Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/156/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35838825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35885459, proti žalovanej: S. G., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, H., L.K. Q. O. O., L. Okresného N. H. F., v konaní o zaplatenie 229,08 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 229,08 eur, úroku vo výške 13,30 % ročne z istiny 145,03 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 145,03 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobcu odôvodnil tým, že nadobudol nižšie uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“ zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 15.11.2006 návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie kreditnej karty VISA classic s úverovým rámcom 497,91 eur. V uvedenej zmluve sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že bude realizovať príkazy žalovanej na prevod a výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, že nebude existovať žalovaná pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku so všetkými dôsledkami, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.12.2007 - výpoveď zmluvy o kreditnej karte vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t.j. 21.12.2010 vo výške celkom 229,08 eur, z toho istina po splatnosti vo výške 145,03 eur a úroky z omeškania vo výške 84,05 eur. Istinu vo výške 145,03 eur žalobca ďalej úročí riadnym úrokom vo výške 13,30% ročne a zákonným úrokom z omeškania ku dňu vo výške 9% ročne. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt

žalovanej, preto mu bol v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní, ktorá sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.6.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 27.5.2015, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ uzatvorila dňa 27.11.2006 so žalovanou zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie kreditnej karty VISA classic s úverovým rámcom 497,91 eur. V uvedenej zmluve sa veriteľ zaviazal, že bude realizovať príkazy žalovanej na prevod a výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, že nebude existovať žalovaná pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Žalovaná súhlasila, že sa ich právny vzťah riadil príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok, pričom podpisom návrhu potvrdila ich prevzatie.

Z písomnej výpovede Zmluvy o kreditnej karty z 27.11.2006 súd zistil, že veriteľ žalovanej vypovedal zmluvu a vyzval žalovanú na bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy uvedenej vo výpise čerpania finančných prostriedkov kreditnou kartou žalovanej

Veriteľ žalovanej listom z 28.12.2010 oznámil postúpenie jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 229,08 eur č.ú. 447403252 a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE uzatvorenej dňa 21.12.2010 na žalobcu.

Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávky špecifikované v prílohe zmluvy, vrátane predmetnej pohľadávky, kedy počet dní omeškania bol 1299 dní.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (odkaz na pozn. - § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ uzatvorila dňa 27.11.2006 so žalovanou zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie kreditnej karty VISA classic s úverovým rámcom 497,91 eur. V uvedenej zmluve sa veriteľ zaviazal, že bude realizovať príkazy žalovanej na prevod a výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, že nebude existovať žalovaná pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Z písomnej výpovede Zmluvy o kreditnej karty z 27.11.2006 súd zistil, že veriteľ žalovanej vypovedal zmluvu a vyzval žalovanú na bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy uvedenej vo výpise čerpania finančných prostriedkov kreditnou kartou žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu predmetnú pohľadávku, kedy počet dní omeškania bol 1299 dní.

V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania aj keď by inak

bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Aj keď podrobnejšia právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.) a to so spätnou účinnosťou na spotrebiteľské vzťahy skôr uzatvorené (čo vyplýva z ust. § 879f , jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Súd v súlade s nepriamymi účinkami smerníc európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej predmet a povahu a bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré podľa § 52 Obč. zák. v znení zák. č.150/2004 Z.z. majú povahu spotrebiteľských zmlúv, ktoré vymedzenie nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, pričom až následnou zmenou ust. § 52 Obč. zák., že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, účinnou od 1.1.2008, došlo v súlade s nadnárodnou právnou úpravou k vymedzeniu spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu na právnu formu, ak sa uzatvárajú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka je v danom prípade pre žalovaného - spotrebiteľa v neprospech oproti všeobecnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka. Aj vzhľadom na to bol novelou č. 102/2014 Z.z., účinnou od 13.6.2014, § 52 ods. 2 doplnený vetou: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Na vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou sú normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie, čo v praxi znamená, že Obch.Z sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd na daný prípad súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Tá začala plynúť dňa 19.12.2007, kedy Slovenská sporiteľňa vypovedala predmetnú zmluvu o kreditnej karte a vyzvala žalovanú na bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy a ešte pred podaním žaloby (dňa 18.12.2013) uplynul dňom 19.12.2010. Súd na premlčanie nároku musel prihliadnuť a teda nemohol žalobcovi premlčané právo na uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom (ako vedľajším záväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku) priznať, preto žalobu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca nepredložil súdu výpis z účtu žalovanej, ktorý by preukazoval výšku dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná nežiadala, aby súd rozhodol o povinnosti nahradiť jej trovy konania, preto súd o jej trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (§ 251 O.s.p.).