Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1S-6-2022.pdf
PDF · 124.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/6/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Ing. Jaroslav Holub - STK VRANOV/TOPĽOU, Čemernianska 3, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 34 237 607, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Ruščanskou, Mierová 1908/52, 066 01 Humenné, IČO: 50 245 660 proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO- OOP2-2021/047476-002/MEA z 01.12.2021 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. decembra 2021 č. OU-PO-OOP2-2021/047476-002/MEA a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 3. septembra 2021 č. OU-PO-OCDPK-2021/020262-003 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania Správny súd z obsahu správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania a administratívneho spisu zistil tento skutkový stav: Poverení zamestnanci technickej služby technickej kontroly TESTEK, a.s. (ďalej len „TESTEK, a.s.“) vykonali od 01.02.2021 do 18.02.2021 odborný dozor technickej služby (ďalej len „odborný dozor“) nad Pracoviskom stanice technickej kontroly č. 7111, Ing. Jaroslav Holub - STK Vranov nad Topľou, IČO: 34 237 607, Prevádzka: Požiarnická 5, 091 01 Stropkov (ďalej len „žalobca“). Kontrolované bolo dodržiavanie vybraných podmienok zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z. z.“) v znení účinnom do 31.12.2021 podľa zamerania odborného dozoru. Kontrolované bolo obdobie od 20.5.2019 do ukončenia výkonu odborného dozoru. Z uskutočnenej kontroly bol vyhotovený Protokol o kontrole č. C007/2021 (ďalej tiež len „protokol o kontrole“), ktorý bol žalobcovi poskytnutý na vyjadrenie. Žalobca stanoviskom zo dňa 2.3.2021 k protokolu o kontrole č. C007/2021 namietal, že z jeho strany ako oprávnenej osoby boli splnené všetky zákonné povinnosti, ktoré sú jej v zmysle legislatívy ukladané a nie je možné spájať individuálne pochybenie technika s pochybením oprávnenej osoby. TESTEK, a. s. listom zo dňa 3.3.2021 oznámila žalobcovi neopodstatnenosť jeho námietok. Poukázala na to, že porušenie povinnosti technika technickej kontroly a oprávnenej osoby technickej kontroly sú dve rôzne povinnosti dvoch rôznych subjektov, za ktoré zákon ukladá dve rôzne sankcie. Sankcia pre technika technickej kontroly za porušenie povinnosti technika a sankcia pre oprávnenú osobu technickej kontroly za porušenie povinnosti oprávnenej osoby nie je sankciou za jeden a ten istý skutok, ide o dve rozdielne povinnosti v zmysle zákona č. 106/2018 Z. z., za ktoré je zodpovedný iný subjekt, s rozdielnou výškou a druhom sankcie.
Dňa 12.3.2021 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu o kontrole, z ktorého spoločnosť TESTEK, a. s. vyhotovila Zápisnicu o prerokovaní „Protokolu o kontrole“. Listom zo dňa 12.3.2021 zaslala TESTEK, a. s. podnet na uloženie sankcií Okresnému úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), z ktorého vyplýva, že technik technickej kontroly stanice technickej kontroly (ďalej len „STK“) A. B. porušil povinnosti stanovené v § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 u 3 vozidiel a podľa § 148 ods. 13 písm. d) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur a technik technickej kontroly STK C. D. porušil povinnosti stanovené v § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 u 1 vozidla, za čo mu bola podľa § 148 ods. 13 písm. d) zákona o prevádzke vozidiel uložená pokuta vo výške 300 eur. Ďalej sa v uvedenom podnete uvádza, že na základe týchto závažných a viacnásobných zistení u technika technickej kontroly oprávnená osoba technickej kontroly STK č. 7111 (žalobca) porušila ustanovenie § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021. Prvostupňový správny orgán listom č. OU-PO-OCDPK-2021/020262-001 zo dňa 13.5.2021 oznámil žalobcovi začatie konania o uložení pokuty oprávnenej osobe technickej kontroly a poučil ho podľa ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Dňa 25.6.2021 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že považuje za neprijateľné, aby na základe nezdôvodneného a arbitrárneho názoru kontrolnej skupiny bola oprávnenej osobe pričítaná zodpovednosť technikov, ktorí pri výkone technickej kontroly si musia splniť povinnosti a týmto nesú osobnú zodpovednosť za svoje konanie pri výkone technickej kontroly. Dňa 8.7.2020 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OU-PO-OCDPK-2020/023698-004, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 2000 eur podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 