Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/93/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľky X. W., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z., N.Á. X, v konaní zastúpenej Lion Law Partners s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti odporcovi LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, IČO: 36 038 351, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, o náhradu škody spôsobenej na zdraví vo výške 340 000,-- Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 24 622,36 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu vedený vo VÚB, a.s., IBAN: M. XXXXXXXXXXXXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 31. 05. 2010 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 340 000,-- Eur z titulu náhrady škody spôsobenú jej na zdraví.

Svoj návrh odôvodnila na tomto skutkovom základe. Uviedla, že dňa XX. XX. XXXX došlo medzi R.. O. M. a jej manželom ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou tento nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele registra N. H. XXXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, pre obec Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica. Túto skutočnosť mal súd overenú z kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX a tak isto z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že v roku XXXX začali tento rodinný dom užívať, avšak užívanie netrvalo dlhšie ako dva roky z nasledovných dôvodov. Bezprostredne po kúpe tohto rodinného domu mal navštíviť jej manžela zamestnanec odporcu W. G. s tým, že tento žiadal, aby mu rodinný dom predal a toto jej manžel odmietol. Navrhovateľka uviedla, že W. G. vyvíjal množstvo aktivít obmedzujúcich jej manžela, ju samotnú a tak isto ich synov v užívaní domu a pozemkov priliehajúcich k domu, šíril nepravdy a klamstvá na ich adresu u ostatných spoluobčanov v Záhorskej Bystrici. V návrhu ďalej uviedla, že W. G. svoju činnosť proti jej manželovi v priebehu času vystupňoval, v čase ich neprítomnosti v dome opakovane vstupoval na ich oplotený pozemok, na ktorom je postavený ich rodinný dom, a to aj s poľovnou zbraňou. Pričom takéto vstupy odôvodňoval tým, že je členom lesnej stráže s oprávnením vstupovať na všetky lesné pozemky a kontrolovať činnosť na nich. Uviedla ďalej, že na ich pozemkoch W. G. parkoval služobné vozidlo, uskladňoval rôzne hnuteľné veci, umiestnil koterec pre svojho psa, postavil včelín, čo znepríjemňovalo užívanie tohto domu.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že agresivita W. G. voči jej rodinne sa neustále stupňovala a stalo sa aj to, že na bránke do ich domu našli zavesené vnútornosti z diviny s pripojeným lístkom s poznámkou „takto

skončíš aj ty“. V období od 10. 07. 2000 do 31. 07. 2000 došlo k odcudzeniu takmer celého vybavenia a zariadenia ich rodinného domu, pričom jej manžel vyslovil podozrenie, že možným páchateľom je W. G.. Tento sa mu mal neskôr vyhrážať, že ho zabije.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že o všetkých takýchto konaniach W. G. spolu so svojim manželom oboznamovali najbližších priamych nadriadených W. G. a informovali ich o takýchto konaniach aj písomne.

Navrhovateľka ďalej tvrdila, že bezprostredným dôsledkom takéhoto konania W. G., ktoré malo spočívať v tom, že tento počas dlhých rokov bránil jej manželovi, jej samotnej a tak isto jej rodine riadne a nerušene užívať rodinný dom takým spôsobom, že oni mali z W. G. strach a dôvodné obavy o svoj život, zdravie a majetok. Došlo koncom roku 1994 k zhoršeniu a následne postupom času k ďalšiemu zhoršovaniu psychického zdravotného stavu, neskôr aj fyzického zdravotného stavu, vyvolanými obavami o život a zdravie, jej samotnej, jej manžela a tak isto celej rodine, následkom psychického rozladenia, traumou, stresmi a depresiami.

