Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-120-2015.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Subarea
4Cob/120/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Alpin Real Slovakia Beta, s. r. o., Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 286 443, zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti odporcovi: STD DONIVO a.s., Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, o nariadení predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/85/2015 - 33 zo dňa 24.02.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/85/2015 - 33 zo dňa 24.02.2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 18.02.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi užívať pozemky parcely reg. „. - parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere X XXX V.X, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX V.X, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere X XXX V.X, parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 195 m2 - zapísané Okresným Ú. B., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. akýmkoľvek spôsobom, a to vo forme prechodu, prejazdu a parkovania motorovými vozidlami.
Tento návrh podal navrhovateľa pred podaním návrhu vo veci samej z dôvodu potreby zabezpečenia okamžitej ochrany pred zásahmi do jeho práv zo strany označeného odporcu.
V návrhu ďalej uviedol, že patrí do skupiny spoločností K. X. Y. E., ktorá zabezpečila vybudovanie areálu logistického skladového centra, zahŕňajúceho komplex stavieb a vonkajších plôch slúžiacich na skladovanie, výrobu, prípadne poskytovanie služieb. V rámci uvedeného bola zároveň vybudovaná aj príslušná technická a dopravná infraštruktúra vrátane stavieb ciest, postavených okrem iného aj na prístupových komunikáciách. Prístupové komunikácie sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý zabezpečuje ich správu a údržbu, t.j. vykonáva činnosť na zachovanie a opravy prístupových komunikácií. Uvedené prístupové komunikácie zabezpečujú v súčasnosti jediný možný prístup k nehnuteľnostiam odporcu, nakoľko žiaden alternatívny prístup k nehnuteľnostiam odporcu možný nie je. Odporca, vykonávajúci predmet činnosti cestná nákladná motorová doprava, má na nehnuteľnostiach odporcu zriadenú svoju prevádzkareň. Z uvedeného dôvodu množstvo nákladných motorových vozidiel vo vlastníctve odporcu využíva prístupové komunikácie ako odstavné parkovacie plochy, prípadne sa na nehnuteľnostiach odporcu vykonávajú iné činnosti spojené s nákladnými motorovými vozidlami.
V prospech odporcu pritom neboli zriadené žiadne vecné bremená zaťažujúce nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa (t.j. prístupové komunikácie), ktoré by oprávňovali odporcu na prechod, prejazd alebo akékoľvek iné užívanie prístupových komunikácií.
Jednotliví vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v areáli logistického centra majú zriadené vecné bremená k pozemkom prístupových komunikácií s právom prechodu či prejazdu. Vlastníci pozemkov v areáli logistického centra na základe uvedeného pomerne znášajú náklady na správu a údržbu prístupových komunikácii v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že v prospech odporcu nebolo zriadené vecné bremeno s právom užívania prístupových komunikácií, denne užíva tieto komunikácie na prejazd a parkovanie desiatok nákladných motorových vozidiel.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľ mieni návrhom vo veci samej domáhať voči odporcovi v súlade s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nároku na náhradu spôsobovanej škody, majúc za to, že z dôvodov špecifikovaných skutočností je za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov nevyhnutné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže odporcovi užívať pozemky
- prístupové komunikácie vo vlastníctve navrhovateľa, a to najmä vo forme prejazdu a parkovania motorových vozidiel.
V závere svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ zdôraznil, že je výlučným vlastníkom prístupových komunikácií, pričom nemožno spochybniť skutočnosť, že odporca ich užíva napriek tomu, že k týmto nemá zriadené žiadne vecné bremeno alebo iné právo ich užívania. Napriek uvedenému však odporca nijakým spôsobom neprispieva navrhovateľovi na údržbu týchto komunikácií, ktoré denne užíva.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie §§ 74 ods. 1 a 2 O. s. p., 75 ods. 6 a 8 O. s. p. ako aj ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p., pričom zdôraznil, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku chovania dlžníka (odporcu) ohrozený.
Ustálil, že nárok navrhovateľa vo veci samej (nárok na náhradu škody) sa javí ako nanajvýš pravdepodobný, a teda aj dôvodný, nakoľko súd považoval za osvedčené, že odporca užíva príjazdovú komunikáciu vo vlastníctve navrhovateľa ako jedinú prístupovú cestu ku svojím nehnuteľnostiam (skladom) bez právneho titulu, teda bez zriadeného vecného práva v prospech odporcu, ktoré by oprávňovalo odporcu k užívaniu predmetnej prístupovej cesty vo vlastníctve navrhovateľa, a že odporca nehradí náklady navrhovateľovi za údržbu a správu predmetnej prístupovej cesty, ktorú navrhovateľ vykonáva.