pre porušenie ustanovenia § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. Proti rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2021/003695-002/MEA zo dňa 8.1.2021 žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 8.7.2020 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 3.9.2021 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. OU-PO-OCDPK- 2021/020262-003, ktorým podľa ustanovenia § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 uložil žalobcovi ako oprávnenej osobe technickej kontroly č. 7111 pokutu vo výške 2100,- € (slovom: dvetisíc sto eur) za správny delikt, ktorého sa dopustil porušením povinnosti ustanovených v § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021, pretože nezabezpečila, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom, V odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021, podľa ktorého je technik technickej kontroly povinný vykonávať technickú kontrolu v súlade s týmto zákonom, vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 30.9.2021. O odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2021/047476-002/ MEA zo dňa 1.12.2021 tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
II.
Zhrnutie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného V žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 1.12.2021 č. OU-PO-OOP2-2021/047476-002/MEA žalovaný rekapituloval obsah odvolacích námietok žalobcu a priebeh administratívneho konania. Podrobne popísal obsah protokolu o kontrole č. C007/2021 vo vzťahu k zisteniam týkajúcim sa pochybení technikov technickej kontroly A. B. a C. D.. Konštatoval, že títo technici nedodržali pri vykonávaní technickej kontroly v rozhodnuti označených vozidiel postup určený v metodickom pokyne Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 72/2018 na vykonávanie kontrol brzdových sústav vozidiel kategórií M1, N1, L5e a L7e na valcových skúšobniach bŕzd a zároveň porušili ustanovenie § 43 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 137/2018 Z. z., keďže nevykonávali technickú kontrolu v rozsahu kontrolných položiek metodickými pokynmi ako aj ustanovenie § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej technici, ktorí si pri výkone technickej kontroly musia plniť svoje povinnosti nesú osobnú zodpovednosť za svoje konanie, preto zodpovedný za porušenie povinností nemôže byť iný subjekt (oprávnená osoba), ktorý povinnosti neporušil konštatoval, že správne delikty právnických osôb sú špeciálnou kategóriou správnych deliktov, kde subjektom správneho deliktu je právnická osoba ako celok. Za protiprávne konanie zamestnancov (technikov) preto zodpovedá v danom prípade aj právnická osoba - podnikateľ. Zavinenie nie je obligatórny znak správneho deliktu oprávnených osôb technickej kontroly. Zodpovednosť za tento druh správneho deliktu je podľa zákona č. 106/2018 Z. z. objektívnou zodpovednosťou. Vykonávateľ verejnej správy v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby dokazuje len porušenie právnej povinnosti osobou, existenciu protiprávneho následku a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a protiprávnym následkom. To, že technici boli sankcionovaní jednotlivo za porušenie svojich povinností nič nemení na tom, že v rámci objektívnej zodpovednosti je oprávnená osoba technickej kontroly povinná zabezpečiť, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade so zákonom o prevádzke vozidiel, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že prvostupňový orgán dostatočne nevymedzil a nepreukázal, akého konkrétneho protiprávneho konania sa mala dopustiť oprávnená osoba technickej kontroly. Uviedol, že prvostupňový orgán vo výrokovej časti rozhodnutia konkretizoval jednotlivé porušenia technikov, v dôsledku ktorých v rámci objektívnej zodpovednosti sa oprávnená osoba technickej kontroly dopustila spáchania správneho deliktu. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe Včas podanou správnou žalobou vo veci správneho trestania doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 1.2.2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.12.2021 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 3.9.2021. V rámci žalobných bodov poukázal na to, že aj správne delikty sa považujú za veci trestného charakteru a že sa na ne vzťahuje čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal aj na obsah Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy R (91)1 a princípy, ktoré zakotvuje, najmä princíp legality, prezumpciu neviny, zásadu in dubio pro reo a princíp ne bis in idem. Napadnutým rozhodnutiam