Navrhovateľka uviedla, že približne od rokov 2002 až 2003 došlo u nej ku všetkým závažným ochoreniam, a to najmä odpadávaniu, depresívnemu syndrómu, nechuť do života, strata schopnosti tešiť sa, smútok, stiesnenosť, plačlivosť, mentálna anorexia, ako dôsledok psychických príčin z vyššie popísaných existenčných problémov ich rodiny. Navrhovateľka ďalej uviedla, že prvým závažným problémom jej fyzického zdravotného stavu bolo ochorenie žlčníka, v rokoch 1996 až 1998, pričom v roku 1996 mala tak isto zápal pečene a pankreasu. V roku 1998, kedy sa W. G. prisťahoval do stavby, ktorá je vo vlastníctve odporcu a nachádza sa hneď vedľa ich domu, sa jej zdravotné problémy značne zhoršili, začala mať problémy so zažívaním, objavili sa jej vredy na žalúdku, čoho výsledkom bola erozívna antrumgastropatia, akútna gastroenteritída, peptický vred dvanástnika, teda choroby, ktoré sú spojené s veľkými bolesťami brucha a ťažkosťami pri prijímaní a spracovaní potravy a následnej straty chuti do jedla. K týmto problémom sa ďalej pripojila aj veľká hiátová hernia a následne zápal tenkého a hrubého čreva. K týmto ochoreniam sa neskôr pripojilo zlyhávanie obličiek, keďže má chronickú chorobu obličiek tretieho stupňa s vysokou hladinou kyseliny močovej, pričom tieto zažívacie ochorenia mali za následok metabolický rozvrat, podvýživu, zlyhanie obličiek a viedli k strate detoxikačnej schopnosti jej pečene - cirhóza pečene. V dôsledku podvýživy a nechutenstva začala trpieť osteoporózou.

V dôsledku týchto popísaných chorôb a zdravotných ťažkostí bola od 14. 02. 2010 do 13. 05. 2010 hospitalizovaná na oddelení intenzívnej starostlivosti Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Navrhovateľka sa teda domáhala náhrady škody v zmysle a s tým, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú na jej zdraví, pretože táto bola spôsobená pri činnosti odporcu, resp. jeho odštepného závodu ako právnickej osoby W. G. ako tou osobou, ktorá bola použitá odporcom resp. jeho odštepným závodom na uskutočňovanie činnosti odporcu resp. jej odštepného závodu. Uviedla, že odporca resp. jeho právny predchodca od roku 1995 vedel, že W. G. ako zamestnanec odporcu uskutočňuje vyššie v žalobe popísané konania, pričom poznal tak isto následky takéhoto konania W. G. v tom zmysle, že dochádzalo k vzniku niekoľkých druhov škôd, okrem iného aj škody na jej zdraví. Uviedla, že konanie W. G. proti nej a jej manželovi trvá viac už ako 10 rokov, pričom nepomáhajú ani sťažnosti, rokovania, či návrhy, ktoré smerovali voči odporcovi resp. odštepnému závodu. V danom prípade činnosť W. G. bola taká, že tento konal cielene a s výslovnou alebo tichou podporou odporcu, ktorý sa prezentoval ako zamestnanec odporcu ako člen lesnej stráže aj pred orgánmi verejnej moci. Z tohto dôvodu navrhovateľka žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí priznal jej právo na náhradu za bolesť vo výške 90 000,-- Eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 205 000,-- Eur a účelné náklady spojené s liečením vo výške 45 000,-- Eur. Spolu teda žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 340 000,-- Eur.

Teda základom žalobného návrhu navrhovateľky bolo tvrdenie o tom, že konaním zamestnanca odporcu a to W. G. došlo k takému zásahu do práv navrhovateľky a jej manžela, že tento užíval resp. sa pohyboval po pozemkoch a nehnuteľnostiach bez ich povolenia, z jeho strany došlo k ohrozeniu ich vlastníckeho práva tak, ako je zaručené v , pričom tento vystupoval ako zamestnanec odporcu pri plnení jeho pracovných úloh a v danom prípade je tu daná zodpovednosť v zmysle , kedy za škodu zodpovedá odporca, pričom takéto

správanie jeho zamestnanca bolo spúšťačom zdravotných problémov, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh navrhovateľky neuznáva, považuje žalobu za nedôvodnú a po obsahovej stránke za nekonkrétnu a nedostatočnú pre rozhodnutie vo veci. Vo veci vzniesol námietku premlčania, pričom ďalej uviedol, že odporca nie je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Odporca uviedol, že W.I. G. je u odporcu v pracovnom pomere od 09. 07. 1986 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28. 07. 1986 v rôznych pracovných zaradeniach, pričom činnosti, ktoré odporca v zmysle predmetu činnosti tak ako je zapísané v obchodnom registri ako aj W. G. v pracovnej dobe podľa pracovnej zmluvy a pracovnej náplne rozhodne nie sú činnosťami, ktoré by navrhovateľke nielenže spôsobili ochorenia popísané v žalobe, ale s takýmito ochoreniami nemajú žiadnu súvislosť. Miesto výkonu práce u W. G. nie je totožné s miestom jeho trvalého bydliska a nielen W. G., ale aj iný pracovník odporcu žiadne práce doma nevykonáva a odporca takéto práce mu ani neprikazoval a ani od neho nevyžadoval. Uviedol ďalej, že od 11. 03. 1998 W. G. býva na adrese v Záhorskej Bystrici na základe nájomnej zmluvy, ktorú s ním uzavrel odporca a prenajal mu byt na dobu neurčitú. Táto nehnuteľnosť zapísaná ako Lesovňa - rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX a je vo vlastníctve W. W. F. X. W., t. j. navrhovateľky. Skutočnosť, že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku, nie je v právnom poriadku nijako výnimočne, stavba bola postavená legálne, pričom pozemok pod touto stavbou mal odporca až do marca 1998 vo svojom vlastníctve. Až následne sa stali vlastníkom navrhovateľka a jej manžel. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že spory a nezhody opisované navrhovateľkou v žalobe, ktoré mali dlhodobo prebiehať medzi nimi a W.I. G. považuje za ich osobné spory, pričom odporca v žiadnom prípade k takýmto údajným sporom príčinu nedal, nezúčastnil sa ich, dištancuje sa od nich a v žiadnom prípade W. G. pri týchto sporoch nepoužil. Spory medzi W. G. a manželom navrhovateľky nemajú žiadnu súvislosť s činnosťou odporcu a príčinou sú len zlé susedské vzťahy a ich osobná neznášanlivosť. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka popisuje zhoršovanie zdravotného stavu už od roku 1994, pričom k samotnej podstate ochorení tak ako ich popisuje, sa odporca vyjadriť nevie, avšak vyvoláva pochybnosť tá skutočnosť, že sa svojich práv domáha s odstupom viacej ako 10 rokov. Odporca ďalej uviedol, že nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý mal príčinou vzniku škody a kto sa tohto skutku dopustil. Tak isto neboli splnené ďalšie predpoklady vzniku škody a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávne konania rovnako tak aj ďalšie uvedené predpoklady vzniku škody musia byť v konaní preukázané navrhovateľkou, ktorá tak v konaní neurobila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom W. W. ako svedka, manžela navrhovateľky, ktorý vo svojom výpovedi uviedol, že detailne pozná situáciu, keďže je manželom navrhovateľky. Uviedol, že túto nehnuteľnosť užívali od kúpy v roku 1994 do roku 1999. Vtedy neboli vlastníkmi pozemku pod nehnuteľnosťou, ktorú v súčasnej dobe užíva W. G., bolo tam zriadené vecné bremeno a až následne kúpili tieto pozemky pod týmto domom od lesného pozemkového spoločenstva, t. j. od urbáru. Uviedol, že v súčasnej dobe tento dom neužívajú, pretože v roku 2000 bol vykradnutý, bol ukradnutý nábytok a v podstate kompletné zariadenie, následne po tom čo vykonali kompletnú rekonštrukciu tohto domu. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že od roku 1998, kedy sa tam prisťahoval W. G., bol svedkom toho, že asi trikrát v priebehu roku 1994 až 1998 W. G. buď preliezol plot, preskočil alebo si otvoril bráničku tak, že vstúpil do tej časti, ktorá je vlastne pri ich dome a oplotená a pohyboval sa tam s nabitou poľovnou zbraňou uvádzajúc, že on je členom lesnej stráže a má právo kontrolovať akékoľvek lesné pozemky. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že W. G. dával dlhodobo najavo tú skutočnosť, že má záujem o ich nehnuteľnosti, pričom chcel dosiahnuť stav, aby tieto nehnuteľnosti neužívali, odišli z nich, čo sa však aj stalo. Uviedol, že postavil na tomto pozemku úle, v roku 1996 našli na vstupnej bránke sáčok s vnútornosťami zo zveriny s tým, že k nim bol pripojený lístok, na ktorom bolo uvedené „takto skončíš aj ty“. Uviedol a predložil do súdneho spisu fotografiu, na ktorej mal byť zachytený W. G. so zbraňou na ich pozemku.

