhovanom určení „že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci“, pretože rozsudok sa stane dostatočným podkladom pre účely (ďalšieho) dedičského konania. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva odporcu (v prípade prvej alternatívy) je potom daný situáciou, že v zmysle návrhu má dôjsť k prinavráteniu odčlenenej výmery XXX. m2 (teraz zahrnutá v rámci parcely č. XX/X) k parcele č. XX/X, . a takéto určenie (t.j. v akej výmere zostáva odporca vlastníkom pozemku parc.č. XX/X) je nevyhnutným podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ v tomto konaní osvedčil naliehavý právny záujem na predmetnom určení pri oboch alternatívach v celom ich rozsahu.
Keďže súd uznal naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe, prikročil k posúdeniu veci samej.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a jeho bratom (už zomrelý) ako predávajúcimi a odporcom ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti v k.ú. K. špecifikované ako parc. č. XX/X - dom č. XX a dvor o výmere XXX m2. Údaj o výmere pozemku
nebol v zmluve uvedený správne, pretože správna výmera mala byť XXX m2. V konaní mal súd pritom za dostatočne preukázané, že k uvedeniu vyššej výmery v zmluve došlo len v dôsledku nesprávneho oznámenia geodézie (výpis z EN č.l. X), iný dôvod uvedenia vyššej výmery (konkrétne XXX m2) v konaní preukázaný nebol. Keď odporca tvrdil, že predmetom prevodu mala byť celá záhrada, a je na jeho ujmu, že si neskontroloval výmeru (ktorá je podľa neho uvedená nižšia), túto argumentáciu považuje súd za účelovú, pretože z ničoho v zmluve nevyplýva, že by bola predmetom prevodu aj záhrada parc.č. XX/X. Pozemok, ktorý bol okrem domu predmetom prevodu, bol identifikovaný parcelným číslom (XX/ X) a jeho druhom (dom, dvor). Výmera pozemku nie je pritom záväzným údajom pre právne úkony týkajúce sa nehnuteľností, pretože nie je nezmeniteľná a k jej zmene môže dôjsť napr. aj v dôsledku technicky presnejšieho merania, preto nemôže byť predmetom prevodu pozemok určený výmerou, ale pozemok určený parcelným číslom (keď parcela predstavuje polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape).
Na základe uvedenej kúpnej zmluvy preto malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu súp.č. XX a k pozemku parc. č. XX/X dom, dvor o správnej výmere XXX m2 a takto malo byť i vlastnícke právo zapísané na list vlastníctva odporcu. Ak došlo i neskôr k vypracovaniu geometrického plánu, tento nebol spôsobilý k vykonaniu iného ako vyššie uvedeného zápisu, nakoľko nebol technickým podkladom ani ku kúpnej zmluve, ani k jej dodatku, ani k inému scudzovaciemu právnemu úkonu. Pritom z vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 2 veta druhá vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. XX/ XXXX Zb. je zrejmé, že geometrický plán aj v tom čase mohol byť len prílohou listiny, ktorou sa prevádza reálne oddelená časť nehnuteľnosti, a nebolo možné ho zapísať samostatne. Uvedeným geometrickým plánom došlo k odčleneniu výmery XXX mX od parcely č. XX/X - záhrada, a k jej pričleneniu k parcele č. XX/X tak, aby dosiahla pôvodne chybnú výmeru XXX mX uvedenú v kúpnej zmluve. K takémuto postupu však chýbal prejav vôle zmluvných strán obsiahnutý v právnom úkone, keď z ničoho nie je možné odvodiť vôľu predávajúcich odčleniť od parcely č. XX/X. - záhrada v ich vlastníctve akúkoľvek časť a previesť ju na odporcu. Takáto vôľa nevyplýva z kúpnej zmluvy, kde sa záhrada vôbec neuvádza, a za taký právny úkon nie je možné považovať ani Potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX. bez uvedených parcelných čísiel a podpísané iba navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán sám o sebe nemohol byť podkladom pre zapísanie vlastníckeho práva odporcu k parcele č. XX/X - dom, dvor o výmere XXX mX, ale malo dôjsť k zapísaniu vlastníckeho práva odporcu okrem rodinného domu súp.č. XX k parcele č. XX/X o výmere XXX m2 (dom, dvor), pretože práve tieto nehnuteľnosti boli predmetom prevodu.
Súd mal za to, že tu došlo k zhode v prejavoch vôle medzi zmluvnými stranami, keď z kúpnej zmluvy je jednoznačne zrejmé, čo je predmetom prevodu, a síce že je to dom a dvor ako druhové vymedzenie nehnuteľností, ktoré sú zároveň špecifikované súpisným (č. XX) a parcelným číslom (č. XX/X), pričom omyl vo výmere na uvedené vplyv nemá, pretože sa tým nespochybňuje predmet prevodu (ktorý nie je daný výmerou, ale parcelným číslom). Preto súd považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice za platne uzavretú, keď prednosť má výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá (porovnaj nález ÚS SR č. k. I.ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008).
