Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/57/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného P. F. , pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného P. F. proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvého stupňa") z 26.03.2015, sp. zn. (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 04. júna 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného P. F. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného P. F. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „okresný prokurátor“) z 23.01.2014 sp. zn. -6.

Podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 157 odsek 1 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) a § 56 odsek 2 Trestného zákona súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil peňažný trest päťsto eur s tým, že podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona jeho zaplatená suma pripadá štátu, podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu náhradný trest odňatia slobody dva mesiace a podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke (ďalej len „trest zákazu činnosti“) na jeden rok.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho náhradnej obhajkyni a okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 26.03.2015; zvolenému obhajcovi obžalovaného bol napadnutý rozsudok oznámený doručením jeho rovnopisu 20.04.2015.

Obžalovaný prostredníctvom náhradnej obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 08.04.2015, teda včas, podal odvolanie smerujúce iba proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil tvrdením, že uloženie mu aj trestu zákazu činnosti je neprimerane prísnym opatrení, V tejto súvislosti poukázal na to, že je vodičom z povolania v medzinárodnej kamiónovej doprave, že do v prejednávanej veci zažalovaného skutku sa nedopustil žiadneho „priestupkového ani iného konania“, že poškodený si voči nemu žiadnu škodu neuplatnil, s ublížením na zdraví nemá žiadne trvalé následky a prijal aj jeho ospravedlnenie, že ho mrzí, čo sa stalo, svoje konanie ľutuje, spolupracoval v trestnom konaní a priznal svoju vinu. Upozornil, že porušil iba ustanovenie § 17 odsek 1 zákona číslo 8/2009

Z.z. o cestnej premávke tým, že nebol dostatočne opatrný a nepredvídal, keď nestihol vozidlo ubrzdiť, nedopustil sa však žiadneho vážnejšieho porušenia tohto zákona, ktoré by mohlo mať fatálne následky, za jeho nápravu prijal jeho pracovný kolektív spoločenskú záruku, žije v spoločnej domácnosti s družkou v nájomnom byte, platí výživné 105,- eur na svoje maloleté dieťa, uhrádza mesačne splátky úveru na bývanie vo výške 138,44 eur, poistenie pôžičky 20,- eur, splátky PSS 40,47 eur a poistenie zodpovednosti za škodu, že náklady na nájomné činia 177,- eur a platby za plyn 77,- eur, pričom k odvolaniu pripojil aj rozpis ostatným nevyhnutných výdavkov upozorniac, že príjem z výkonu povolania vodiča je jeho jediným príjmom a mesačne dosahuje 900,- eur, pričom jeho zamestnávateľ nemá možnosť zamestnať ho v inom pracovnom zadelení a tak by výkon uloženého mu trestu zákazu činnosti mal za následok skončenie jeho pracovného pomeru čo bude mať pre neho likvidačné dôsledky spočívajúce v neschopnosti uhrádzať svoje výdavky. Obžalovaný súdu prvého stupňa tiež vytkol, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti nezvážil všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy vrátane ponúknutej spoločenskej záruky, zvlášť tiež či splní svoj výchovný cieľ, keďže ho diskvalifikuje v práci. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol rozsiahle právne úvahy súvisiace s účelom trestu zákazu činnosti, poukázal na rozhodnutie R 23/1963 a upozornil, že jednak jeho uloženie nie je obligatórne, zvlášť nie pri spáchaní nedbanlivostného trestného činu a tiež nie pri menej závažnom porušení pravidiel cestnej premávky, jednak že trest má postihovať iba páchateľa a nemal by mať dosah na jeho rodinu a blízke osoby a ak áno, tak čo najmenší. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že nezvážil možnosť uloženia trestu zákazu činnosti pod dolnú hranicu jeho zákonnej trestnej sadzby po jej mimoriadnom znížení podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona. S poukazom na všetky tieto skutočnosti, okolnosti a právne úvahy obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol aby zrušil napadnutý rozsudok „čo do výroku o uložení trestu zákazu činnosti a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie alebo rozhodol o predmete odvolania sám“.

