Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci navrhovateľky: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. Ť. XXXX/X, N. L., št. občianka SR, proti druhému manželovi: G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., t. č. v ÚVTOS M., št. občan SR, o r o z v o d manželstva a úpravu práv a povinností k mal. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, št. občianka SR, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo G. G. a N. G., rod. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode súd zveruje maloletú G. do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jej výživu sumou 50 € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok.

IV. Súd styk otca s maloletou G. neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2022 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. G. pre čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že spoločnú domácnosť s manželom naposledy viedla v rokoch 2004-2009 v E.. Manžel bol opakovane vo výkone trestu, ona od roku 2019 žije aj býva so svojim novým partnerom v N. L.. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v E., u oboch sa jedená o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili tri deti a to mal. dvojičky N. a N. v roku XXXX a G. v roku XXXX. Manžel nie je biologickým otcom ani jedného z detí, pričom v rodnom liste je zapísaný ako otec len u mal. G.. V spoločnej domácnosti žili v E. až do roku 2009 kedy manžela zatvorili. Ich manželstvo nebolo harmonické od samého začiatku, lebo sa u neho už krátko po sobáši začali prejavovať žiarlivostné sklony a prejavy agresivity. S manželom už nemajú žiadnu citovú väzbu, citovo sa odlúčili pred viac ako 13. rokmi a nevedú spoločnú domácnosť. V roku 2019 sa zoznámila so svojim terajším partnerom, s ktorým trvalo žije aj býva spolu so všetkými jej deťmi v N. L.. Výživné na mal. G. v návrhu nežiadal, neskôr žiadal sumu 50 € mesačne.

2. Druhý manžel sa návrhu písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník doporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otcovi určiť primerané výživné.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom účastníkov, rodným listom mal. G., potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správou od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine matky, správami o príjmoch a pravidelných výdajoch rodičov dieťaťa a zistil tento skutočný stav veci: Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, príslušníci SR. Počas trvania manželstva sa narodili tri deti, z ktorých je v rodnom liste zapísaný ako otec manžel matky iba u mal. G.. Posledným spoločným bydliskom manželov bola E., kde má druhý manžel doteraz trvalý pobyt.

5. Obaja účastníci boli vypočutí dožiadanými súdmi, pričom navrhovateľka pri svojom výsluchu v plnom rozsahu trvala na podanom návrhu a druhý manžel sa v plnom rozsahu k návrhu pripojil. Pokiaľ ide o mal. G., súhlasil s tým aby táto bola po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke a jemu aby bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50 € mesačne.

6. Podľa správ od kolízneho opatrovníka matka s deťmi a priateľom býva v N. L.Í. v prenajatom jednoizbovom mestskom byte, kde má každé dieťa svoje vlastné lôžko. Domácnosť je štandardne zariadená prispôsobená potrebám rodiny, je udržiavaní v poriadku a čistote, po hygienickej stránke plne vyhovujúca. Matka detí je dobrovoľne nezamestnaná, poberá rodinné prídavky na tri deti. Otec dieťaťa je toho času vo VTOS, kde je pracovne zaradený, príjem nezistený. Matka má okrem mal. G. ešte dve vyživovacie povinnosti otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.

7. Podľa (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

10. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže, sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda a styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona od rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa účinného od 1.7.2022 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 107,03 € mesačne.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Vzťahy medzi účastníkmi neboli dobré od samého začiatku, manžel bol často vo VTOS v dôsledku čoho sa účastníci vzájomne citovo odcudzili. Od roku 2009 definitívne nežijú v spoločnej domácnosti, od tejto doby si manželstvo neplní svoj účel, t.j. nehospodária spoločne s finančnými prostriedkami, starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka, intímne sa nestýkajú. Vzhľadom na postoj oboch účastníkov nie je predpoklad, že by títo niekedy v budúcnosti obnovili spolužitie v súlade s hlavným účelom manželstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol.

21. Počas trvania manželstva sa matke narodili tri deti z ktorých je zapísaný ako otec manžel matky len u mal. G.. Aj keď obaja účastníci zhodne uviedli, že tento nie je jej biologickým otcom, pre súd je smerodajný údaj zapísaný v rodnom liste mal. G.. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k mal. G. pre čas po rozvode v starostlivosti navrhovateľky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky preto ju súd zveril do jej osobnej starostlivosti. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť na neho výživné v sume 50 € mesačne s ktorou výškou prejavil druhý mnažel súhlas. Takto určené výživné je primerané potrebám a veku dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Momentálne je suma životného minima na jedno maloleté dieťa určená účinného od 1.7.2022 a to vo výške 107,33 € na každé dieťa mesačne t.j. z toho 30 % (tj. minimálne výživné podľa Zákona o rodine) predstavuje sumu 32,11 € mesačne. Je pravdou, že otec dieťaťa je momentálne vo VTOS, kde údajne je pracovne zaradený, výšku príjmu však súdu neoznámil. Túto situáciu si zavinil sám svojim úmyselným protiprávnym konaním a preto táto skutočnosť nemôže byť zohľadnená v jeho prospech. Predtým pracoval podľa jeho vyjadrenia ako pomocný robotník na stavbách, pričom jeho príjem bol cca 300 € netto týždenne.

22. Okrem výživného od otca je i matka povinná podieľať sa primeranou čistkou na výžive detí, pričom vzhľadom k jej súčasnej situácii je to suma zodpovedajúca minimálnemu výživnému t.j. suma 32,11 € mesačne. Podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky.

23. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí v opakovanom protispoločenskom správaní sa druhého manžela, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa 52 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.