Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-4-2015.pdf
PDF · 146.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, adresa pre doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX U. F. Q., štátny občan Slovenskej republiky za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, 071 01 Michalovce, IČO: 42 331 579 zast. JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Farská 32, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 454,10 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 184,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia a to všetko sa jej povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, počnúc s mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 59,97 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 454,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A6149287, č. A4167242, v zmysle ktorých vypožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 161 eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Nokia C6 white vo výške 161 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu
žalovaná spôsobila tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaná si bola vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia 59 eur a predajnej cene 220 eur v sume 161 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 293,10 eur vyfakturovaných v období 2013/04- 2013/06. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 08.08.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzvala ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 23.08.2013. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 293,10 eur aj nárok na zaplatenie sumy 161 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
Žalovaná uviedla, že so žalobou súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami zmluvou o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami, vyjadrením vedľajšieho účastníka, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci stav:
Žalobca, ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Vedľajší účastník, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, v podaní zo dňa 08.04.2015 ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o poskytovaní služieb, ako aj dodatok zmluvy o pripojení podpísala na pobočke spoločnosti Orange, kde pracovala jej známa. Telefón jej bol následne doručený kuriérom. Pri podpise zmluvy nečítala žiadne ustanovenie zmluvy, vedela len to, že má dodržať dobu viazanosti 24 mesiacov, avšak ona sa domnievala, že sa to vzťahuje len na to, aby užívala ten paušál, ak prejde do inej spoločnosti, ako aj urobila, myslela si, že sa na to tá pokuta nevzťahuje. Ani Ostatné ustanovenia zmluvy, kde je uvedená doba viazanosti, cena, za ktorú kúpila telefón a skutočná cena telefónu si pri podpise zmluvy neprečítala. Vedela, že mala neuhradené faktúry za poskytnuté služby a je si vedomá, že to má zaplatiť, ale nároku na náhradu škody si nie je vedomá. Dlžnú sumu neuhradila preto, že nemala finančné prostriedky. V ďalšom uviedla, že žiada, aby jej súd povolil splátky po 50 eur mesačne z dôvodu, že pracuje na živnosť, jej fixný plat je 500 eur avšak z toho platu musí uhradiť mesačne zdravotné poistenie cca 50 eur, 70 eur prispieva rodičom na stravu a domácnosť, taktiež si
ešte ona musí sama zabezpečovať stravu a ďalšie výdavky má na cestovné a to za zamestnaním z R. do R. F. Q.. Ďalej spolu s bratom, aj keď úver je uvedený na jej brata, si zobrali na lízing motorové vozidlo, ktorí splácajú po 400 eur s tým, že ona hradí polovicu a od júla 2015 a im podarilo znížiť splátku na 200 eur, a ona bude platiť 100 eur mesačne.
Podaním zo dňa 15.12.2014 vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.04.2015 uviedol, že vstupuje do konania v časti náhrady škody vo výške 161 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zaplatenie sumy 161 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje ako náhradu škody vyplýva, že tejto sa domáha vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a akciovou cenou telefónu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa §420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Pri neexistencii čo i len jednej z uvedených podmienok, zodpovednosť za škodu nie je daná, nakoľko sa vyžaduje kumulatívne splnenie daných podmienok. Žalobcovi mala vzniknúť škoda, ktorá zodpovedá rozdielu medzi predajnou cenou a akciovou cenou telefónu. Aj keby bol zo strany žalovanej splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca predával telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel žalobcu sledovaný podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom, napr. podmienením právneho úkonu. Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou ( akciovou) telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť reparovaný zo strany žalobcu prehodnoteným jeho rozhodnutia, ak sa nesplania jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou, vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu, tak nedošlo, pretože tento za telefón od žalovanej dostal dojednanú kúpnu cenu, a to za telefón Nokia C6 white sumu 59 eur. súčasne požiadal o náhradu trov konania.
Zo zmluvy o poskytovaní služieb č. A6149287 zo dňa 10.02.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál pre blízkeho bez telefónu.
Zo zmluvy o pripojení č. A4167242 zo dňa 23.12.2008 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Vianočný Paušál.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 08.08.2013 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 04/2013 - 06/2013 v sume 293,10 eur. Na základe dodatku k zmluve ju vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody v celkovej výške 161,00 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 27.06.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.
Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 5206098399 zo dňa 15.05.2013 na sumu 1 euro, splatnou dňa 29.05.2013, faktúru
č. 5202437778 zo dňa 15.04.2013 na sumu 20,50 eur, splatnou dňa 29.04.2013, faktúru č. 5206034407 zo dňa 15.05.2013 na sumu 85,02 eur, splatnou 29.05.2013, faktúru č. 5209710588 zo dňa 15.06.2013 na sumu 5 eur, kde uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 5 eur za upomienku splatnou 29.06.2013, faktúru č. 5202373106 zo dňa 15.04.2013 na sumu 68,95 eur, splatnou 29.04.2013, faktúru č. 5209764888 zo dňa 15.06.2013 na sumu 34,50 eur, splatnou 29.06.2013, faktúru č. 5209621380 zo dňa 15.06.2013 na sumu 82,93 eur, splatnou 29.06.2013.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a verejného poriadku, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.
V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.
V zmysle čl. 11 bod. 11. 1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.
Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
Podľa čl. 1 bod 1.1 a 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A4167242 predmetom tohto dodatku je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Vol. do vš. sietí 100+ a Vol. s. Večer a Víkend+ a dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Nokia C6 účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 39 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 220 eur.
V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.
Podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/ alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti za porušenie tejto povinnosti, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v dodatku a/alebo v zmluve.
Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 181 eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.
Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT ).
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2011, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2011, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného od 1.11.2011, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), účinného v čase uzavretia zmluvy a dodatku spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných ustanovení, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, ako spotrebiteľský, podľa definície spotrebiteľskej zmluvy v zákone o ochrane spotrebiteľa a teda aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, zmluvu o pripojení a dodatok k nej, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no tá sumy za tieto služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený v časti 184,90 eur. Jednalo sa o nárok z predložených faktúr
mimo nároku na zaplatenie poplatku za upomienku, odpojenie, čiastočne obmedzenie, ktorý bol zahrnutý žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a ktorým nárokom sa bude súd zaoberať v ďalšom.
Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, tj. dňom 23.08.2013 preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v pokuse o pokonávku. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,5 %).
Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 161 eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a tzv. akciovou cenou.
Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v dodatku k zmluve ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť charakteru ex contractu ).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).
To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.
Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení, ako aj Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji mobilného telefónu, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve o pripojení, kúpu mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 161 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.
Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 5 eur za upomienku tak ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 5209710588. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným elektronickým spôsobom( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanému doručená SMS správou, pričom žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 5 eur, teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 83 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.
Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom ako tieto boli uvedené v jednotlivých faktúrach, boli poplatky za odpojenie v sume s DPH 4x19,50 eur a čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb v sume s DPH 2x15 eur z dôvodu neplatenia uplatnený z faktúry č. 5209764888, č. 5209621380.
V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie a obmedzenie poskytovaných služieb znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, resp. mu nie je umožnený prístup v zmysle dojednaní zmluvy a podmienok, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby poskytované žalobcom v pôvodnom rozsahu, teda žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb obmedzil dodávanie služby. Poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi žalobcom a účastníkom a platil sa len raz, pričom zmluva bola v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v Sieti, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie, alebo iných foriem komunikácie; Služby pozostávajú z verejnej mobilnej telefónnej služby alebo zo služby prenosu dát, z iných služieb a s nimi súvisiacich služieb alebo z iných produktov. Zaplatením poplatku za odpojenie a obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol jej znemožnený, resp. obmedzený prístup k službám v pôvodnom rozsahu a preto je súd toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za obmedzenie poskytovaných služieb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu na predmetný poplatok v celom rozsahu zamietol, keďže sa jedná o poplatok postihujúci spotrebiteľa, za službu, za ktorý mu nie je poskytované žiadne protiplnenie ale práve naopak ako to súd uviedol vyššie, sú mu služby obmedzené. Na záver súd poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal, že by mu za predmetné odpojenie alebo obmedzenie poskytovaných služieb vznikli nejaké reálne náklady a to či už v sume uplatňovanej žalobou alebo v inej sume.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy za neuhradené služby vo výške 184,90
eur s príslušenstvom, čo predstavuje 41 % zo žalovanej sumy a neúspech 59% , v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej, no keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012).
Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 293,10 eur a zo sumy 161 eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania len v časti uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb a z titulu náhrady škody, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 161 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zaviazal žalobcu, ktorý v tejto časti nemal úspech, keďže súd v tejto časti - náhrady škody žalobu v celom rozsahu zamietol, na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 161 eur.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl., teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál) predstavujú sumu 49,98 eur ak tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 49,98 eur, t.j. 9,99 eur. Takto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 59,97 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.