Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-595-2014.pdf
PDF · 80.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/595/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 06 22 35, právne zastúpený MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO : 47 233 028 proti žalovaným: 1. P. Č., X. X. Č., E. W. A., N. I. XXX/ XX, zastúpení JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, o 42 079,10 eur s prisl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 11C/140/2011-292 zo dňa 26. 03. 2014 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby ohľadom sumy 9.134,90 eur a 32.944,20 eur, v tejto časti z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej aj zamietajúcej časti a konanie z a s t a v u j e.
Ohľadom úrokov z omeškania m e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 9.134,90 eur vo výške 9,25 % ročne za dobu od 02. 05. 2011 do 20. 08. 2014 a zo sumy 32.944,20 eur za dobu od 28. 02. 2012 do 20. 08. 2014.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a trovách štátu.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 6813,57 eur s 9,25% - tným ročným úrokom z omeškania počnúc od 02. 05. 2011 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 24.708,15 eur s 9% - tným ročným úrokom z omeškania počnúc od 28. 02. 2012 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a Slovenskej republike nepriznal právo na náhradu trov konania.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná okrem časti úrokov z omeškania. Vychádzal z toho, že dňa XX. XX. XXXX došlo medzi Obcami M. Y. A. k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný v 1. rade riadil osobné motorové vozidlo, a po výjazde zo zákruty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojím schopnostiam a vbehnutia líšky na vozovku sa dostal do protismeru, narazil do zábradlia mosta a zišiel do priekopy. Pri nehode utrpel jeho brat P. Č.B. ťažké zranenia, a to trieštivú zlomeninu tretieho a štvrtého hrudného stavca s porušením miechy, zlomeninu lebky, zlomeninu prvého krčného stavca, hrudnej kosti a pomliaždenie pľúc. Tento si náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vymáhal priamo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže motorové vozidlo bolo bez poistenia. Slovenská kancelária poisťovateľov poskytla poškodenému z garančného fondu poistné plnenie v súlade s § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Napriek výzvam na náhradu poistného plnenia voči žalovaným v 1. a 2. rade, títo nereagovali, preto si nárok uplatnil žalobou. Žalobca uplatnil titulom náhrady škody 9.134,90 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 32. 944,20 eur. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. titulom bolestného priznala poškodenému 9.084,90 eur, pričom výška sťaženia spoločenského uplatnenia sporná nebola. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný po sumu 9.084,90 eur a nie tak, ako to žalobca žalobou uplatnil. Okrem toho súdu prvého stupňa nepriznal žalobcovi nárok na tzv. externé náklady vo výške 50,- eur, pretože ich dôvodnosť ani vynaloženie žalobca riadne nepreukázal a ani ich nie je možné uplatniť v rámci bolestného. Nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa považoval za nesporný a dostatočne preukázaný, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ.
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 450 Občianskeho zákonníka v snahe zmierniť vplyv nepriaznivých následkov nehody na rodinu žalovaného, keďže žalovaný v 1. rade je v hmotnej núdzi a žalovaná v 2. rade je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poškodeného syna poberateľkou zaopatrovacieho príspevku a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti vo výške 250,- eur mesačne a celodenne sa stará o plnoletého zdravotne postihnutého syna P., ale aj o ďalšie dve maloleté deti, dospel k záveru, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných, na základe ktorých je možné výšku náhrady na zdraví moderovať a znížiť výšku priznanej náhrady o jednu štvrtinu t.j. zo sumy náhrady bolestného 9.084,90 eur na 6.813,57 eur a u sťaženia spoločenského uplatnenia z 32.944,20 eur na 24.708,15 eur, a preto na tieto sumy zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu v prospech žalobcu.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal po zvážení všetkých okolností prípadu a dôvodov hodných osobitného zreteľa s ohľadom na sociálnu situáciu žalovaných v 1. a 2. rade, na ich starostlivosť o maloleté deti.
O trovách štátu rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 veta druhá O.s.p., pričom prihliadol na sociálne pomery obidvoch žalovaných.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca aj žalovaní. Odvolanie žalobcu smeruje proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.321,33 eur s 9,25 % - ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 02. 05. 2011 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej, aby uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 8.236,05 eur s 9 %-ným úrokom ročne z tejto sumy od 28. 02. 2012 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku alebo aby rozsudok zrušil v zamietajúcej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podaním zo dňa 27. 11. 2014, ktoré doručil krajskému súdu 05. 12. 2014 žalobca vzal čiastočne žalobu späť. Uviedol, že žalovaní zaplatili žalobcovi 110.000,- eur ako časť postihu, na ktorý vznikol žalobcovi voči ním nárok. Na základe toho s poukazom na ust. § 96 ods. 1 prvá veta O.s.p. zobral žalobu späť v časti istiny 9.134,90 eur a 32.944,20 eur. V súlade s tým potom žiadal, aby odvolací súd s poukazom na ust. § 208 O.s.p. v tejto časti späťvzatie žaloby pripustil a v tejto časti konanie aj zastavil. Zotrval na svojej žalobe a na ostávajúcej časti odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa týkajúcemu sa
úrokov z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 2.321,33 eur od 02. 05. 2011 do 20. 08. 2014 a vo výške 9 % zo sumy 8.236,05 eur od 28. 02. 2012 do 20. 08. 2014 a výrok týkajúci sa trov konania.
Žalovaní vo svojom odvolaní navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu proti ním v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali na to, že žalovaná v 2. rade nezanedbala náležitý dohľad, pretože náležitým dohľadom nie je nepretržitý dohľad, či nepretržité sledovanie maloletého, ale taký dohľad, ktorý je primeraný okolnostiam. Preto je presvedčená, že súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že mala vedomosť o kúpe vozidla maloletým dieťaťom, ktorý študuje odbor súvisiaci s denným stykom s motorovými vozidlami, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by priamo ona mala vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade sa s vozidlom vozil spolu so svojím bratom. Má za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy uplatnenie solidárnej zodpovednosti žalovanej v 2. rade, čím prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že súhlasia s čiastočným späťvzatím žaloby.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd po preskúmaní veci spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo s poukazom na ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., predovšetkým pripustil späťvzatie žaloby s poukazom na ust. § 208 O.s.p. ohľadom sumy 9.134,90 eur a 32.944,20 eur, vzhľadom k tomu, že žalobca v tejto časti vzal žalobu v celom rozsahu späť. Z uvedeného dôvodu v tejto časti bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu aj žalovaných voči výroku o úrokoch z omeškania, v tejto časti odvolací súd s poukazom na ust. § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 9.134,90 eur vo výške 9,25 % ročne za dobu od 02. 05. 2011 do 20. 08. 2014, t.j. do splnenia dlhu a zo sumy 32.944,20 eur za dobu od kedy bol žalovaným doručený zmenený návrh, resp. uznesenie súdu prvého stupňa o pripustení zmeny návrhu zo dňa 24. 02. 2012, teda od 28. 02. 2012 do 20. 08. 2014, kedy bol dlh splnený. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.
Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania a trovy štátu v tejto časti odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a preto ho v tejto časti ako správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal s poukazom na ust. § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa sú zhodné s dôvodmi, ako ich uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku a to predovšetkým sociálne dôvody na strane žalovaných v 1. aj 2. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.