Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/154/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. K., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky A. T.F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P., G. XX/XX a otca A. K., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom D., J. XXX, J..Č.. I. J., A. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému B. K., E.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 45,- Eur mesačne na sumu vo výške 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014, ktorý je otec p o v i n n ý prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého B. za obdobie od 01.09.2014 do 31.05.2015 vo výške 45,- Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 21.08.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. z doterajšej sumy 45,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.02.2013 č.k. -45 bola otcovi dieťaťa znížená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 45,- Eur mesačne, ale otec si vyživovaciu povinnosť vždy riadne neplní. Matka poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám, úmerne s jeho vekom sa zvýšili náklady na ošatenie a ostatné životné potreby a od septembra 2014 maloletý nastúpil do 1. ročníka ZŠ, s čím mala zvýšené výdavky, maloletý tiež navštevuje výtvarný krúžok. Doterajšie určené výživné považuje za nízke, nepostačujúce pre potreby maloletého. Uviedla, že ona so synom býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s jej matkou a na nákladoch bývania sa podieľa sumou 120,- až 150,- Eur mesačne, spláca dlh, ktorý zdedila po svojom otcovi s tým, že ten úver si papierovo zobral jej otec namiesto otca dieťaťa. Matka ďalej uviedla, že ona zarába cca 400,- Eur mesačne. Poukázala na to, že otec sa o syna zaujíma, stretáva sa s ním, ale nie vždy si riadne plní určenú vyživovaciu povinnosť a okrem darčeka v čase osobných sviatkov nad rámec výživného neprispieva. Uznala, že otec dieťaťa je asi v zlej sociálnej situácii, pretože sa stalo, že nemal ani na cestovné pre syna a ona musela ísť po neho, ale myslí si, že otec dieťaťa by sa mal viac snažiť, vyvíjať väčšiu aktivitu a podľa jej vedomostí, otec chodieva na brigády. Matka vie, že otec dieťaťa pred 5 rokmi utrpel úraz, kvôli ktorému poberá invalidný dôchodok, ale zdôraznila, že ten úraz otec používa ako výhovorku, pretože ešte predtým 4 roky s ním žila a u neho to bolo vždy rovnaké, nikdy nevydržal v práci dlhšie ako 3 mesiace, vždy tvrdil, že ostatní sú zlí a pod.

Otec dieťaťa nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, nesúhlasil so žiadnym zvýšením výživného, nakoľko vyššia suma výživného nie je v jeho schopnostiach a možnostiach a neumožňuje mu to jeho sociálna situácia. Uviedol, že pred 5 rokmi ho na prechode pre chodcov zrazilo auto, mal úraz a odvtedy ma zhoršený zdravotný stav a poberá invalidný dôchodok v sume 187,50 Eur mesačne a úrazovú rentu 119,40 Eur mesačne a z Českej republiky mu ešte aj pozastavili výplatu dôchodku 23,- Eur mesačne za účelom prešetrenia jeho zdravotného stavu. Poukázal na to, že má 55 % mieru poklesu pracovnej schopnosti, je teda obmedzený v možnosti pracovať, v minulosti pracoval ako skladník na vysokozdvižnom vozíku, ale on nemôže pracovať vo výškach, máva závrate, mal problémy s kolenom, s ramenom, užíva aj lieky predpísané psychiatrom, má aj 22 %-né poškodenie mozgu a nie je schopný podávať dostatočné výkony. Vo všetkých zamestnaniach ukončil prácu z dôvodu jeho zdravotných problémov a pre jeho zdravotné obmedzenia ho nezamestnali ani vo firme kde donedávna aspoň brigádoval a v súčasnosti je už bez akejkoľvek brigády, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok a úrazová renta. Poukázal na to, že býva len v prenajatej garsónke, na náklady bývania platí 180,- Eur mesačne a v poslednej dobe často menil bydlisko, pretože nemal na nájom, v J. zostal bývať kvôli synovi. Poukázal tiež na to, že v minulosti po tom úraze, kedy zostal bez príjmu, poberal len dávky v hmotnej núdzi 62,- Eur mesačne, a aby mal na úhradu výživného a nájomného, si musel zobrať úver, ktorý by mal splácať po 85,95 Eur mesačne, ale aj tam mešká s platením úveru. Otec uviedol, že mu je ľúto, že je v takejto situácii, uvedomuje si, že potreby maloletého sú väčšie, snaží sa nájsť si prácu, avšak nároky matky dieťaťa považuje za veľmi náročné. Kolízny opatrovník poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, dieťa je vekovo staršie, nastúpilo do ZŠ, má zvýšené výdavky, navštevuje záujmový krúžok. Poukázal tiež na to, že otec dieťaťa si vzal úver, ktorý spláca po 85,-Eur mesačne, pričom výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Poukázal tiež na to, že z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca vyplynulo, že jeho pracovný pomer bol skončený z dôvodu absencií otca. Odporučil zvýšiť výživné na 65,- až 70,- Eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil lustrácia matky v SP, lustráciu otca v SP, oznámenie bývalého zamestnávateľa z č.l. 22, potvrdenie o príjme, lustráciu v SP, potvrdenie ÚPSVaR, oznámenie Úradu práce z č.l. 29, správu o ID, potvrdenie o príjme z č.l. 37, mzdový list otca z č.l. 46, oznámenie z č.l. 49, potvrdenie o ID, potvrdenie o príjme matky, čestné vyhlásenie, doklad o hotovostnom vklade, rozhodnutie SP, oznámenie o miere poklesu schopnosti, oznámenie o poistnom plnení, oznámenie banky z č.l. 66, potvrdenie o príjme matky, odborný posudok o invalidite, nájomnú zmluvu, oznámenia bývalých zamestnávateľov otca, obsah pripojeného spisu sp.zn. a zistil nasledovný skutkový stav: Maloletý B. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.01.2010 č.k. -28, právoplatným dňa 27.1.2010, bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 75,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým na každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele 17.00 hod. a počas sviatkov a prázdnin je upravený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.02.2012, č.k. -10. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.02.2013 č.k. -45, právoplatným dňa 06.04.2013, ktorým bola znížená vyživovacia povinnosť otca k maloletému zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 45,- Eur mesačne. V tom čase mal maloletý B. 5 rokov a navštevoval materskú školu s nákladmi 30,- až 40,- Eur mesačne. Matka maloletého bola vtedy evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, brigádnicky pracovala ako predavačka so zárobkom 100,- Eur za mesiac, spolu s maloletým bývala v domácnosti u jej rodičov. Otec maloletého, po jeho úraze v decembri 2010, mal obmedzené príjmové pomery, v čase posledného rozhodovania o výživnom poberal invalidný dôchodok 180,30 Eur mesačne, úrazovú rentu vo výške 115,21 Eur mesačne a dávky dôchodkového poistenia z Českej republiky vo výške 25,- Eur mesačne. Maloletý B. býva s matkou, s otcom sa pravidelne stretáva. Otec nie vždy platí riadne určené výživné. V súčasnosti má maloletý B. 7,5 rokov a je žiakom 1. ročníka základnej školy. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 20,- Eur mesačne. Maloletý navštevuje výtvarný krúžok s polročným poplatkom 12,- Eur. Maloletý je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancií, nedávno mal zlomenú nohu a chodil na rehabilitácie. Matka maloletého je slobodná, spolu s maloletým býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 titulom dedenia. Na náklady domácnosti prispieva 120,- Eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná ako zástupkyňa vedúcej predajne s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 01/2015 do 04/2015 vo výške 410,25 Eur a popri tom poberá daňový bonus. Matka tiež poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Spolu so svojou matkou splácajú úver po 200,- Eur

mesačne, ktorý zdedila po svojom otcovi. Okrem maloletého B. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 1, v ktorom býva a staršieho auta zn. Opel Astra, ktoré kúpila ako ojazdené za 200,- Eur, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Otec maloletého je slobodný, býva sám v prenajatej garsónke v J., kde na náklady bývania platí 180,- Eur mesačne. Okrem maloletého B. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. V decembri 2010 otec utrpel úraz, následkom čoho mu bolo priznané zdravotné postihnutie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % zvýšeným o 10 % pre instabilitu ľavého kolena a obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu; takto má 55 %-ný pokles pracovnej schopnosti s dátumom vzniku invalidity 28.11.2011. V zmysle odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite má otec obmedzenie schopnosti, môže vykonávať prácu len v prostredí bez: preťažovania horných končatín, dvíhania a prenášania ťažkých bremien, bez trvalých prác v stoji; môže vykonávať prácu: s možnosťou striedania pracovných polôh v sede a stoji, bez prác vo výškach. Otec poberá invalidný dôchodok, v roku 2014 v sume 184,80 Eur mesačne a v r. 2015 v sume 187,50 Eur mesačne. Ďalej je otec poberateľom poistného plnenia úrazovej renty od Kooperativa poisťovňa, a.s. v sume 119,42 Eur mesačne. Od 03.06.2013 do 31.10.2013 bol otec maloletého zamestnaný u zamestnávateľa GAZU, s.r.o. a od 05.11.2013 do 31.12.2013 u zamestnávateľa DOSAM SK, s.r.o., cez oboch zamestnávateľov pracoval ako skladník pre Tesco v Beckove. Jeho pracovný pomer v spoločnosti GAZU, s.r.o. skončil dohodou na podnet otca, nakoľko podľa oznámenia zamestnávateľa nebol spokojný s prácou a začal vynechávať pracovné zmeny (č.l. 80). Od 21.02.2014 do 03.03.2014 bol otec zamestnaný na dobu určitú ako výrobný pracovník u zamestnávateľa XXL Servis Slovakia, s.r.o., kde za uvedené obdobie zarobil 222,57 Eur netto (č.l. 37). Od 01.04.2014 do 11.06.2014 pracoval ako skladník u zamestnávateľa LUTO Automotive, s.r.o. s mesačným príjmom 443,55 Eur netto, jeho pracovný pomer bol podľa oznámenia zamestnávateľa ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa z dôvodu absencií (č.l. 79), podľa udania otca z dôvodu jeho zdravotných problémov a častých lekárskych návštev. Otec poukázal na to, že vo všetkých týchto zamestnaniach musel ukončiť prácu z dôvodu jeho zdravotných problémov, nakoľko nepodával požadované výkony, chodil po lekárskych vyšetreniach a zamestnávatelia nebrali ohľad na jeho pracovné obmedzenia zo zdravotných dôvodov. Aktuálne podľa vlastného udania nemá otec žiadnu brigádu a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok a úrazová renta, spolu v sume 306,42 Eur mesačne. