Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/69/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. 3, G., štátny občan SR, zast. Z.. Milan Cibík, advokát, so sídlom: Tomášikova 4, Bratislava, o zaplatenie 2.656,19 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 9. mája 2018, č. k. -94, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 9. mája 2018, č. k. -94 v napadnutom výroku, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom z 9. mája 2018, č. k. -94 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Bratislava IV. (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.128 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.128 eur od 13.7.2015 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.03.2013 v čase cca o 02.50 hod. v Bratislave na Župnom námestí pred podnikom Empire po tom, ako boli členovia policajnej hliadky - poškodení npráp. I. N. a npráp. V. G. vyslaní na miesto činu za účelom zistiť a ustáliť osobu fyzického napadnutia K. Y., vyzvali žalovaného k preukázaniu totožnosti, čo však tento odmietol, pričom po tom, ako bol poučený a vyzvaný na doriešenie a dostavenie sa na Obvodné oddelenie Policajného zboru Staré mesto - stred, reagoval agresívne, neustále sa bránil predvedeniu, zaháňal sa rukami a odmietol spolupracovať ako aj nastúpiť do pristaveného služobného motorového vozidla, po tom, ako bol poučený o tom, ak ich výzvu opätovne neuposlúchne, budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, pri pokuse o zakladanie pút sa vymanil zo zovretia a následne fyzicky napadol npráp. Bc N., zahnajúc sa oboma rukami na neho a udierajúc ho do oblasti hrude, pričom po tomto stratil rovnováhu a spadol na zem neustále zaháňajúc a udierajúc rukami okolo seba, snažiac sa tak dosiahnuť, aby ani jeden z poškodených príslušníkov PZ ako zakročujúci policajt sa k nemu nedostal, pričom počas tohto úderom zasiahol aj poškodeného ppráp. G., následkom čoho tento utrpel zlomeninu hlavičky IV. a V MTC ľavej ruky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2014, č.k. bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa , za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, súd mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Zranenia ppráp. V. G. si vyžiadali jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej

služby. Počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby mu vyplatil žalobca služobný plat a náhradu príjmu vo výške 1.528,19 eur. Poškodenie zdravia ppráp. G. bolo posúdené ako služobný úraz. Poškodený ppráp. G. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil náhradu škody na zdraví. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 07.03.2014 sp. zn. KRPZ-BA-VO-Ú-42/2013 mu žalobca vyplatil náhradu za bolesť vo výške 1.128,- eur. Žalobca si takto uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania žalovaného. Žalovaný v konaní namietol premlčanie uplatneného nároku.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu vystavované nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania v súlade s celospoločenskými požiadavkami právnej istoty takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, ktoré môžu byť najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým i prípadnými zložitými súdnymi spormi. Oprávnené osoby majú zaistenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe. Ak uplynula zákonom určená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom na súde svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). V dôsledku toho neostáva súdu, ktorý zistí, že námietka premlčania je dôvodná, nič iné, než žalobu oprávnenej osoby bez ďalšieho zamietnuť. Tak je to aj v občianskom súdnom konaní, ktorého predmetom je právo na náhradu škody podľa ustanovení , ako je to v tomto prípade. Pokiaľ oprávnená osoba v žalobe (prípadne i v ďalších prednesoch realizovaných v konaní) jednoznačne skutkovo uplatňuje právo (nárok) na náhradu škody a iné právne posúdenie takto uplatňovaného práva neprichádza do úvahy, pretože nejde o iný právny vzťah, a pritom zo skutkových tvrdení v konaní vyplýva, že právo na náhradu škody uplatnené (skutkovo vymedzené) je premlčané, nemôže súd žalobe vyhovieť, ale musí ju pre premlčanie práva zamietnuť. Súd postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a tak postupuje súd i v takom prípade, keď nie je ešte preukázaná zodpovednosť povinnej osoby za škodu alebo výška škody. Účelom občianskeho súdneho konania týkajúceho sa práva na náhradu škody je totiž rozhodnúť na základe účelne a hospodárne zisteného skutkového stavu, či možno žalobnému návrhu vyhovieť, či nie, teda rozhodnúť, či právo na náhradu škody je súdne vynútiteľné. Ak je táto vynútiteľnosť odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, nemôže byť z toho dôvodu uplatnené právo na náhradu škody súdom priznané. Zásada hospodárnosti konania musí viesť v takom prípade súd k tomu, aby sa prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to vedie rýchlejšie a účinnejšie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

4. Súd potom z týchto názorov vychádzal aj v súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným. Uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporným, že ku škodovej udalosti došlo dňa 30.03.2013 pri vykonávaní služobného zákroku, pri ktorom bol zranený príslušník PZ ppráp. V. G.. Celkový nárok na náhradu škody na zdraví sa skladal z niekoľkých dielčích, relatívne samostatných nárokov, medzi ktorými bola i náhrada za bolesť i náhrada za stratu na zárobku. Preto bolo potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie týchto dvoch dielčich nárokov v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie o škode, vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví a tiež platí, že ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky.

