Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-138-2015.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/138/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého U.Á. G. X.G. nar. XX.XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov X. X. nar. XX.XX. XXXX, zamestnanej Gemtex a.s. Rožňava, bytom N. Č.J. XX a G. X. nar. XX.XX. XXXX, zamestnaného Agrodružstvo Turňa nad Bodvou, bytom F. XX, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloletého takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok tunajšieho súdu 7P/106/2010 - 43 zo dňa 30.03. 2010 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na maloletého U.M. G. X. nar. XX.XX. XXXX zo strany otca G. X. nar. XX.XX. XXXX na 110,- Eur mesačne od 01.04. 2015, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky X. X. nar. XX.XX. XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého za obdobie od 01.04. 2015 do 31.05. 2015 v úhrnnej sume 40,- Eur do 15.07. 2015 do rúk matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca na 130,- Eur mesačne od 01.04. 2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného v roku 2010 mal maloletý iba dva roky a bola s ním na materskej dovolenke. Neskôr maloletý nastúpil do materskej školy, ale návrh na zvýšenie výživného nepodala. V septembri 2014 maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy a jeho potreby sa zvýšili. Stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za stravu činí 24,- Eur až 26,- Eur mesačne a za školskú družinu uhrádza 5,- Eur mesačne. Zabezpečuje mu aj školské potreby a pomôcky a ďalšie poplatky súvisiace s návštevou školy a kupuje mu aj oblečenie. Zdravotný stav maloletého je dobrý a vo voľnom čase navštevuje krúžok karate, kde poplatok činí 8,- Eur mesačne. Syn chodí aj na futbal, ale za tento krúžok sa poplatok neuhrádza, treba mu však zabezpečiť športovú obuv. Naďalej žije s maloletým u svojich rodičov a náklady za bývanie uhrádza po 100,- Eur mesačne. Kupuje aj potraviny a iné potreby do domácnosti. Jej príjem činí 350,- Eur až 450,- Eur mesačne. Jej ďalší syn je už dospelý a samostatný. Otec si vyživovaciu povinnosť plní a stretáva sa s maloletým každý týždeň. Kupuje mu sladkosti. Odkedy prebieha konanie na súde, dal maloletému 20,- Eur na výlet, ale syn si tieto peniaze dal do pokladničky. Otec na sviatky mu kupuje aj darčeky. Na nákup školských potrieb otec neprispel. Keď pýtala od otca peniaze na výlet pre maloletého chcel jej dať stravné lístky, čo odmietla. Potom dal otec synovi 21,- Eur, ktoré si maloletý dal do pokladničky. Otec maloletému rupsak kúpil za 15,- Eur, na rupsak mu dal 20,- Eur.
Otec s návrhom matky nesúhlasil a navrhol výživné ponechať v doterajšej výške. Poukázal na to, že aj inou formou sa na potrebách maloletého podieľa. Na narodeniny mu dal 60,- Eur a od tej doby mu už dvakrát dal po 20,- Eur. Matka od neho pýtala peniaze na výlet, ktoré dal do rúk syna. O sebe uviedol, že naďalej žije sám v rodinnom dome a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pracuje u toho istého zamestnávateľa. Jeho príjem závisí od toho, či má aj nadčasy a môže činiť od 500,- Eur do 520,- Eur mesačne. Náklady za bývanie uhrádza po 150,- Eur mesačne. Cestu do práce platí okolo 30,- Eur mesačne. Platí aj domovú daň, platí za odpad a má náklady aj za auto, keď pohonné hmoty kupuje asi v sume 40,- Eur mesačne. Za telefón dáva 9,- Eur mesačne. V minulosti musel prerábať aj kotolňu. Má založené stavebné sporenie a šetrí po 30,- Eur mesačne. Iný príjem nemá, nie je pravdou tvrdenie matky, že jazdí na kamióne, alebo že chodí na brigády. Otec trval na tom, že synovi dal 20,- Eur na výlet a nasledujúci týždeň mu dal ďalších 20,- Eur a za tieto peniaze si kúpil rupsak.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/106/2010 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 30.03. 2010 bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 80,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.05. 2010. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletý bol v útlom veku a matka s ním bola na materskej dovolenke. Mala vyživovaciu povinnosť aj voči synovi, ktorý študoval na strednej škole. Jej príjem činil rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Otec okrem maloletého nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a u svojho zamestnávateľa dosahoval v priemere 473,75 Eur čistého mesačného zárobku.
Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, matka s maloletým býva na uvedenej adrese a je rozvedená.
Podľa správy od Obecného úradu Hrhov, otec maloletého vo svojom rodinnom dome žije sám. Je zamestnaný a na verejnosti sa správa slušne.
Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, sociálne šetrenie bolo prevedené 15.05. 2015 a otec uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si voči maloletému plní a s maloletým sa aj stýka. Kupuje maloletému okrem sladkostí aj ďalšie veci. Minulý rok mu kúpil kopačky a na Vianoce tablet. Dobíja mu aj kredit na mobilný telefón. Na narodeniny dal synovi 60,- Eur. Dal synovi aj 20,- Eur. U svojho zamestnávateľa zarába asi 500,- Eur mesačne. Náklady spojené s bývaním hradí vo výške 140,- Eur mesačne. Býva v staršom poschodovom murovanom rodinnom dome. Matka je riadne zamestnaná s príjmom asi 400,- Eur mesačne. Býva v byte spoločne so svojimi rodičmi, matka sa podieľa na inkase a nájomnom polovicou, stravu a ostatné potreby zabezpečuje každý podľa svojich možností. Maloletý v tomto školskom roku si začal plniť povinnú školskú dochádzku. Stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje školskú družinu. Chodí na krúžok karate. Matka vie, že syn dostal od otca 20,- Eur a dostáva od neho aj darčeky. Uviedla však, že keď otec dá synovi peniaze do ruky, syn ich matke nedá, lebo si ich šetrí na motorku.
Zo správy od zamestnávateľa matky Gemtex a.s. Rožňava súd zistil, že matka pracuje od 12.08. 2002 a ide o spoľahlivú, dobrú pracovníčku. Zarába v priemere 501,670 Eur čistého mesačného zárobku.
Zo správy od zamestnávateľa otca Agrodružstvo Turňa nad Bodvou súd zistil, že otec pracuje ako traktorista a opravár PS a prácu vykonáva k spokojnosti nadriadených. Dosahuje v priemere 635,77 Eur čistého mesačného zárobku.
Zo správy od Sociálnej poisťovne Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Podľa správy od Základnej školy Zlatá 2 Rožňava, maloletý je v tomto školskom roku žiakom 1. ročníka ich školy. Dosahuje veľmi dobré výchovno - vzdelávacie výsledky. Jeho školská dochádzka je pravidelná. Do školy chodí upravený a primerane oblečený. Nosí si aj desiatu. Spolupráca s matkou je dobrá a pravidelná. Všetky poplatky má maloletý vyplatené. Náklady spojené s návštevou školy na jeden školský rok činia minimálne 500,- Eur. Ide o výdavky na školské potreby, úbor, prezúvky, hygienické potreby, oblečenie. Zvýšené finančné náklady boli na začiatku školského roka v mesiaci september, na zakúpenie školských potrieb.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého poukázal na to, že posledná súdna úprava výživného bola v čase, keď maloletý bol v útlom veku, kým tohto času je už žiakom základnej školy a tým sa zvýšili aj jeho potreby. Navrhol zvýšiť výživné na maloletého zo strany otca, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ako aj s prihliadnutím na zárobkové pomery rodičov.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2010 sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Odôvodnené potreby maloletého sú podstatne vyššie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného a súvisia s jeho školskou dochádzkou, keď od septembra 2014 sa stal školopovinným a je žiakom 1. ročníka základnej školy. Zvýšené potreby maloletého súvisiace s návštevou školy sú pritom preukázané okrem výpovede matky aj správou od základnej školy, ktorú navštevuje. Odôvodnené potreby maloletého sa pritom zvýšili aj v dôsledku jeho rastu a dospievania a súvisia aj s jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou a s jeho zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletého sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka sa o maloletého stará veľmi dobre a zabezpečuje aj jeho potreby, okrem neho nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka v čase poslednej súdnej úpravy výživného bola s maloletým synom na materskej dovolenke a mala vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému synovi, žiakovi strednej školy. Jej príjem činil iba rodičovský príspevok a prídavky na deti. V súčasnej dobe je riadne zamestnaná a jej čistý mesačný príjem presahuje sumu 500,- Eur mesačne. Matka má teda možnosť sa podieľať na zvýšených potrebách maloletého. Túto možnosť však má aj otec maloletého, ktorý okrem neho nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a dosahuje vyšší príjem, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, keď toho času jeho čistý priemerný mesačný zárobok činí 635,77 Eur mesačne. Vychádzajúc z týchto skutočností súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.04. 2015 ako to žiadala matka, pričom výšku výživného určil po 110,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zmeneným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého, s prihliadnutím na finančné a zárobkové pomery obidvoch rodičov a s prihliadnutím aj k tomu, že rodičia okrem neho nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.04. 2015 a preto otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom do 31.05. 2015 úhrnnou sumou 40,- Eur. Pri vyčíslení nedoplatku na výživnom súd vzal do úvahy, že otec okrem platenia výživného sa aj inou formou podieľa na potrebách maloletého, keď mu na kúpu rupsaku prispel sumou 20,- Eur. Nedoplatok na výživnom súd uložil otcovi zaplatiť do rúk matky do 15.07. 2015.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /