Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-52-2014.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. S., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh matky: I. T., C.. X.X.XXXX, S. Č. Č.. X, I.Y., D..Č.. S. O. Č.. XX u T. I., za účasti otca, S. W., C.. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXXX V.-W., A. J. XX, S., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. X. S., C.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec mal. X. S. je povinný p r i s p i e v a ť na výživu maloletého sumou 30 EUR od 1.6.2015 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk otca s mal. X. S. n e u p r a v u j e .
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, matka mal. X. S., C.. XX.X.XXXX sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 2.4.2014, domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému z toho dôvodu, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žili v S. po dobu dvoch rokov, avšak medzi nimi boli neustále nezhody a hádky, preto sa zo zahraničia vrátila späť na Slovensko. Matka žiadala, aby súd zveril mal. X. do jej výchovy a určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 100 EUR mesačne od 22.3.2014 s tým, že styk nežiadala upraviť.
Súd mal v priebehu konania snahu vypočuť otca cestou dožiadaného súdu v S., to sa však nepodarilo. Následne súd od matky zistil, že je možné, že otec už na adrese bydliska, kde predtým bývali spolu, nebýva, a preto nebolo úspešné dožiadanie do S., žiadala, aby súd vo veci rozhodol bez prítomnosti otca a ustanovil mu opatrovníka, ktorý by ho v tomto konaní zastupoval.
Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 2.5.2014, z ktorého vyplýva, že matka dňa 25.4.2014 požiadala o umiestnenie v O. I. Y. C. X. Č.. X A. I.. Mal. X. od 15.4.2014 navštevuje materskú škôlku na W. Č.. X A. I., je zdravý. Otec maloletého, ktorý žije v S., na výživu syna občas prispeje sumou 30 - 50 EUR, o dieťa sa nezaujíma. Na základe prešetrenia pomerov, kolízny opatrovník doporučil
maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a výživné určiť podľa zárobkových možností a schopností, resp. majetkových pomerov otca.
Vzhľadom na to, že súd nezistil adresu terajšieho bydliska otca dieťaťa a dožiadanie o jeho výsluch sa v S. nepodarilo vybaviť, ustanovil mu opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Košice - okolie v súlade s ust. § 29 ods. 1,6 O.s.p., ktorý ho v tomto konaní zastupoval.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, rodným listom dieťaťa, ako aj listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Maloletý X. sa narodil z družobného pomeru svojich rodičov.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej vedomostí otec dieťaťa sa stále zdržiava v S., ona pozná iba poslednú známu adresu jeho bydliska, v podstate nevie, kde otec dieťaťa býva, pretože žiaden styk spolu neudržiavajú. Občas jej otec dieťaťa pošle 30 alebo 50 EUR, a preto žiadala, aby súd rozhodol o určení výživného od júna 2015 do budúcna sumou 30 EUR mesačne. Uviedla, že keď sa narodil mal. X., s otcom dieťaťa žili aj na O., aj v S., v spoločnej domácnosti žili asi dva roky. Keďže sa stále hádali, vrátila sa na O. ku svojim rodičom a nejaký čas žila aj v krízovom centre na X. P.. A. I.. V súčasnosti však už má nového partnera a žije s ním v spoločnej domácnosti na adrese v O. Č.. XX v rodinnom dome, v ktorom žijú ešte ďalší dvaja dospelí ľudia. Po návrate na Slovensko otec dieťaťa spočiatku posielal 50 EUR mesačne, neskôr už len 30 EUR mesačne, a vynechal asi dva mesiace. Matka ďalej uviedla, že ona je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, pretože bola vyradená. Poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 140 EUR mesačne.
Mal. X. nastúpi 1.9.2015 do 1. ročníka ZŠ, doposiaľ je s matkou doma, do škôlky nechodí, je zdravý. Výdavky s ním spojené sú primerané veku dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd upravil rodičovské práva a povinnosti voči mal. X. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ starostlivosť o neho riadne zabezpečuje. Súd určil výživné zo strany otca čiastkou 30 EUR mesačne, čo je čiastka primeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a približuje sa výške minimálneho výživného s prihliadnutím na tú skutočnosť, že súdu sa nepodarilo vypočuť otca dieťaťa prostredníctvom dožiadaného súdu, nepozná jeho majetkové a príjmové pomery, a preto sa rozhodol určiť výživné v takejto výške. Keďže matka žiadala určiť výživné od 1.6.2015, súd jej vyhovel a v dôsledku toho žiadne dlžné výživné na strane otca neurčil. Na základe prejavu matky, súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na to, že otec dieťaťa žije v S., súd styk otca s mal. X. neupravil.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.