Súd ďalej vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka W. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 1986 je zamestnancom Lesov Slovenskej republiky, odštepný závod Smolenice, pričom od roku 1990 resp. 1991 je zaradený ako vedúci lesného obvodu. Lesný obvod predstavuje Záhorskú Bystricu, čo je teda jeho miestom výkonu práce. Uviedol, že jeho pracovnou náplňou je akýsi manažment alebo

starostlivosť zvereného štátneho lesného majetku v rámci tohto lesného obvodu. Zabezpečuje úlohy, ktoré sú určené v lesnom hospodárskom pláne, čo okrem iného zahŕňa aj ťažbu, odvoz dreva, správu budov, drobných vodných tokov a podobne. Takáto lesná plocha, ktorú spravuje, predstavuje necelých 700 hektárov lesných plôch, lesných pozemkov. Svedok uviedol, že navrhovateľku videl na adrese jej bydliska len jedenkrát a celkovo v živote ju videl asi len trikrát a z tohto dôvodu je ťažko popísať jeho vzťah k nej. Uviedol, že od roku 1998 býva v rodinnom dome na základe nájomnej zmluvy, ktorú má spísanú so svojim zamestnávateľom teda odporcom. Uviedol, že manžela navrhovateľky videl viackrát. Uviedol, že on koterec pre psa nepostavil, tento len opravil a čo sa týka tvrdení ohľadne zavesených vnútorností zo zveriny spolu s odkazom, o takejto skutočnosti nič nevie. Uviedol, že čo sa týka pohybu po pozemkoch navrhovateľky, resp. jej manžela, tak on sa tam pohybuje len z dôvodu, že tam býva a musí mať teda prístup, pričom on dovtedy nebol upozorňovaný na akýsi zákaz takéhoto vstupu. Uviedol, že s manželom navrhovateľky hovoril naposledy niekedy v auguste roku 2002 a oni sú vlastníkmi týchto nehnuteľností od januára roku 2003. Uviedol, že vzhľadom na takúto situáciu od roku 2011 musí vstupovať do svojho bývania resp. vstupom k svojmu bývaniu dierou v plote. Uviedol, že pokiaľ on v tomto dome býval, zdržiavala sa tam z tohto dôvodu a z tohto dôvodu sa aj po týchto pozemkoch pohyboval. Zdržiaval sa tam teda len za týmto účelom, resp. keď bolo potrebné niečo na tejto nehnuteľnosti opraviť, resp. odpísať stav vody alebo počkať na prípadného opravára, pokiaľ bolo potrebné takúto opravu vykonať.

Uviedol, že on je oprávnený držať a nosiť zbraň vzhľadom k tomu, že je vlastníkom oprávnenia aj na držanie aj na nosenie zbrane pre poľovné účely. Pokiaľ ide do poľovného revíru, tak musí mať takúto zbraň pri sebe. Uviedol, že má povolenie aj na inú zbraň pre súkromné účely, avšak toto povolenie sa týka len držania zbrane. Uviedol, že na pozemkoch navrhovateľky resp. jej manžela nič neskladuje a opätovne zdôraznil, že on koterec pre psa tam nepostavil. Uviedol, že teda navrhovateľku videl v živote asi trikrát, pričom jedenkrát to bolo na schodoch ich domu, kedy tam sedela a fajčila, jedenkrát ju stretol pri obchode a on ju vtedy ani nepoznal, ona sama ho oslovila, kedy chcela pomôcť ohľadne povolenia pri výrube stromov. Uviedol, že tretíkrát ju videl sedieť v aute, keď prechádzal cez cestu. On sám sa navrhovateľke nikdy nevyhrážal a ani sa nevie vyjadriť k jej zdravotnému stavu. Uviedol, že pokiaľ by on mal záujem kúpiť nehnuteľnosti, ktoré teraz vlastnícky patria navrhovateľke resp. jej manželovi, mohol tak urobiť už v minulosti, pretože o ich ponuke na predaj vedel už od roku 1992 a on tak v tomto období neurobil, pričom navrhovateľka resp. jej manžel ju nadobudli až v roku 1994.

