Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-121-2014.pdf
PDF · 88.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/121/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 5, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Štefanom Abelovským, advokátom so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava a otca J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX Z., toho času bytom J. XX, XXX XX J., X., zastúpeného JUDr. Irenou Dubravčíkovou, advokátkou so sídlom Slovinec 73, 841 07 Bratislava, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o výživnom na maloletého J. Y. O., nar. XX.XX.XXXX v nasledovnom znení:
Otec s a z a v ä z u j e platiť výživné na maloletého zvýšené zo sumy 180,- Eur na sumu 250,- Eur počnúc mesiacom september 2014, ktoré sa zaväzuje platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca.
Zročné výživné za obdobie od 1. septembra 2014 do 31. mája 2015 vo výške 630,- Eur sa otec zaväzuje splatiť v štyroch po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 157,50,- Eura splatných spolu s bežným výživným na maloletého počnúc mesiacom jún 2015.
Súd mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.02.2012 č.k. 1P/116/2011 - 94 v znení opravného uznesenia zo dňa 18.04.2012 č. k. 1P/116/2011 - 99.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom doručeným súdu dňa 11.09.2014 žiadala o zvýšenie výživného na maloletého J. Y. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- € na 280,- € mesačne z dôvodu, že od času posledného rozhodnutia o zvýšení výživného v roku 2012 nastalo viacero zmien, zakladajúcich potrebu rozhodnutia o zvýšení výživného. Uviedla, že maloleté dieťa je od septembra 2014 žiakom X. ročníka základnej školy, preto sa zvýšili náklady a výdavky na dieťa, školské pomôcky a poplatky, stravné, ZRPŠ, ošatenie a ostané. Maloleté dieťa športuje, pravidelne trénuje hokej v juniorskom hokejovom klube, absolvuje sústredenia, hokejové kempy, čo si vyžaduje nemalé financie. Podľa vyjadrenia matky v návrhu, otec na dieťa nad rámec výživného určeného rozsudkom tunajšieho súdu neprispieva, ani žiadne peniaze alebo dary navyše dieťaťu nevenuje. Matka ďalej uviedla, že otec od septembra 2007 do posledného
rozhodnutia súdu v roku 2012 a dodnes maloletého nevidel, maloleté dieťa otca nepozná, otec sa o dieťa nezaujíma, nestretáva sa s ním, nekontaktuje ani matku, ani dieťa.
Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2015 matka oproti pôvodne podanému návrhu uviedla, že je ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu, pokiaľ bude výživné zvýšené na 250,- Eur.
Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 20.02.2015, v ktorom uviedol, že nie je dôvod na zvýšenie výživného. Podľa vyjadrenia otca matka maloletého dieťaťa nevyvíja žiadnu snahu, aby sa aj ona podieľala určitým spôsobom finančne na zabezpečení potrieb maloletého J. a nepreukázala, že by náklady na maloletého boli vyššie, ako boli ustálené ostatnou úpravou. Uviedol, že pokiaľ sa maloletý syn venuje hokeju, ktorý je finančne náročný, je bežnou praxou, že výstroj sa iba zapožičiava a nie kupuje. Uviedol, že matka reálne dlhodobo nikde nepracovala, bola vyživovaná partnerom, ktorý sa staral aj o maloletého. Pokiaľ ide o vzťah s maloletým otec uviedol, že s maloletým dieťaťom sa nemohol stýkať pre odpor matky dieťaťa, maloletému nemohol odovzdávať darčeky. Pre uchovanie vzťahu so synom otec rezignoval, odcestoval do Nemecka, kde má vážny vzťah s inou ženou, s ktorou si chcú založiť rodinu. Otec vo vyjadrení uviedol, že výška jeho priemerných mesačných nákladov je 1 122,- Eur a priložil potvrdenie o výške mzdy vo firme K. W. Q., v ktorej pracuje, a to 1 260,22,- Eura mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2015 otec uviedol, že síce mu stúpol príjem u nového zamestnávateľa na 1 600,- Eur, vzrástli mu aj náklady na bývanie a pribudla vyživovacia povinnosť, aj keď len de facto, nakoľko matka dieťaťa, ktoré sa narodilo dňa 19.05.2015 nie je rozvedená a otcovstvo svedčí právne jej manželovi, otec sa hlási k vyživovacej povinnosti. Súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby ako rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, keďže si je vedomý svojich povinností.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03.06.2015, na ktorom účastníci dospeli k rodičovskej dohode, ktorú navrhli súdu schváliť.
Kolízny opatrovník maloletého, ako jeho zástupca v konaní, na pojednávaní uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého a odporučil súdu, aby rodičovskú dohodu schválil.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní obaja účastníci a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bolo zvýšenie výživného na maloleté dieťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 03.06.2015, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámil návrh, ako aj ďalšie listinné dôkazy v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletého, ako aj jeho potrebami, príjmom matky preukázaným potvrdením o príjme matky maloletého za obdobie 6/2014-8/2014, dohodou o skončení pracovného pomeru matky a pracovnou zmluvou matky i príjmom otca preukázanými potvrdeniami o príjme otca za obdobie 9/2013-12/2014, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda o výživnom, ktorú
na pojednávaní účastníci zhodne navrhli spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre schválenie rodičovskej dohody. Súd sa pri schvaľovaní rodičovskej dohody riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné. V rámci rozhodovania o výživnom pre maloletého J. Y. O. vychádzal súd jednak z preukázaných výdavkov na maloletého, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že rodičia sa na výživnom vedia dohodnúť, otec maloletého so zvýšením výživného zo sumy 180,- Eur na sumu 250,- Eur súhlasil, a to mesačne od septembra 2014, nakoľko táto výška zodpovedá veku maloletého, odôvodneným potrebám maloletého, rodinným pomerom, reálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja rodičia po vysvetlení si svojich požiadaviek majú záujem dohodnúť sa na zvýšení výživného, preto súd so súhlasom kolízneho opatrovníka schválil navrhnutú dohodu rodičov.
Poukazujúc na uvedené závery, zohľadniac doterajšie schopnosti otca zabezpečovať výživu a potreby maloletého v zistenom rozsahu dospel konajúci súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletého, rešpektuje a zohľadňuje potreby dieťaťa. Vzhľadom na prezentované závery súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.