Pokiaľ ide o obranu odporcu, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, tejto nie je možné priznať úspech z nižšie uvedených dôvodov.
V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Podmienkami vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania, sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby po celú zákonom stanovenú dobu. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Otázku dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti treba hodnotiť nie iba zo subjektívneho hľadiska, ale objektívne, teda posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Pri ospravedlniteľnom omyle držiteľ postupuje s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom vzhľadom na všeobecne uznanú zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia iuris non excusat), právny omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010; rozsudok NS SR sp.zn. 3M Cdo 7/2010, 3M Cdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011).
Súd je názoru, že nie sú pochybnosti o tom, že odporca je spôsobilým subjektom držby a spoluvlastnícky podiel je spôsobilým predmetom vydržania. Avšak dospel k záveru, že pre záver o vydržaní chýba ďalšia z podmienok, a to oprávnenosť držby, respektíve dobromyseľnosť odporcu ako držiteľa v tom, že mu právo patrí.
Posúdenie toho, či odporca bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že nadobudol vlastnícke právo k záhrade parc. č. XX/X, či už v odčlenenej výmere XXX mX alebo v celej výmere XXXX m2, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, teda že sa za vlastníka považuje. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a svedčia o poctivosti uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa pritom nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod. Dobrá viera teda musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Jeho dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či odporca pri zachovaní náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takýto domnelý právny dôvod chýbal, keď odporca odvodzoval svoje vlastnícke právo k celej záhrade (parc.č. XX/X o pôvodnej výmere XXXX m2) iba z tvrdenej ústnej dohody s navrhovateľom, ktorú dohodu v konaní ani nepreukázal. Avšak ani preukázanie takejto dohody by neznamenalo, že by ju bolo možné považovať za moment, od ktorého by mohol odporca odvíjať svoju dobromyseľnosť.
K jeho tvrdeniu, že tak usudzoval z ústnej dohody (v konaní nepreukázanej), ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. T. J. súd uvádza, že všeobecne platnou zásadou je zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. To znamená, že nemožno ospravedlniť omyl odporcu vychádzajúci z neznalosti jednoznačných ustanovení § 46 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ, ktoré boli účinné už v dobe, kedy sa odporca ujal držby, a z ktorých je zrejmé, že zmluva o prevode nehnuteľností musí byť v písomnej forme, inak je neplatná. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 („právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný“) a je toho názoru, že i keby odporca o potrebe kúpnej zmluvy v písomnej forme nevedel, táto nevedomosť resp. neznalosť práva z neho nerobí dobromyseľného držiteľa, pretože o tom vedieť mal. Zároveň je súd názoru, že o potrebe uzavretia písomnej zmluvy v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporca v skutočnosti vedel, čo je zrejmé už len z toho, že sa zúčastnil uzatvárania písomnej kúpnej zmluvy na štátnom notárstve. Ak sa zúčastnil tohto procesu, ťažko by bolo uveriť, že sa domnieval, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v tomto prípade k záhrade) stačí, ak sa s predávajúcimi na jeho predmete dohodne len ústne a nebude to potrebné výslovne uviesť v písomnej kúpnej zmluve, ktorú v tom čase uzatváral.
V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 2Cdon 568/96 zo dňa 10.02.1999, podľa ktorého „dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Obdobný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS ČR sp.zn. 22 Cdo 61/2001 zo dňa 02.02.2001.
Z celého procesu uzatvárania zmluvy na štátnom notárstve pritom vyplývalo, že záhrada nie je predmetom predaja. Odporca ako osoba spôsobilá na právne úkony podpísal notársku zápisnicu, ktorá mu bola predtým prečítaná, a v ktorej sa ako predmet kúpy uvádza dom č.. a dvor parc. č. XX/X, keď zároveň ako dôvod uzavretia zmluvy sa uvádza, že odporca ako kupujúci získa svoj vlastný rodinný dom.