vytýkal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v právnej kvalifikácii konania žalobcu, ktorý neporušil § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021, a teda sa ani nedopustil správneho deliktu uvedeného v § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. Konanie žalobcu nijak neohrozilo ani neporušilo záujem spoločnosti. Podľa názoru žalobcu z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že subjektom správneho deliktu mohli byť iba technici technickej kontroly C. D. a A. B., ktorých konanie bolo dokumentované v protokole TESTEK, a. s. č. C007/2021. Žalobca namietal tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/30/2016 zo dňa 26.10.2017 a konštatoval, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, akého protiprávneho konania sa mal žalobca dopustiť. Výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia obsahuje oba podrobný popis skutku, ktorého sa mali dopustiť technici technickej kontroly C. D. a A. B., nie však konanie žalobcu. Skutok žalobcu nie je v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu charakterizovaný uvedením času a spôsobu spáchania skutku, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Žalovaný a prvostupňový správny orgán nevykonali vo veci žiadne dokazovanie a pri preukázaní správneho deliktu, ktorý je kladený žalobcovi za vinu vychádzali iba z podnetu TESTEK a.s. a zo záverov uvedených v protokole č. C007/2021. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v odvolaní a v priebehu konanie opakovane namietal subjektívnosť použitej metodiky zo strany kontrolórov, ako aj to, že čas merania uvedený na videozázname a sa nezhodoval s časom záznamu. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že zistené pochybenia technikov technickej služby v rozsahu niekoľkých sekúnd boli konštatované len na základe neschváleného a nepresného vyhodnotenia kontrolóra technickej služby. Z uvedených dôvodov žalobca navrhoval, aby orgán vykonávajúci kontrolu tieto jeho tvrdenia vyvrátil preukázaním opaku. Správne orgány sa však touto námietkou vôbec nezaoberali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného označil žalobca aj za nepreskúmateľné z dôvodu, že voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za správny delikt len s poukazom na to, že ide o zodpovednosť objektívnu, bez preukázania konkrétneho nezákonného konania žalobcu. Správne orgány neodôvodnili, na základe akých ustanovení je možné pričítať konanie jeho zamestnancov žalobcovi. Poukázal na to, že podľa § 149 zákona č. 106/2018 Z. z. je vymedzená zodpovednosť iba osoby, ktorá porušila konkrétne povinnosti a ktorá sa správneho deliktu dopustila. Zodpovedný za porušenie nemôže byť iný subjekt, ktorý povinnosti neporušil. Podľa názoru žalobcu objektívna zodpovednosť neznamená, že právnická osoba zodpovedá za všetky úkony svojich zamestnancov, ale je potrebné skúmať okolnosti, za ktorých prišlo k prípadnému porušeniu povinností. Správne orgány v konaní nijak nepreukazovali príčiny a okolnosti, ktoré ku konaniu viedli, ani nezisťoval opatrenia právnickej osoby. Žalobca sa ani z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nedozvedel, akého konkrétneho protiprávneho konania sa mal dopustiť, pričom to nevyplýva ani z administratívneho spisu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP2-2021/047476-002/MEA zo dňa 1.12.2021 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO-OCDPK- 2021/020262-003 zo dňa 3.9.2021. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, replika, duplika K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu podaním zo dňa 28.3.2022 vyjadril žalovaný. Žalovaný poukázal na § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021, podľa ktorého oprávnená osoba technickej kontroly je, s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných technických kontrol, povinná zabezpečiť, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Subjektom správneho deliktu podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021bola v danom prípade oprávnená osoba technickej kontroly, teda žalobca. V prípade správnych deliktov právnických osôb je subjektom správneho deliktu právnická osoba, ak je deliktuálne spôsobilá. V praxi je zodpovednosť možná len tak, že právnu povinnosť poruší štatutárny orgán právnickej osoby, iní zamestnanci alebo členovia a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Žalovaný je toho názoru, že subjektom predmetného správneho deliktu, je v danom prípade oprávnená osoba technickej kontroly, pretože nezabezpečila, aby vykonanie technickej kontroly technikmi