Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/741/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobcov 1) N. C. a 2) I. C., B. I. - W. XX, proti žalovanej Ľ.O. K., G. XXX, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcov proti rozsudku -45 zo 6.5.2014 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z notárskej zápisnice, napísanej na Notárskom úrade JUDr. Niroku 14.2.2005 zistil, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena o darovaní rodinného domu, nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX k.ú. I., parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 121m2, na ktorých stojí predmetný rodinný dom č. 39, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 879m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 2597m2, pod B7 v celosti s tým, že bolo zriadené vecné bremeno, kde sa žalovaná zaviazala poskytnúť vecné bremeno - právo doživotného bývania pre jej rodičov v predmetných nehnuteľnostiach až do ich smrti. Z výpovede žalobcu v 1. rade, o. i., zistil, že žiada vrátenie daru, pretože pretože žalovaná sa o žalobcov nestará, že odišla zo spoločnej domácnosti. Z výpovede žalobkyne v 2. rade zistil, že žiada, aby im dcéra vrátila dar, ktorý jej darovali na základe darovacej zmluvu uzavretej 14.2.2005, pretože im, keď jej tento dom darovali, sľúbila, že sa o nich riadne postará, keď bola žalovaná slobodná, myslela si, že sa nevydá, avšak potom sa vydala a odišla preč. V súčasnej dobe sa o nich nemá kto postarať. Čo sa týka nárokov žalovanej, na zaplatenie peňazí, ktoré mala investovať do tohto domu, uviedla, že aj oni investovali 40.000,- Sk na okná, že menili dlažbu, že žalovaná za plyn a elektriku neplatila. Mala za to, že sú splnené podmienky, aby sa mohli domáhať vrátenia daru. Spoločnú domácnosť žalovaná opustila začiatkom mája 2013, kedy sa odsťahovala aj s manželom a od tej doby sa o nich nestará. Nevozí ich k lekárovi, nemá záujem, ani nechodí na návštevy. Z výpovede žalovanej zistil, že nie je pravdou, že by sa o rodičov nestarala, keď bývala s nimi, bola slobodná, tak sa o nich riadne starala. Chodila s nimi k lekárovi, nie je pravdou, že by sa o ňu starali 20 rokov, pretože v podstate od 20-ich rokov je zamestnaná a prispievala im na spoločný chod domácnosti. Uviedla, že je pravdou, že sa postupne začali medzi účastníkmi konania nezhody, že aj s jej manželom prispievala polovičkou na inkaso. Odišla z dôvodu, že medzi manželom a jej rodičmi dochádzalo k nezhodám a nakoľko majú maloleté dieťa, situáciu riešili tak, že kúpili dom na hypotekárny úver, ktorý riadne splácajú. Na otázku, či v súčasnej dobe navštevuje rodičov, uviedla že