5. K nároku na náhradu škody za bolesť súd uviedol, že poškodený V. G. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá mu vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 07.03.2014 sp.zn. KRPZ-BA-VO-Ú-42/2013 žalobca vyplatil poškodenému ppráp. V. G. náhradu za bolesť vo výške 1.128,- eur dňa 26.03.2014. Žalobca podal žalobu dňa 22.12.2015, teda včas. Preto súd tento čiastkový nárok žalobcu za premlčaný nepovažoval.

6. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody za vyplatenie služobného platu a náhradu príjmu vo výške 1.528,19 eur, súd uviedol, že počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby žalobca vyplatil ppráp. V. G. služobný plat výške 1.528,19 eur. Konkrétne: služobný plat za dni 30.03.2013 a 31.03.2013 bol vyplatený k termínu 12.04.2013 vo výške spolu 61,97 eur, za dni 01.04.2013 až 08.04.2013 bol vyplatený k termínu 12.05.2013 vo výške spolu 256,14 eur, za dni 09.04.2013 až 30.04.2013 bol vyplatený k termínu 12.05.2013 vo výške spolu 531,75 eur s za dni 01.05.2013 až 29.05.2013 bol vyplatený k termínu 12.06.2013 vo výške spolu 1.528,19 eur. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde 22.12.2015 a pre žalobcu platila subjektívna dvojročná premlčacia doba, táto do doby uplatnenia predmetného čiastkového nároku na súde už uplynula. Premlčané právo nebolo potom možné priznať.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.), ako aj výrok o trovách konania (výrok III.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalovaného nebolo možné v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vyplatenie (náhrady za bolesť vo výške 1.128 eur, vyplatenú 26.3.2014) posudzovať ako okolnosť zakladajúcu nové plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Výška sumy 1.128 eur, ktorá má predstavovať náhradu za bolesť bola známa najneskôr 22.7.2013, kedy posudkový lekár MV SR MUDr. mjr. H. Z. určila bodové ohodnotenie v počte 35 bodov náhrady za bolesť, čím potvrdila posudok všeobecného lekára MUDr. S. N. zo dňa 28.6.2013. Teda najneskôr dňa 22.7.2013 sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého rozsahu a druhu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť alebo vyčísliť v peniazoch, aby žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde. Žalobca podal žalobu až dňa 18.12.2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá začala plynúť najneskôr 22.7.2013 a v čase podania žaloby bol nárok žalobcu už premlčaný.

9. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedol, že škoda (za vyplatenie bolestného vo výške 1.128 eur) mu vznikla až vyplatením tejto sumy poškodenému, dňom 26.3.2014. K uplynutiu premlčacej doby do podania žaloby (22.12.2015) teda nedošlo. Poukázal na to, že ak organizácia svojmu pracovníkovi nahradila škodu, jej právo na náhradu škody sa voči občanovi, ktorý za túto škodu zodpovedá sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa a (R 40/1979). S odkazom na o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, je služobným úradom, ktorý je oprávnený vymáhať vyplatenú náhradu za bolesť od žalovaného, Ministerstvo vnútra SR (v trojročnej premlčacej lehote).

10. Žalovaný v reakcii na uvedené, podaním zo 4.12.20018, zotrval na svojej odvolacej argumentácii v celom rozsahu.

11. Žalobca v podaní z 24.1.2019 rovnako zotrval na argumentácii v jeho vyjadrení k odvolaniu.