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Podľa -5 Zákona o rodine (z.č. ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa , Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V zmysle veta prvá, a Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému pred 2 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého B., ktorý je vekovo starší a v septembri 2014 nastúpil na základnú školu. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol maloletý v predškolskom veku a navštevoval materskú školu, v súčasnosti už má 7,5 rokov a je žiakom 1. ročníka

základnej školy, a preto je zrejmé, že jeho vyšším vekom a prechodom do základnej školy a pribudnutím záujmového krúžku došlo k zvýšeniu nákladov na jeho výživu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky dieťaťa, ktorá bola v čase poslednej úpravy výživného evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a mala len nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti ako predavačka cca 100,- Eur za mesiac; v súčasnosti je riadne zamestnaná s priemernou čistou mesačnou mzdou 410,25 Eur. Teda možno konštatovať, že príjem matky sa zvýšil, počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil, stále má vyživovaciu povinnosť len k maloletému B.. Na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného, aj v súčasnosti má otec pre zhoršený zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť a rovnako ako predtým, stále je miera poklesu jeho pracovnej schopnosti 55 %. V čase poslednej úpravy výživného bol otec poberateľom invalidného dôchodku 180,30 Eur mesačne, poistného plnenia úrazovej renty 115,21 Eur mesačne a dôchodkového poistenia z Českej republiky 25,- Eur mesačne, teda spolu 320,51 Eur mesačne. V súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku v sume 187,50 Eur mesačne a poistného plnenia úrazovej renty 119,42 Eur mesačne, teda spolu 306,92 Eur mesačne a výplatu dôchodkových dávok z Českej republiky cca 25,- Eur mesačne má dočasne pozastavenú z dôvodu prehodnocovania jeho zdravotného stavu. Príjem z brigádnických prác má nepravidelný, v hľadaní zamestnania a brigád je obmedzený zdravotnými dôvodmi. Z uvedeného možno konštatovať, že na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, jeho príjmové pomery sa nezvýšili, dokonca kvôli pozastaveniu dôchodkových dávok z Českej republiky sú jeho pravidelné príjmové pomery o 13,60 Eur mesačne nižšie ako v čase poslednej úpravy výživného. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil, stále má otec vyživovaciu povinnosť len k maloletému B.. S prihliadnutím na takto zistený skutkový stav a zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ale najmä na strane maloletého B., ktorý nastúpil na povinnú školskú dochádzku, mal súd za to, že zvýšenie výživného je dôvodné, ale len v malom rozsahu, nakoľko zdravotná a sociálna situácia otca a skutočnosť, že na jeho strane nedošlo k žiadnemu zvýšeniu príjmových pomerov, neumožňuje podstatné zvýšenie výživného v rozsahu ako požadovala matka. Je pravdou, že výdavky na maloletého sa zvýšili, ale v zmysle Zákona o rodine každý rodič prispieva na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich schopností a možností a je zrejmé, že pre zdravotné problémy otca dieťaťa sú jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu dieťaťa nižšie ako na strane matky. Okrem toho súd prihliadol na skutočnosť, že otec sa o maloletého zaujíma, stretáva sa s ním počas víkendov a pod. a podstatné zvýšenie výživného na sumu požadovanou matkou, ktorá by nebola v schopnostiach a možnostiach otca, by ho mohla vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre neplatenie výživného, čo by v konečnom dôsledku nebolo ani v záujme maloletého dieťaťa, ktorý má s otcom prirodzene vyvinuté citové väzby. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a s účinnosťou od nástupu dieťaťa na základnú školu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému aspoň o 5,- Eur mesačne viac, teda na sumu 50,- Eur mesačne. Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.05.2015 vo výške 45,- Eur (9 mesiacov á 5,- Eur). S prihliadnutím na sociálne pomery otca súd v súlade s povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 10,- Eur mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný do pol roka, pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.