ich nenavštevuje, pretože zakaždým, keď prišla, dochádzalo zo strany matky k hádkam a kriku, takže tam vôbec nechodí. Na otázku ako prispievali na chod domácnosti, keď tam bývali s manželom, uviedla, že v podstate bolo všetko na polovicu, robili nákupy, kupovali cukor, múku, prášky, platili polovicu inkasa. Z výpovede svedka I. K., zistil, že je manželom žalovanej. Manželstvo uzatvorili v r. 2011 a viac ako rok bývali v spoločnej domácnosti so žalobcami a odtiaľ sa odsťahovali z toho dôvodu, že vždy keď sa niečo stalo v dome, napr. vypli elektrinu, vytiekla voda, tak boli na príčine oni. Manželka mu povedala, že to už nemôže vydržať, a z toho dôvodu sa odsťahovali, kúpili dom, kde aj v súčasnej dobe bývajú. Uviedol, že počas doby, ako bývali spolu so žalobcami, manželka nikdy nevyvolávala hádky, aj keď boli provokácie zo strany žalobcov a bola vždy ticho. Uviedol, že do neho sa žalobcovia nestarali, ale manželka mu hovorila stále, že majú pripomienky voči jej osobe, pričom sami povedali, že aj keď ich dcéra vyrastie, oni ich tam nechcú a môžu ísť kam chcú bývať. Keď bývali v spoločnej domácnosti so žalobcami, chodili na nákupy, manželka upratovala žalobcom, platili spolu polovičku inkasa, že aj keď majú dcéru, starí rodičia sa o ňu vôbec nezaujímajú, medzi seba ju neprijali a nesprávajú sa voči nej tak, ako by sa mali starí rodičia správať. Odvtedy ako sa odsťahovali sa žalobcovia o ich dcéru nezaujímajú, nekúpili jej žiadny darček ani na Vianoce, na narodeniny, meniny a ani oni sa nesnažia chodiť k žalobcom, keďže sa tak správali voči nim. Vychádzajúc z § 628 ods. 1, 2 a § 630 Obč. zák. (ich znenie citoval) urobil záver, že žaloba je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Mal za preukázané, že zo strany žalovanej nedochádzalo k takému správaniu voči žalobcom, ktoré by bolo hrubým porušovaním dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, nakoľko ani zo samotnej darovacej zmluvy nevyplýva, že by sa mala žalovaná o žalobcov postarať. V tejto zmluve je len uvedené, že je tam zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania v uvedenej nehnuteľnosti. Skutočnosti, ktoré tvrdili žalobcovia v žalobe a aj vo výpovediach podľa jeho názoru nie sú dôvodom, aby došlo k vráteniu daru. Z výpovede žalovanej a svedka K., manžela žalovanej, mal za preukázané, že žalovaná sa snažila starať o svojich rodičov, avšak z ich strany dochádzalo k jej napádaniu a aj z toho dôvodu si vyriešili bytovú situáciu tak, že sa odsťahovali od žalobcov a kúpili si rodinný dom. O trovách konania rozhodol podľa a ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu, že súd v predmetnej právnej veci nevykonal dostatočne dokazovanie. Žalobcovia v odvolaní opakovali dôvody a skutočnosti uvádzané už pred súdom prvého stupňa, ako aj uvádzané v žalobe, zdôraznili, že voči žalovanej sa nedomáhajú vrátenia daru z dôvodu prostej nevďačnosti voči ním ani pre menej významné porušenie dobrých mravov, ale pre správanie sa žalovanej sústavne hrubo porušujúce dobré mravy, že žalovaná ich hrubo urážala, uráža a ubližuje im, neposkytuje im potrebnú pomoc a jej správanie je takej intenzity, že veľmi nepriaznivo vplýva na ich zdravotný stav, ktorý sa v ostatnom čase veľmi zhoršuje. Poukázali na to, že sú bez právneho vzdelania a k rozhodnutiu darovať žalovanej predmet daru dospeli pod vplyvom jej sľubov, že sa o nich postará, že táto skutočnosť v darovacej zmluve nie je zakotvená vecným bremenom, že nevedeli a nevedia si vysvetliť dôvod, pre ktorý nebolo zriadené, keď u notára, ktorý darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice spísal, tieto podmienky darovania pri jej spisovaní boli zo strany oboch zmluvných strán uvedené a nebol dôvod, pre ktorý by ho notár nemal uviesť v darovacej zmluve. Zastávali názor, že súd nevykonal v predmetnom spore dostatočné dokazovanie, že ich snahy preukázať dôkazy, ktoré ich viedli, k tak vážnemu rozhodnutiu odvolať dar, ostali zo strany súdu nepovšimnuté a súd sa nimi vôbec nezaoberal. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní na súde prvého stupňa neuvádzali, že im to niekto poradil, aby získali danú nehnuteľnosť. Ďalej opakovala skutočnosti uvádzané pred súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že do danej nehnuteľnosti investovala približne 10.000,- eur, ktoré od žalobcov žiada za rekonštrukciu, čo môže zdokladovať. Zdôraznila, že za zdravotný stav žalobcov nezodpovedá, že mohli spolu normálne žiť v jednom dome, avšak žalobcovia vytvárali neustále hádky, že z dôvodu narodenia sa jej dcéry musela z nehnuteľnosti odísť, pretože jej neustále nadávali a kričali na ňu. Poukázala na to, že im navrhla dohodu, aby ju vyplatili, čo žalobcovia odmietli. Navrhla dohodu na výplatu jej investícií z danej nehnuteľnosti.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno odvolanie rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúc z , a rozsudok potvrdil podľa , , ako

vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie má podklad zisteného skutkového stavu a odvolací súd s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvádzané žalobcami v odvolaní, ktoré sú v podstate iba opakovaním skutočností uvádzaných už pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú v odvolaní nové skutočnosti, týkajúce sa údajného správania sa žalovanej voči nim, ktorá im mala vulgárne nadávať a ohľadom neustálych urážok, k týmto skutočnostiam je potrebné uviesť, že tieto mohli byť žalobcami uvádzané už pred súdom prvého stupňa, na ktoré v odvolacom konaní sa nemôže brať žiaden zreteľ.

Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolací dôvod uvedený v , t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Uvedený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súd vykonal všetky žalobcami navrhnuté dôkazy, tie boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybné zrejme z obsahu spisu, pričom žalobcovia ani v odvolaní neoznačili dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný.

K presvedčivým dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potrebné dodať, že otázka dobrých mravov „bony mores“ patrí k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu, alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Žalobcovia nepreukázali takéto správanie žalovanej vo vzťahu k nim. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax (rozsudok Najvyššieho súdu SR ), že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušovanie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovaním darcu pri príležitostí sviatkov a jeho životných jubileí.

Aj podľa súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR ) k zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.

Je potrebné prihliadať vo vzťahu k vráteniu daru z dôvodu hrubého porušovania mravov aj na princíp vzájomnosti, ktorý má platiť, na ktorú berie zreteľ aj súdna prax.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť ich správanie sa k darcu, a zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom v nepomere k správaniu sa samotného darcu. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.

Odvolací súd poukazuje na to, že otázka, či boli chovaním obdarovanej porušené hrubo dobré mravy, je predovšetkým otázkou skutkovou. Pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je preto nevyhnutné, aby v každom jednotlivom prípade bolo hrubé chovanie sa obdarovaného nielen darcami tvrdené, ale tiež preukázané. Takéto hrubé chovanie obdarovanej - žalovanej nebolo zo strany žalobcov preukázané, ale bolo iba tvrdené, a na strane druhej je otázka vzájomnosti chovania účastníkov konania, konanie žalovanej mohlo byť vyvolané ako následok konania žalobcov ako darcov voči nej, a aj preto ho nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech, preto im náhrada trov odvolacieho nebola priznaná a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( v spojení s a s prvá veta ).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Zb. zák. o súdoch a v znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.