Navrhovateľka vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uvádzala protiprávnosť konania odporcu, ktoré malo spočívať v iniciovaní viacerých súdnych konaní, ktorých predmetom bolo riešenie vlastníckych a užívacích vzťahov súvisiacich s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve resp. vo vlastníctve jej manžela a tak isto objektu lesovne. Uvádzala, že na základe takýchto súdnych konaní bolo neoprávnene zasahované do jej vlastnícky a garantovaných práv za obdobie viac ako 15 rokov, pričom zo skutkového stavu vyplynulo, že tieto neoprávnené zásahy začali prenajatím objektu lesovne zamestnancovi odporcu W. G.. Tento bez ich súhlasu a napriek upozorneniam neustále narúšal nedotknuteľnosť jeho obydlia, neoprávnene zasahovali do ich súkromia, obmedzoval a narúšal ich súkromný a rodinný život, čoho priamym dôsledkom bolo poškodenie zdravia navrhovateľky. Z tohto dôvodu navrhol právny zástupca navrhovateľky vo veci vykonať dokazovanie a to formou znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo - farmácia, ktorý mal zodpovedať na otázky súvisiace s posúdením súčasného zdravotného stavu navrhovateľky, určenia príčin vzniku ochorení navrhovateľky, vypracovania bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky a zároveň zistiť zdravotný stav navrhovateľky v tom smere, či tento je možné považovať za trvalý a aká je prognóza jeho vývoja. Ďalšie dokazovanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenavrhla a právny zástupca navrhovateľky taktiež nežiadal vykonať výsluch navrhovateľky, ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nemohla zúčastniť súdneho pojednávania.

Odporca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi pokiaľ sa jedná o predmetný spor, je ho potrebné považovať za výlučne susedský spor, pretože nebola preukázaná žiadna spojitosť či súvislosť medzi konaním W. G. ako suseda navrhovateľky a jeho pracovným zaradením ako zamestnanca odporcu. W. G. má nehnuteľnosť v nájme, ktorá rozhodne neslúži na výkon jeho pracovných povinnosť ani s ním nijako nesúvisí, nakoľko predmetná nehnuteľnosť mu slúži na bývanie. Z tohto dôvodu trval odporca na tom, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore týkajúcom sa náhrady škody na zdraví. Odporca zdôraznil, že počet súdnych konaní resp. návrhov na začatie súdneho konania v žiadnom prípade neprevýšil počet, ktorý by mohol navrhovateľke privodiť tak závažnú ujmu ako uvádza. Vylúčil akýkoľvek šikanózny charakter takéhoto postupu, pričom v zmysle Slovenskej

republiky, kedy sa každý môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, nemôže sa jednať v danom prípade o neoprávnený zásah, kedy odporca vo všetkých uvedených súdnych konaniach vykonával zásadne len svoje právo. Zároveň odporca poukázal na konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. o ochranu osobnosti, kde navrhovateľka si uplatňuje obdobný nárok spolu so svojim manželom, pričom takýto návrh bol zamietnutý z dôvodu, že nebolo preukázané, že by zo strany odporcu podaní m návrhu na súd došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, ktoré by boli spôsobilé privodiť im ujmu. Nebolo teda preukázané, že odporca úmyselne a šikanóznym spôsobom podával voči navrhovateľom návrhy na súd. Z tohto dôvodu žiadal odporca návrh navrhovateľky zamietnuť. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade nebol preukázaný vznik škody, ktorú si navrhovateľka uplatňuje ako náhradu za bolesť, náhradu liečebných nákladov a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní nebolo preukázané, kedy vzniklo poškodenie zdravia a poukázal na to, že nárok navrhovateľky pokiaľ by bol uplatnený v zmysle vyhlášky č. , ale i , je premlčaný.

Podľa a , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych ustanovení konštatuje, že podstatou súdnej ochrany v občianskom súdnom konaní je zabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces, ktorý vychádza zo zásad ustanovených v . Občiansky súdny proces je možno pojmovo vnútorne rozdeliť do dvoch základných foriem a to rozhodovanie v sporoch o právo medzi dvomi stranami, ktoré možno označiť ako konanie sporové a druhá forma je určená na riešenie iných vzťahov ako sú spory medzi stranami, to znamená na úpravu právnych vzťahov, na ktoré sa kladie zvlášť dôležitý záujem. Takéto konanie možno označiť za konanie nesporové. Konanie sporové je ovládané zásadou prejednávacou, keď iniciatíva na zhromaždenie skutkového základu leží zásadne na účastníkoch konania, pričom len konanie nesporové je ovládané zásadou vyšetrovacou.

Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikde nemôže dosiahnuť. Súd sa k nej môže len priblížiť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle , teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o týchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd dozvedá z prednesov účastníkov konania a z výsledku dokazovania.

ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v tomu, kto podáva návrh na začatie konania. V je uložená povinnosť účastníkom konania úplne tvrdiť potrebné skutočnosti.

Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanom zásadou prejednávacou, teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednávacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť ako procesný dôsledok, ktorý postihuje účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v spornom konaní.

Ten kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.

Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba navrhnuté dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania, ktoré navrhnú účastníci konania. Za takéhoto konštatovania súd dochádza k záveru, že navrhovateľka v konaní neuniesla jednak bremeno tvrdení, ktoré mali byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci tak, aby jej návrhu mohlo byť po vykonaní dokazovania vyhovené. Podľa názoru súdu v konaní neboli preukázané, pretože neboli ani tvrdené, rozhodujúce okolnosti, na základe ktorých mal súd možnosť posúdiť odôvodnenosť návrhu navrhovateľky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané len tie skutočnosti, na základe tvrdení jednotlivých účastníkov konania o tom, že manžel navrhovateľky zakúpil rodinný dom v roku 1994 v obci Záhorská Bystrica. V priebehu času v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej odporcovi sa na základe nájomnej zmluvy prisťahoval W. G.. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že činnosťou W. G. malo dôjsť v priebehu dlhej doby poškodeniu jej zdravia, zostali nepreukázané a jej tvrdenia zostali len v rovine všeobecných konštatovaní. V konaní nebolo tvrdené a nemohlo byť ani preukázané čo i len jedno konkrétne tvrdenie o tom, že došlo k porušeniu právnej, či prípadnej zmluvnej povinnosti zo strany tohto subjektu. Takýmito konkrétnymi tvrdeniami navrhovateľky boli len tie skutočnosti o tom, že W. G. sa mal pohybovať po pozemkoch im vlastnícky patriacich a to aj s poľovnou zbraňou, že na dverách brány do ich rodinného domu mal byť zavesený sáčok s vnútornosťami s výhražným odkazom a mali byť postavené na tomto pozemku úle resp. koterec pre psa. Tieto okolnosti v konaní preukázané neboli, z výsluchu svedka W. G. sa tieto okolnosti nepotvrdili, pričom žiaden iný dôkaz o týchto tvrdeniach navrhovateľka nepreukázala. Takáto okolnosť nie je preukázaná ani fotografiou, ktorú predložila navrhovateľka o tom, že W.I. G. so zbraňou sa mal nachádzať na pozemku navrhovateľky, resp. jej manžela.

Po poučení podľa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenavrhla žiadne dokazovanie a to ani jej výsluchom, pričom jediné dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté v konaní bolo vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ohľadne najmä jej zdravotného stavu v súčasnosti, prognózy jej zdravotného stavu do budúcnosti a bodové ohodnotenie bolestného či sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd takéto dokazovanie vo veci nenariadil, pretože v konaní neboli preukázané ďalšie základné atribúty pre prípadné priznanie práva na náhradu škody a takéto dokazovanie by bolo v konaní za skutkového a dôkazného stavu nadbytočné.

Konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto predpoklady patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, poprípade zavinenie.

V tejto súvislosti súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny a požaduje sa, aby bolo porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamo právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

Vzhľadom k tomu, že spôsobenie škody je spoločensky nežiaduci jav, kladie dôraz na predchádzanie škôd a teda prevenciu. Takáto generálna prevenčná povinnosť je vyjadrená v ustanovení , ktorý stanoví, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Táto všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie je treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a je teda chovaním protiprávnym.

V prejednávanej veci však súd konštatuje, že zo strany navrhovateľky takéto protiprávne konanie zo strany odporcu preukázané nijakým spôsobom nebolo. V konaní nebolo preukázané, že by konaním odporcu resp. jeho zamestnanca W. G. došlo pri plnení jeho pracovných povinností vyplývajúcich z