V kúpnej zmluve sa záhrada vôbec nespomína, pričom notárska zápisnica bola účastníkom prečítaná a títo ju podpísali. Zároveň súd poukazuje na bod 3. Dotazníka a čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX obsiahnutého v pripojenom spise Nz XXX/XX, kde sa ako predmet prevodu uvádza parc.č. XX/X - dom č. XX a dvor („prevádzaná nehnuteľnosť“), kým v bode 5. sa výslovne uvádza („aké iné nehnuteľnosti vlastní prevodca“), že prevodcovia sú tiež vlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. XX/X záhrada. Túto listinu odporca rovnako podpísal, teda muselo mu byť z textu zrejmé, že záhrada predmetom prevodu nie je, i keby bolo pravdou, že sa na tom s predávajúcimi predtým ústne dohodol a aj napriek tomu, že predmetom ocenenia v znaleckom posudku zo dňa XX.XX.XXXX boli obe parcely XX/X a XX/X.
K oceneniu nehnuteľností v Znaleckom posudku zo dňa XX.XX.XXXX pritom súd uvádza, že z neho vyplýva celková hodnota nehnuteľností 48.617,- Kčs. Pozemok parc.č. XX/X tu má uvedenú nesprávnu výmeru XXX m2 a pozemok parc.č. XX/X správnu výmeru XXXX m2, spolu sú ocenené v sume 7.444,- Kčs, trvalé porasty nachádzajúce sa na parcele č. XX/X (záhrada) potom vo výške 794,- Kčs. Z uvedeného potom výpočtom súdu vychádza, že kúpna cena 43.003,- Kčs je cena po odčítaní hodnoty záhrady a porastov od celkovej hodnoty nehnuteľností (pri hodnote pozemkov 7.444 Kčs a ich výmere spolu 1.861 m2 je hodnota za 1m2 vo výške 4 Kčs, teda hodnota parcely č. XX/X je 4.820,- Kčs + hodnota porastov na nej je 794,- Kčs, čo je spolu 5.614 Kčs; potom 48.617,- Kčs mínus 5.614,- Kčs = 43.303,- Kčs, čo je kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve). Z uvedeného výpočtu jednoznačne vyplýva, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve zohľadňuje práve tú skutočnosť, že záhrada nie je predmetom prevodu (bez ohľadu na to, že vychádza z nesprávnej výmery parcely č. XX/X).
Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX podpísané navrhovateľom, v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kto ho vyhotovil a za akým účelom. Obsah uvedeného potvrdenia nie je určitý (nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať, nie sú identifikované parcelnými číslami), a nie je preto spôsobilý vyvolať právne účinky. Okrem toho, ako súd už uviedol vyššie, odporca si mal a mohol byť (a súd má za to, že aj bol) vedomý potreby výslovného uvedenia záhrady v písomnej kúpnej zmluve, a preto od uvedeného potvrdenia nemohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť.
Súd vykonal ohliadku nehnuteľností v k.ú. K. za účelom zistenia, či sa v teréne nenachádzajú zostatky oplotenia, ktoré by mohli svedčiť o tom, že časť záhrady o výmere XXX m2 bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy od ostatnej záhrady opticky odčlenená a pričlenená k dvoru, avšak na mieste bolo zistené, že oplotenie sa ako v čase kúpy, tak aj v súčasnosti nachádza iba medzi dvorom a záhradou, t.j. medzi parcelou č. XX/X o pôvodnej výmere XXX mX a parcelou č. XX/X.
Súd poukazuje aj na to, že odporca si odporuje v tom, čo malo byť predmetom prevodu podľa jeho mienky, nakoľko na jednej strane poukazuje na výmeru uvedenú v zmluve (XXX m2), keď argumentuje, že „bola vôľa previesť výmeru tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici“ a na druhej strane poukazuje na potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa hovorí o záhrade, pričom z obsahu spisu vyplýva, že v tom čase mala záhrada výmeru XXXX m2.
Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za výmeru v zmysle notárskej zápisnice, v konaní jej uhradenie v plnej výške ani svedeckou výpoveďou preukázané nebolo, keď zároveň, ako už súd vyššie uviedol, kúpna cena zohľadňovala, že záhrada nie je predmetom predaja. I keď výsledná kúpna cena vychádzala v dôsledku nesprávne oznámenej výmery z vyššej výmery pozemku parc.č. XX/X, a bola preto vyššia, uvedené nie je predmetom tohto konania, a preto sa súd touto skutočnosťou ďalej nezaoberal.
Súd uzavrel, že v konaní nebol preukázaný ani domnelý právny dôvod, od ktorého by mohol odporca odvodzovať svoju dobromyseľnosť, že nadobudol vlastnícke právo k záhrade parc.č. XX/X v k.ú. K., a to ani k jej odčlenenej časti.