bolo v súlade so zákonom. Subjektívna stránka správnych deliktov právnických osôb je podľa žalovaného tradične založená na tzv. objektívnej zodpovednosti. To znamená, že v prípade právnických osôb sa neskúma zavinenie ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k jeho vlastnému konaniu (alebo opomenutiu konania), ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Dôsledkom je skutočnosť, že právnická osoba zodpovedá za protiprávny stav, ktorý svojím konaním zapríčinila, a to bez ohľadu na to, či ho chcela spôsobiť, alebo nie (tzv. absolútna zodpovednosť). V danom prípade zodpovedá právnická osoba za protiprávny stav, ktorý nastal v dôsledku porušení povinností technikov pri výkone technickej kontroly. Keďže zavinenie je stav vedomia a vôle a môžeme o ňom hovoriť len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Za protiprávny stav zodpovedá právnická osoba bez ohľadu na zavinenie. Žalovaný uviedol, že je nutné rozlišovať medzi porušením povinnosti technika technickej kontroly a oprávnenej osoby technickej kontroly, pretože sa jedná o dve rôzne povinnosti dvoch rôznych subjektov, za ktoré zákon ukladá dve rôzne sankcie. Žalobcovi teda bola sankcia uložená za to, že ako oprávnená osoba nezabezpečil, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že prvostupňový správny orgán rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý bol dostatočne zdokumentovaný v protokole o kontrole č. C007/2021 vyhotovenom technickou službou technickej kontroly a správne vyhodnotil dôkazy. Pokiaľ žalobca namietal, že jediný dôkazný prostriedok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu je v rozpore s právnymi predpismi, keďže postup kontrolórov spoločnosti TESTEK, a. s. bol nesprávny, subjektívny a nebol schválený žiadnym právnym predpisom žalovaný poukázal na to, že protokol o kontrole č. C007/2021, ktorý bol podkladom pre uloženie pokuty, bol vyhotovený technickou službou technickej kontroly TESTEK a.s., ktorá zabezpečuje vykonávanie činností technickej služby technickej kontroly podľa § 70 ods. 1 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021. Poverenie na vykonávanie týchto činností jej bolo udelené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 8240-2100/2005 zo dňa 08.11.2005 s účinnosťou od 01.12.2005. Spoločnosť je akreditovaná Slovenskou národnou akreditačnou službou ako inšpekčný orgán podľa normy ISO/IEC 17020:2012 s číslom osvedčenia I-022. Spoločnosť má zavedený systém protikorupčného manažérstva certifikovaný podľa normy A. 37001:2016, systém manažérstva kvality certifikovaný podľa normy A. 9001:2015 a systém manažérstva bezpečnosti informácií certifikovaný podľa normy ČSN EN ISO/IEC 27001:2014. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal so základnou otázkou, a to či konanie zamestnanca (technika TK) možno pričítať práve žalobcovi na základe absolútnej objektívnej zodpovednosti bez preukázania príčin a okolností porušenia povinností žalovaný uviedol, že nie je nutné zisťovať príčiny a okolnosti, ktoré k porušeniu povinnosti viedli, pretože za porušenie povinnosti podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel nesie zodpovednosť oprávnená osoba technickej kontroly bez ohľadu na zavinenie, a to v rámci objektívnej zodpovednosti. Žalovaný vyslovil záver, že rozhodnutie č. OU-PO-OOP2-2021/047476-002/MEA zo dňa 1.12.2021 a rozhodnutie č. OU-PO-OCDPK-2021/020262-003 zo dňa 3.9.2021 boli dostatočne odôvodnené. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia, ktoré žalovaný potvrdil, opísal konkrétne porušenia technikov, pričom poukázal na rozdielnosť medzi porušením povinnosti technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 a medzi porušením oprávnenej osoby technickej kontroly podľa § 86 ods. 1 písm. g) rovnakého zákona Zodpovednosť za tento druh správneho deliktu je objektívnou zodpovednosťou. Vykonávateľ verejnej správy v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby dokazuje len porušenie právnej povinnosti osobou, existenciu protiprávneho následku a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a protiprávnym následkom. Miera zavinenia sa skúma len v súvislosti s určením druhu a výšky sankcie za správny delikt oprávnenej osoby technickej kontroly (§ 148 ods. 12, resp. ods. 29 zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021). Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný námietky žalobcu uvedené v žalobe za právne irelevantné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 10.5.2022. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a zdôraznil, že pokiaľ z ustanovenia § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. vyplýva povinnosť oprávnenej osoby technickej služby zabezpečiť, aby bola technická kontrola vykonávaná v súlade so zákonom, potom žalobca túto povinnosť dôsledne plnil a zabezpečil všetky zákonom stanovené podmienky pre činnosť stanice STK, najmä kamerový systém, školenia poskytujúce odbornú spôsobilosť pre technikov technickej kontroly, kalibráciu, overenie a revízie na všetkých zariadeniach potrebných k výkonu STK atď. 47. Žalovaný možnosť podať dupliku nevyužil. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 2 SSP o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly originality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1 písm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak oprávnená osoba orgánu hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlásila zistené porušenie podľa § 85 ods. 5 písm. a) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu, písm. b) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu, písm. c) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu alebo písm. d) šiesteho bodu alebo siedmeho bodu. Podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly originality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1 písm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak porušenie povinností podľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a). Predmetom posúdenia zo strany správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.12.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 3.9.2021 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 160/2018 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 pre porušenie povinnosti ustanovených v § 86 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, keďže nie sú dostatočne odôvodnené, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a vyjadreniami účastníkov konania dospel k názoru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd pri právnom posúdení veci považoval za kľúčovú skutočnosť, že zákonom č. 455/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od 31.12.2021 k zmene znenia § 148 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z., na základe ktorého bola žalobcovi ukladaná sankcia v preskúmavanom konaní. Nové znenie § 148 ods. 12 písm. b) obsahuje aj nový bod 3, ktorý stanovuje, že okresný úrad v sídle kraja pokutu podľa § 148 ods. 12 písm. b) neuloží, ak porušenie povinností podľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a). V danom prípade je z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí zjavné, že žalobca sa mal správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta dopustiť porušením povinnosti ustanovených § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z., ktoré bolo spôsobené porušením povinností dvoma technikmi technickej služby, ktorí boli zamestnancami žalobcu, a ktorí boli za toto konanie aj postihnutí v osobitnom konaní. Predmetná zmena právnej úpravy nadobudla účinnosť až v čase právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov (prvostupňového, ako aj odvolacieho). Napriek tomu však správny súd, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 2/2021 pod č. 20 (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 05.11.2019, sp. zn. 4Asan/2/2019) nemohol opomenúť skutočnosť, že vyššie zmieňovanou novelou došlo k podstatnej zmene v možnostiach sankcionovania páchateľov správnych deliktov podľa § 148 ods. 12 písm. b) prijatím zjavne výhodnejšej právnej úpravy pre páchateľa deliktu spočívajúcej v určení liberačných dôvodov, pri ktorých sa sankcia neuloží. Najvyšší súd SR v publikovanom rozsudku R 2/2021 zdôraznil, že v súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Najvyšší súd SR poukazujúc na svoju prejudikatúru v rozhodnutí pod sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21.02.2018 a na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje, formuloval právnu vetu, v zmysle ktorej: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“ Na základe uvedeného správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa správne orgány musia vysporiadať s novou právnou úpravou, ktorá je priaznivejšia pre žalobcu, pretože aj správne orgány musia rešpektovať zásady správneho trestania a aplikáciu zásady nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa správneho deliktu, ako je to v preskúmavanom prípade. Nad rámec uvedených záverov, ktoré už samé osebe postačujú na zrušenie napadnutých rozhodnutí správny súd konštatuje, že aj v prípade, pokiaľ by k zmene právnej úpravy v