pracovnej zmluvy resp. pracovnej náplne k takémuto konaniu, ktoré by bolo možné charakterizovať ako konanie, ktoré vykonával v rámci plnenia svojich úloh ako zamestnanca vo vzťahu k navrhovateľke resp. k ďalším príslušníkom jej rodiny. Súd si je vedomý toho, že vzťahy medzi navrhovateľkou a členmi jej rodiny a W. G. nie sú bezproblémové v tom zmysle, že je pravdou, že medzi nimi dochádzalo k určitým sporom tak ako to vyplynulo z konania, avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by za túto činnosť zodpovedal odporca v zmysle . Súd musí prisvedčiť tvrdeniam odporcu o tom, že v danom prípade sa jedná o spory susedské a preto konštatuje, že navrhovateľka v konaní nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v tomto konaní. Súd tak isto konštatuje, že ani vedenie rôznych súdnych konaní medzi účastníkmi konania ohľadne vlastníckeho práva či už k pozemkom resp. k budove označenej ako lesovňa, nemohli mať za následok tvrdené porušenie právnej povinnosti. Súd v tejto súvislosti konštatuje a prisvedčuje záverom tak, ako boli tieto zistené v konaní pod sp.zn. zo dňa 05. 11. 2014, hoci toto konanie nie je právoplatne skončené o tom , že v konaní nebolo preukázané, že by odporca zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky a teda podávaním návrhov na začatie súdneho konania nemohlo dôjsť k porušeniu právnych povinností. Odporca aj v tomto konaní legitímnym spôsobom si uplatňoval v súlade s na súde nároky, o ktorých právo sa sporil a to primeraným spôsobom, čo nemohlo byť v rozpore s oprávnenými záujmami navrhovateľky.

Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní práva na zodpovednosť za škodu je vznik škoda, ktorá je predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Pojem škody je definovaný tak, že sa jedná o majetkovú ujmu, teda ujmu ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto majetková ujma musí existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch. Najmä v časti škody, ktorá mala spočívať v účelných nákladoch spojených s liečením vo výške 45 000,-- Eur, navrhovateľka neposkytla žiadne tvrdenia, ktoré by súd mohol v priebehu vykonaného dokazovania posúdiť ako dôvodné. Súd uznáva možnosť zistenia skutkového stavu ako náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo forme znaleckého dokazovania k tejto otázke, avšak vzhľadom k tomu, že neboli poskytnuté potrebné tvrdenia o ďalších atribútoch pre priznanie náhrady škody, resp. tieto v konaní preukázané neboli, súd k takémuto dokazovaniu nepristúpil ako k neefektívnemu.

Ďalším atribútom prípadnej zodpovednosti za náhradu škody je aj jednoznačné zistenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako dôležitým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Takéto zistenie príčinnej súvislosti znamená, že je treba z celého reťazca všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčiny tejto škody. Takýmito skutočnosťami teda príčinami môže byť protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť. Súd teda v konaní zisťuje, či vzhľadom ku konkrétnej škode niektorá z týchto skutočností je príčinou vzniku škody a či túto skutočnú škodu aj spôsobila. Príčinná súvislosť musí byť v konaní bezpečne preukázaná a nestačí iba jej pravdepodobnosť, teda jedná sa o také príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal a je ich treba posudzovať z hľadiska toho, či išlo o konanie alebo o opomenutie protiprávne. Takáto dôkazná povinnosť je na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľky. Je teda možné konštatovať, že predpokladom na úspešné uplatnenia nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, teda vzniknutou škodou. Táto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a to bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda dôkazné bremeno v civilnom procese zaťažuje v zásade navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezprostredný a bezpečne preukázaný. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti teda ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinnú súvislosť taktiež nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda musí sa jednať o takú skutočnosť, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo a teda musí byť v konaní preukázané, že škoda by nenastala bez tejto príčiny.

Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli splnené atribúty porušenia právnej povinnosti ani vzniku škody, súd musí konštatovať, že ani príčinná súvislosť medzi týmito dvomi atribútmi pre náhradu škody nie je splnená, a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovieť aj z tohto dôvodu nemohol.

Súd teda na základe takto konštatovaného skutkového a právneho stavu mal za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala jednotlivé základné atribúty pre danosť zodpovednosti odporcu za škodu tak, ako

