Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, vo veci starostlivosti súdu o pôvodne maloleté dieťa: Y. J., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie do nadobudnutia plnoletosti zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, a maloleté dieťa: E. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, obidvaja bytom u matky, deti rodičov: E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. W. A. XXX, N. W. A. a I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. W. A N. W. A., t. č. bytom W., T. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a plnoletého syna Y. J. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. januára 2015 č. k. -210, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14. 01. 2015 č. k. -210 zamietol návrh matky a odo dňa nadobudnutia plnoletosti aj návrh už plnoletého Y. J. na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podaný návrh matky a neskôr aj plnoletého syna Y. považoval prvostupňový súd za nedôvodný, pretože nastalá zmena pomerov, či už na strane obidvoch detí, resp. ich rodičov, nezaložila dôvodnosť úpravy doteraz určenej sumy výživného naposledy v roku 2012. Už v čase tohto rozhodovania o výške výživného bol braný zreteľ na to, že v tom čase mal. Y. bol prijatý na Strednú školu E. v Nitre. Taktiež súd prihliadal na zvýšené výdavky na mal. E. spojené s jeho návštevou základnej školy. Aj keď sa výdavky na obidve deti nepochybne matke zvýšili v dôsledku fyzického rastu detí, súd považoval výživné zo strany otca v sume po 280 eur mesačne na každé dieťa za primerané na krytie odôvodnených potrieb týchto detí. Matka sa môže na výžive každého dieťaťa podieľať minimálne sumou 20 eur mesačne, k čomu je potrebné prirátať rodinné prídavky v sume 23,52 eura na každé dieťa. Z daňového priznania otca za rok 2013 vyplýva, že dosiahol netto mesačný príjem 587,73 eura, pričom sám otec prehlásil, že jeho netto mesačný príjem sa v súčasnosti pohybuje v rozmedzí 600 až 700 eur. Existuje rozdiel v príjmoch, ktoré deklaruje otec v daňovom priznaní, ako aj v príjmoch, ktoré sám uviedol. Tak tomu bolo aj v čase rozvodu manželstva rodičov týchto detí. Záväzok rodiča z titulu existencie jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu má prvoradý charakter voči ostatným finančným záväzkom.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ust. tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože v danom prípade išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka, pričom v prípade syna Y. J. ho podala iba za obdobie do nadobudnutia plnoletosti. U obidvoch detí žiadala zvýšiť výživné na sumu 580 eur pre každé dieťa a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutočné a posledné príjmy otca, ako aj jeho životnú úroveň, pretože tento už tretí rok po sebe trávi exotické dovolenky napr. v Maroku, Egypte, Grécku atď. V konaní matka nebola riadne vypočutá, pričom nedostala dostatočný priestor na vyjadrenie sa vo veci samej. Zvýšené náklady jej vznikli najmä v súvislosti s prijatím maloletého E. na strednú školu, s čím sa prvostupňový súd náležite nevysporiadal, čo sa najmä týka nesprávneho právneho posúdenia v tomto smere.

Predmetný rozsudok včas podaným odvolaním napadol aj už plnoletý Y. J., poukazujúc pritom na tie isté skutkové dôvody ako matka. Súd nedostatočne zistil skutkový stav a takisto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia ohľadne nezvýšenia jeho výdavkov, pretože po rozvode manželstva rodičov sa odsťahoval z W. do N. W. A., odkiaľ denne dochádza do školy, ktorá je v Nitre. S otcom sa takmer vôbec nestýka. Keď mu otec nabije kredit do mobilného telefónu, tak takto vynaložené finančné prostriedky si následne odráta z výživného.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam zo strany matky a teraz už aj plnoletého Y. J. uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože v porovnaní s poslednou úpravou výživného neprišlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala tak výrazné zvýšenie výživného na obdive deti.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok procesným postupom podľa , a , dospejúc pritom k tomu záveru, že podané odvolania matky a teraz už aj plnoletého syna Y. za obdobie od nadobudnutia jeho plnoletosti nie sú dôvodné.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

V danom prípade súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu matky na zvýšenie výživného v prospech hore menovaných maloletých detí za obdobie, keď obidve boli ešte maloleté, ako aj v prípade rozhodovania o podanom návrhu už plnoletého Y. J. za zvýšenie výživného po dosiahnutí jeho plnoletosti (t. j. po XX. XX. XXXX do budúcna) zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu ust. - 4 , ktorý následne pri dodržaní hodnotenia dôkazov v zmysle (jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj správne posúdil po právnej stránke ( - 5, Zákona o rodine). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 01. 2015 č. k. -210, ktorý včas podaným odvolaním napadla matka ako aj plnoletý Y. J., ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Hlavným dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa správne ako nedôvodný zamietol podaný návrh matky, ako aj jej už plnoletého syna Y. na zvýšenie výživného bolo to, že aj preukázaná zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného realizovanou v júni 2012 neodôvodňovala čo i len čiastočné vyhovenie obidvom návrhom, pretože doposiaľ stanovené výživné v sume 280 eur na každé dieťa spolu s rodinnými prídavkami v sume 23,50 eura na každé dieťa a výživné zo strany matky minimálne v sume 20 eur na každé dieťa považoval prvostupňový súd v komplexe za adekvátne pre

uspokojenie odôvodnených potrieb týchto detí. Takisto aj v prípade otca v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného došlo k zmene pomerov v tom smere, že zatiaľ čo v roku 2011 pri určovaní výživného v sume 280 eur na každé dieťa vykazoval otec v daňovom priznaní hrubý príjem 72.848,15 eura, v roku 2013 vykázal zo svojej podnikateľskej činnosti hrubý príjem iba 33.356,93 eura, čo nedosahuje ani 50 % vykázaného hrubého príjmu otca za rok 2011. Uvedený pokles príjmu otca, aj keď v brutto forme, takisto neumožnil súdu prvého stupňa správne vyhovieť obidvom podaným návrhom na zvýšenie výživného čo i len čiastočne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.

a/ s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.