V konaní teda odporca nepreukázal existenciu (aspoň domnelého) právneho titulu, na základe ktorého by mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Samotné užívanie sporných nehnuteľností odporcom od roku XXXX do roku XXXX (ktoré v konaní sporné nebolo) bez súvisiaceho právneho úkonu, ktorým by mohlo dôjsť (aspoň domnele) k prevodu vlastníckeho práva na odporcu, a vyvodzovanie dobromyseľnosti odporcu len s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie sporných častí nehnuteľností a dlhodobé platenie daní z nehnuteľností, je v rozpore s platnou právnou úpravou upravujúcou inštitút
vydržania. Vzhľadom na uvedené námietka odporcu spočívajúca v tvrdení, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržal v súlade s § 132 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ nebola dôvodná. Subjektívny pocit odporcu ako držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008).
Keďže súd dospel k záveru, že prejavom vôle účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo previesť vlastnícke právo z navrhovateľa a jeho brata ako predávajúcich na odporcu ako na kupujúceho, a to pokiaľ ide o rodinný dom súp.č. XX a pozemok parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria (vtedy dom, dvor) o výmere XXX m2, pričom nedošlo k vydržaniu parcely č. XX/X - záhrady a to ani vo výmere XXXX m2, ani vo výmere XXXmX, keď kúpnu zmluvu považoval za platne uzavretú, vyhovel návrhu v jeho prvej alternatíve. Keďže Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi navrhovateľom ako predávajúcim a F. štátom ako kupujúcim (č.l. XXX) došlo k odčleneniu dielu o výmere XXX mX od parcely č. XX/X, súd určil vlastníctvo navrhovateľa a jeho brata (ku dňu smrti) k parcele č. XX/X. o výmere XXX mX (XXXX - XXX).
K námietke odporcu, že spoluvlastnícky podiel zomrelého X. D. nemôže byť zahrnutý do petitu vzhľadom na to, že nie je aktívne procesne legitimovaný, súd uvádza, že žaloby dedičov o určenie, že tá - ktorá vec bola vlastníctvom poručiteľa ku dňu jeho smrti súdna prax bežne akceptuje, nakoľko určenie vlastníckeho práva priamo navrhovateľovi bez dedičského konania nie je možné. Súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 30 Cdo 51/2007, podľa ktorého „ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhal žalobou podľa § 80 písm. c) OSP určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva“. Ak v prípade spoluvlastníckeho podielu X. D. neprichádza do úvahy petit o určenie vlastníckeho práva priamo navrhovateľovi a podľa názoru odporcu nie je možný ani navrhovateľom navrhovaný petit, nastal by stav, kedy by navrhovateľ nemal zákonné právne prostriedky, ako sa (ako dedič) domôcť svojich práv, pričom takýto stav by bol v právnom štáte neprípustný.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
O náhrade trov konania vo vzťahu k úspešnému navrhovateľovi rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi vo výroku II. priznal voči odporcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 777,31 eura a náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 eura. Z dôvodu vyššej náhrady trov konania súd určil odporcovi primeranú dlhšiu lehotu na plnenie 30 dní, pričom náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 04.06.2015, t.j. v zákonnej lehote, predložil vyúčtovanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie navrhovateľa. Súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a za účelne vynaložené uznal náklady na právne zastúpenie v nasledovnej výške:
- odmena za 10 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia; 2. písomné podanie na súd - návrh, 3. účasť na pojednávaní dňa 13.05.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 28.08.2013, 5. účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013, 6. účasť na pojednávaní dňa 02.12.2013 - odročené bez prejednania veci, 7. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2014, 8. účasť na pojednávaní dňa 07.04.2015, 9. účasť na obhliadke dňa 15.04.2015, 10. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2015) - 2x 58,69 eura + 3x 60,07 eura + 1x 15,02 eura (1/4) + 1x 61,85 eura + 3x 64,53 eura, spolu 568,05 eura,
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 2x 7,63 eura + 4x 7,81 eura + 1x 8,04 eura + 3x 8,39 eura, spolu 79,71 eura, celkom 647,76 eura + 20% DPH (právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH), teda trovy právneho zastúpenia vo výške 777,31 eura.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vychádzal z jednej trinástiny výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., teda základná sadza tarifnej odmeny bola v roku 2012 v sume 58,69 eura (nie uplatnených 60,07 eura), v roku 2013 v sume 60,07 eura, v roku 2014 v sume 61,85 eura a v roku 2015 v sume 64,53 eura.
Pri úkone právnej služby „účasť na pojednávaní dňa 02.12.2013“ uznal súd za odôvodnené náklady len na odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 4 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z., nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
Ako neúčelne vynaložené náklady súd považoval odmenu za úkon právnej služby „písomné vyjadrenie zo dňa 26.08.2013“, nakoľko na zaslanie vyjadrenia nebol právny zástupca navrhovateľa vyzvaný, keď uvedené vyjadrenie bolo možné predniesť na nasledujúcom pojednávaní dňa 28.08.2013, za účasť na ktorom bola právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.