prospech žalobcu nedošlo, bolo by napadnuté rozhodnutia potrebné zrušiť, a to z dôvodu závažných nedostatkov výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalovaný nereflektoval a ktoré svojim rozhodnutím potvrdil ako zákonné. K žalobným námietkam týkajúcim sa výrokovej časti rozhodnutia o inom správnom delikte má správny súd za potrebné v prvom rade poukázať na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020, ktoré možno použiť aj na prejednávaný prípad, a v zmysle ktorých „formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane úpravy príslušného konania, teda to, či v konečnom dôsledku ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, obdobná právna úprava je pri priestupkoch. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, nakoľko v zásade i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), v súlade s dostupnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).“ K týmto záverom sa vo svojej aktuálnej rozhodovacej činnosti prihlásil aj Najvyšší správny súd SR, napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 1Asan/17/2021 zo dňa 28.6.2022 alebo 10Asan/2/2021 zo dňa 31.3.2022. V prejednávanej veci správny súd konštatuje, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil ako zákonný a správny uvedeným kritériám nevyhovuje. Ako na to správne poukázal žalobca, výrok prvostupňového rozhodnutia vo svojej podstatnej časti popisuje konanie zamestnancov žalobcu, bez toho, aby zrozumiteľným a logickým spôsobom toto konanie prepájal so zodpovednosťou žalobcu za správny delikt, za ktorý mu je ukladaná sankcia. Inými slovami, v celom výroku rozhodnutia v rozsahu piatich strán nie je možné identifikovať zrozumiteľne vyjadrený kauzálny nexus, teda príčinný vzťah medzi skutkovo, časovo a miestne konkrétne vymedzeným konaním žalobcu spočívajúcim v nezabezpečení toho, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s právnymi predpismi (v zmysle § 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z.) a konaním zamestnancov žalobcu popísaným vo výroku rozhodnutia. Z výroku rozhodnutia teda nevyplýva, ako vytýkané pochybenie žalobcu viedlo k nedodržaniu právnych predpisov pri výkone technickej kontroly jeho zamestnancami, čo konkrétne z hľadiska právnych predpisov a súvisiacich metodík žalobca zanedbal, čím nezabránil výkonu technickej kontroly v rozpore so zákonom. K zmätočnosti výroku prispieva aj jeho zjavná neúplnosť, keďže v skutkovej vete konštatuje prvostupňový správny orgán, že žalobca sa dopustil správneho deliktu pretože nezabezpečil „aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom, tým, že pri vykonávaní technickej kontroly.“ Nasledujúci text výroku na zvýraznený záver uvedenej vety nijak nenadväzuje a výrok tak činí neúplným, nezrozumiteľným a nejednoznačným. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je tiež nekonkrétny z dôvodu, že vo vzťahu k skutkovému deju, ktorým mal žalobca naplniť znaky správneho deliktu nie sú jednoznačne uvedené predpisy a metodiky, ktoré mali byť porušené. Formulácia spočívajúca iba v konštatovaní, že žalobca nezabezpečil, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s „vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom“ je nekonkrétna, keďže vo vzťahu bezprostredne ku konaniu žalobcu nie sú uvedené konkrétne – názvom a číslom označené právne predpisy a metodické pokyny, ktorých dodržiavanie žalobca nezabezpečil. Tieto sú uvedené iba v časti výroku, ktorý charakterizuje porušenie povinností zamestnancov žalobcu, nie však v zrozumiteľnej a bezprostrednej väzbe na konanie žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že konajúce správne orgány sa nevysporiadali s jeho opakovane vznášanými námietkami ohľadne subjektívnosti a nesprávnosti postupu poverených zamestnancov TESTEK, a. s. v rámci vykonaného odborného dozoru správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by žalobca kedykoľvek v priebehu administratívneho konania takúto námietku preukázateľne vzniesol, preto nebolo možné očakávať, že sa s ňou správne orgány vysporiadajú v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného týkajúce sa najmä nedostatočného rozsahu vykonaného dokazovania vo vzťahu preukázaniu spáchania správneho deliktu žalobcom. S ohľadom na dôvody, pre ktoré správny súd rozhodol o zrušení napadnutých rozhodnutí sa v súlade so zásadou hospodárnosti správny súd ďalšími žalobnými bodmi bližšie nezaoberal, keďže tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci a na poskytnutie ochrany subjektívnym právam žalobcu. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.