12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil ( ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.11.2022. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

13. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

14. V danej veci nebolo sporným, že poškodenému ppráp. V. G. žalobca v dôsledku služobného úrazu vyplatil bolestné vo výške 1.128 eur na podklade rozhodnutia z 26.3.2014. Rovnako nebolo sporným, že škoda na zdraví tohto poškodeného vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Sporným v konaní zostalo iba to, či nárok žalobcu bol/nebol v tomto smere v čase podania žaloby premlčaný. Kým žalovaný pri premlčaní argumentoval uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, plynúcej od okamihu, kedy došlo k bodovému ohodnoteniu bolestného príslušným lekárom, žalobca mal za to, že premlčacia lehota mu začala plynúť až od okamihu vyplatenia tejto náhrady poškodenému, pričom jeho regresný nárok sa premlčiaval v trojročnej premlčacej lehote.

15. V danej veci nebolo sporným ani to, že bolestné predstavovalo dávku úrazového zabezpečenia podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Nakoľko v danom prípade žalovaný svojim zavineným protiprávnym konaním zapríčinil, že žalobca musel poškodenému ppráp. V. G. vyplatiť dávku úrazového zabezpečenia v podobe bolestného, žalobcovi vzniklo podľa cit. ustanovenia právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou tejto dávky. Už len z výkladu cit. ustanovenia (viď slovné spojenie „ právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky úrazového zabezpečenia“ použité v ustanovení ) potom vyplýva, že toto právo žalobcovi vzniklo až výplatou tejto dávky. Nakoľko sa môže premlčiavať len existujúce právo (teda také, ktoré už vzniklo a existovalo), v danom prípade nemohla premlčacia lehota začať žalobcovi plynúť ešte pred vznikom tohto práva (žalobcovi právo vzniklo až vyplatením bolestného poškodenému a nie vznikom nároku poškodeného na zaplatenie bolestného). Inými slovami, žalobcovi vznikla škoda až vyplatením sumy bolestného poškodenému (pred vyplatením bolestného žiadna škoda žalobcovi nevznikla), a preto nemožno odvíjať začatie plynutia premlčacej lehoty skôr, t. j. pred tým, než škoda vôbec žalobcovi vznikla (nemôže sa premlčiavať právo neexistujúce). Žalovaný síce poukazuje na plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty od „obodovania“ bolestného, avšak táto sa vzťahuje k nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý patrí poškodenému - tomu, komu bola spôsobená ujma na zdraví (čo však nebol nárok, ktorý bol predmetom konania). Inak povedané, plynutie dvojročnej premlčacej lehoty na náhradu škody na zdraví (v podobe bolestného) by sa vzťahovalo len k nároku samotného poškodeného na vyplatenie bolestného (v danom prípade k nároku na vyplatenie bolestného ppráp. V. G.). V danom prípade nárok na bolestné nevznikol priamo žalobcovi (ale ppráp. V. G.), žalobcovi vzniklo len následné „regresné právo“ na preplatenie toho, čo podľa osobitného predpisu bol povinný vyplatiť poškodenému, ktorému škodu na zdraví spôsobila zavineným protiprávnym konaním tretia osoba (v danom prípade žalovaný). Nárok na vyplatenie bolestného a regresný nárok požadovať náhradu za vyplatené bolestné, sú dva samostatné nároky, každý založený na inom právnom základe. Kým prvý z nich prislúcha výlučne poškodenému (ppráp. V. G.) a tento sa skutočne premlčiaval v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote plynúcej od „obodovania“ bolestného, druhý prislúcha výlučne žalobcovi, pričom ohľadne neho plynie samostatná trojročná premlčacia lehota podľa (t. j. od jeho vzniku - teda od vyplatenia sumy bolestného poškodenému) - ide tu o osobitný regresný nárok žalobcu podľa osobitného predpisu - ). Navyše nárok žalobcu by z tohto pohľadu nebol premlčaný ani pri plynutí dvojročnej premlčacej lehoty (pozn. odvolacieho súdu). Možno teda uzavrieť, že právo žalobcu proti tomu, kto protiprávnym zavineným konaním spôsobil policajtovi škodu na zdraví pri služobnom výkone, na náhradu toho, čo za neho plnil

- uhradenie úrazovej dávky v podobe bolestného ( o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( ), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené (ide o zvláštny postihový nárok, ide o splnenie formálne vlastného a materiálne cudzieho dlhu, ktorý zakladá vznik subrogačného postihu proti dlžníkovi- právo na refundáciu poskytnutého plnenia; má povahu originárneho práva a premlčuje sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe).

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (výrok I.) ako vecne správy, potvrdil ( ). Výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na správnosť napadnutého výroku, bol správnym aj výrok o trovách prvoinštančného konania.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) ( ).

(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).