Navrhovateľ však podľa záveru prvostupňového súdu neosvedčil dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, pretože neosvedčil žiadnym listinným dôkazom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že by sa odporca snažil svojím konaním alebo správaním zbavovať svojho majetku, čím by eventuálne mohol ohroziť budúci výkon súdneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov prvostupňový súd rozhodol o návrhu na nariadenie žiadaného predbežného opatrenia voči odporcovi tak, že ho zamietol ako nedostatočne odôvodnený. O trovách tohto konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a § 145 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ zdôraznil, že nariadenie predbežného opatrenia žiadal predovšetkým z dôvodu principiálnej ochrany vlastníckeho práva navrhovateľa, zamedzenia ďalšieho zväčšovania priamych škôd odporcom na majetku navrhovateľa, a to vo forme opotrebúvania a poškodzovania pozemkov a stavieb, spôsobenia majetkovej ujmy navrhovateľovi vo forme ušlej odplaty za zriadenie vecného práva - nakoľko odporca protiprávne užíva majetok navrhovateľa spôsobom plne zodpovedajúcim vecnému bremenu, napriek tomu, že nedošlo k odplatnému zriadeniu takéhoto vecného práva.
Navrhovateľ má za to, že nenariadením predbežného opatrenia súd neposkytol ochranu pred preukázateľnými zásahmi odporcu do majetkových práv navrhovateľa, ale paradoxne neodôvodnene
poskytuje ochranu práv odporcu. Uviedol tiež, že prejazd množstva nákladných motorových vozidiel má vzhľadom na ich veľkú hmotnosť (rádovo v tonách, resp. desiatkach ton na jedno vozidlo) zásadný priamy negatívny vplyv, a to v podobe porušovania, resp. deformácie stavu vozovky, preto pokiaľ nedôjde k nariadeniu predbežného opatrenia (a následnému vydaniu rozsudku súdu o určenie povinnosti odporcu zdržať sa protiprávneho konania), bude naďalej dochádzať k nárastu škôd na majetku navrhovateľa.
Nakoľko odvolateľ má za to, že zásadne nemožno poskytovať ochranu práv subjektu, ktorý preukázateľne porušuje, resp. zasahuje do práv iných subjektov, žiadal, aby súd po zohľadnení vyššie uvedených skutočností v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. uznesenie prvostupňového súdu zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z ustanovení §§ 74 - 78 O. s. p. vyplýva, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočným a dočasným, je splnenie nasledovných podmienok:
a) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo,
b) navrhovateľ musí minimálne osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu,
c) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a nevyhnutná,
d) vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do práv tretích osôb.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, resp. zaistenie ich nárokov doposiaľ právoplatne nepriznaných. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia musí reálne a bezprostredne hroziť. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia.
Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok navrhovateľa len v osvedčenej rovine a pri úvahe o jeho nariadení treba zohľadniť aj to, že súd je povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzovaný iba do takej miery, aby predbežného opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil existenciu všetkých zákonných podmienok pre jeho nariadenie.
Súd prvého stupňa dal v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré nastolil navrhovateľ vo svojom návrhu, súdu doručenom dňa 18.02.2015, a podrobne vysvetlil, aké podmienky musia byť pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorého sa navrhovateľ domáhal, splnené a z akých dôvodov ich v predmetnej veci za splnené nepovažoval, pričom postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a zásadami vzťahujúcimi sa k predbežnej dočasnej úprave pomerov účastníkov.
Prvostupňový súd neponechal bez povšimnutia ani argumenty navrhovateľa vyplývajúce z jeho návrhu, keď konštatoval, že nárok navrhovateľa vo veci samej (nárok na náhradu škody) sa javí ako nanajvýš pravdepodobný, a teda aj dôvodný, nakoľko považoval za osvedčené, že odporca užíva príjazdovú cestu vo vlastníctva navrhovateľa ako jedinú prístupovú cestu ku svojim nehnuteľnostiam (skladom) bez právneho titulu, teda bez zriadeného vecného práva v prospech odporcu a súčasne nehradí náklady navrhovateľovi za údržbu a správu predmetnej prístupovej cesty.
V neposlednom rade na doplnenie správnosti záveru súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa podmienku osvedčenia, že bez okamžitej, i keď dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené právo navrhovateľa na uspokojenie možnej pohľadávky voči odporcovi.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ žiadnym listinným dôkazom neosvedčil nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúcej v tom, že by sa odporca snažil svojim konaním alebo správaním zbavovať svojho majetku, čím by eventuálne mohol ohroziť budúci výkon súdneho rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 145 O. s. p. účastníkovi ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že v odvolacom konaní sa o náhrade trov konania predbežného opatrenia nerozhodol, bude o nich rozhodnuté až v rozhodnutí vydanom vo veci samej.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.