Obžalovaný podal proti napadnutému rozsudku odvolanie aj prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu a to písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 08.04.2015, ktoré však jeho zvolený obhajca osobitne neodôvodnil.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného a k jeho vyššie uvedeným dôvodom vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 13.05.2015 upozorniac jednak na priestupky, ktorých sa obžalovaný pred spáchaním v prejednávanej veci zažalovaného skutku v súvislosti s vedením motorového vozidla v dobe od 11.08.2006 do 16.08.2016 dopustil, jednak na to, ako by kolektív jeho spolupracovníkov vzhľadom na ním vykonávanú prácu v medzinárodnej kamiónovej doprave ponúknutú spoločenskú záruku realizoval, vzhľadom na ktoré skutočnosti a okolnosti navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s vyjadrením okresného prokurátora k odvolaniu obžalovaného a majúc za to, že aj trest zákazu činnosti mu bol uložený v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 Trestného zákona, v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridŕžajúc sa písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného vypracovaného jeho náhradnou obhajkyňou, v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť v súlade s ním a tak, aby obžalovanému uložený trest nemal nepriaznivý dopad na jemu blízke osoby a rodinu.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k vyjadreniu aj ku konečnému návrhu svojho zvoleného obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd, ktorému bola prejednávaná vec predložená na rozhodnutie 18.05.2015, preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie obžalovaného nepochybne smerovalo, nezistiac ani vo výroku o vine a ani v konaní, ktoré obom týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzalo žiadne také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené aj všetky okolnosti charakterizujúce závažnosť činu (vrátane príčin a podmienok jeho spáchania) a osobné pomery obžalovaného dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o druhu a výmere obžalovanému ukladaného trestu (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov potrebných na zistenie vyššie uvedených, pre rozhodnutie o obžalovanému ukladanom treste potrebných skutočností a okolností na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Preto aj z dôvodov vyššie uvedených všetky skutočnosti a okolnosti, na ktoré súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol, mohli vychádzať a napokon aj vychádzajú aj v tomto smere z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa na strane jednej v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, na strane druhej následne uviedol aj všetky relevantné právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona aj v otázke trestu, a to nielen zo všetkých hľadísk ustanovených v § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 a odsek 6 Trestného zákona, ale aj aké dve poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistil a aký je ich, z hľadiska nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona a použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona pre určenie zákonnej trestnej sadzby pomer, pričom sa rozsiahlym spôsobom a podľa názoru odvolacieho súdu dôsledne a predovšetkým správne (teda vykonaným dôkazom opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom) vysporiadal nielen so zárukou za nápravu obžalovaného, prevzatie ktorej ponúkol kolektív jeho spolupracovníkov, ale aj s podmienkami a predpokladmi uloženia obžalovanému popri hlavnom peňažnom treste aj trestu zákazu činnosti, ktoré sú ustanovené v § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Zo všetkých týchto dôvodov, ale aj s prihliadnutím jednak na skutočnosti obsiahnuté v písomnom odôvodnení odvolania obžalovaného, jednak na to, že predmetom prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu v prejednávanej veci podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku bol iba výrok o treste napadnutého rozsudku (proti ktorému odvolanie obžalovaného smerovalo a podľa § 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vzhľadom na jeho súdom prvého stupňa prijaté vyhlásenie, že je vinný, iba mohlo smerovať, pričom v prejednávanej veci absentovalo odvolanie okresného prokurátora podané v neprospech obžalovaného a súčasne smerujúce aj proti výroku o vine napadnutého rozsudku), považuje odvolací súd za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku doplniť a spresniť iba v tom smere, že nezistil žiadne také okolnosti prejednávaného prípadu ani pomery obžalovaného, ktoré by opodstatňovali záver, že použitie sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 odsek 2 Trestného zákona (na jeden rok až

desať rokov) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest zákazu činnosti kratšieho trvania uložený podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona pod dolnú hranicu tejto jeho trestnej sadzby ( nie však podľa § 39 odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona na dobu kratšiu ako šesť mesiacov), v ktorej súvislosti odvolací súd zvlášť poukazuje na viacpočetné skoršie postihy obžalovaného za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky súvisiace aj s rýchlosťou jazdy a s predchádzaním (a práve s ním obžalovanému už v minulosti uloženou a vykonanou sankciou zákazu činnosti vo výmere štyroch mesiacov).

Z dôvodov vyššie uvedených a aj s prihliadnutím na všetky skutkové zistenia a ostatné okolnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené možno aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať výrokom o treste napadnutého rozsudku tak vo výmere päťsto eur (teda temer úplne na dolnej hranici v § 56 odsek 1 Trestného zákona ustanovenej trestnej sadzby) obžalovanému uložený peňažný trest (vrátane vo výmere dvoch mesiacov, teda tiež temer úplne na dolnej hranici v § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovenej trestnej sadzby mu uloženého náhradného trestu odňatia slobody), ako aj vo výmere jedného roka (teda úplne na dolnej hranici v § 61 odsek 2 Trestného zákona ustanovenej trestnej sadzby) obžalovanému uložený trest zákazu činnosti nielen za zákonu zodpovedajúci (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku) ale aj za primeraný (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona), pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu tak pokiaľ ide o jeho druh a tiež výmeru zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, zistené dve poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom v súlade s ustanovením § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného tak, že na jeho rodinu a blízke mu osoby bude mať čo najmenší vplyv.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, ním podané odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).