to má na mysli ustanovenie , a preto súd návrhu navrhovateľky z tohto dôvodu vyhovieť nemohol, pretože ho považoval z právneho hľadiska za nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle tak, že navrhovateľka v konaní úspešná nebola, preto právo na náhradu trov konania nemala. Naopak odporca úspešný v konaní bol a preto mal právo na náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré bolo vyčíslené v zmysle vyhlášky č. V zmysle citovanej vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1 103, Eur, kedy za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia vo výške 340 000,-- Eur. Právny zástupca odporcu si jednak uplatnil trovy právneho zastúpenia a to za úkony právnej služby za rok 2012: príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 1 103,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH, spolu 1 333,73 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe 1 103,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH, spolu 1 333,73 Eur, úkony právnej služby za rok 2013: príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ďalšieho právneho zástupcu 1 103,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + DPH = 1 333,94 Eur, písomné podanie na súd zo dňa 15. 04. 2013 vo výške 1 333,94 Eur, porada s klientom 1 333,94 Eur, účasť na pojednávaní 1 333,94 Eur, porada s klientom 1 333,94 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie k výzve zo dňa 08. 11. 2013 vo výške 1 333,94 Eur. Úkony právnej služby za rok 2014: písomné podanie na súd 1 103,81 Eur + 8,04 Eur + DPH = 1 334,22 Eur, písomné podanie na súd - 1 334,22 Eur, porada s klientom 1 334,22 Eur, účasť na pojednávaní 1 334,22 Eur, porada s klientom 1 334,22 Eur, účasť na pojednávaní 1 334,22 Eur. Úkony právnej služby za rok 2015: porada s klientom 1 103,81 Eur + 8,39 Eur + DPH = 1 334,64 Eur, písomné podanie na súd zo dňa 19. 12. 2014 1 334,64 Eur, účasť na pojednávaní 1 334,64 Eur. Zároveň právny zástupca odporcu si uplatnil právo na cestovné a to porada s klientom 27. 09. 2013

- amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,259 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 48,12 Eur bez DPH, spolu s DPH 57,74 Eur. Pojednávanie dňa 01. 10. 2013 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,245 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava

- Banská Bystrica a späť = 422 km = 124,07 Eur bez DPH, spolu DPH 148,89 Eur, porada s klientom dňa 15. 11. 2013 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,201 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 47,22 Eur DPH, spolu s DPH 56,66 Eur, porada s klientom dňa 08. 09. 2014 amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,223 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 47,56 Eur bez DPH, spolu s DPH 57,07 Eur, pojednávanie dňa 11. 09. 2014 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,223 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Banská Bystrica a späť = 422 km = 128,32 Eur bez DPH, spolu s DPH 153,99 Eur, porada s klientom dňa 28. 11. 2014 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,160 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 46,58 Eur bez DPH, spolu s DPH 55,90 Eur, pojednávanie dňa 02. 12. 2014 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,129 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Banská Bystrica a späť = 422 km = 124,39 Eur bez DPH, spolu s DPH 149,27 Eur, porada s klientom dňa 20. 03. 2015 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,073 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Smolenice a späť = 156,40 km = 122,05 Eur bez DPH, spolu s DPH 146,46 Eur, pojednávanie dňa 04. 06. 2015 - amortizácia 0,183 Eur, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,142 Eur bez DPH, vzdialenosť Bratislava - Banská Bystrica a späť = 422 km = 124,94 Eur bez DPH, spolu s DPH 149,92 Eur. Náhrada za stratu času v zmysle vyhlášky č. 17 ods.1 za čas strávený cestou do miesta mimo sídla advokáta a späť vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu t. j. pre rok 2013 13,01 Eur, pre rok 2014 - 13,40 Eur, pre rok 2015 - 13,98 Eur za každú aj začatú polhodinu, cesta Bratislava - Banská Bystrica a späť trvá 10 začatých polhodín a cesta Bratislava - Smolenice a späť trvá 4 začaté polhodiny. Dňa 27. 09. 2013, 15. 11. 2013, 08. 09. 2014, 28. 11. 2014 a 20. 03. 2015 advokát strávil na ceste na poradu s klientom a späť spolu 20 začatých polhodín, t. j. 267,20 Eur bez DPH, spolu s DPH 320,64 Eur. Dňa 01. 10. 2013, 11. 09. 2014, 02. 12. 2014, 04. 06. 2015 advokát strávil na ceste na pojednávanie a späť spolu 40 začatých polhodín, t. j. 537,90 Eur bez DPH, spolu s DPH 645,48 Eur.

Trovy právneho zastúpenia potom celkom predstavujú sumu 22 680,34 Eur ako úkony právnej služby, 975,90 Eur ako cestovné a 966,12 Eur ako náhrada za stratu času, spolu 24 622,36 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. ( , ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.