Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/730/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, o zaplatenie 66,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. júna 2014, č.k. -26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a súčasne určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.11.2009, bod V.-3 v znení: „Ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa omeškania. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Dojednanie o zmluvnej pokute nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu náhrady škody.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím , ako aj ust. , , , , a , a , keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ si návrhom uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy 66,78 eur spolu s úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 59,70 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 63,46 eur od 16.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Suma 66,78 eur pozostáva zo zvyšku úverovej istiny v sume 59,70 eur, dlžných úrokov z úveru v sume 1,92 eur, dlžného poistného v sume 1,84 eur a z titulu zmluvných pokút v sume 3,32 eur. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Právna povaha úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania spĺňa podmienky predpokladané Zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia zmluvy, ktorá bola pripravená navrhovateľom (vrátane všeobecných obchodných podmienok), ktorých obsah odporkyňa nemohla ovplyvniť, nesledovala táto zmluva zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva je osobitným zmluvným typom s osobitnou a jedinečnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Možno teda uzavrieť, že právny vzťah

založený medzi účastníkmi konania nie je tzv. absolútnym obchodom v zmysle . Pri zachovaní možnosti voľby právnej úpravy podľa by takéto dojednanie nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Voľba podľa ako právnej normy, ktorou sa majú spravovať právne vzťahy účastníkov konania, tak bola súdom vyhodnotená ako v rozpore s dobrými mravmi podľa , a preto ako dojednanie je absolútne neplatné. Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Ak nie je uvedená vôbec, ale ak je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, treba na úver nazerať ako bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou jednotlivých nárokov uplatnených navrhovateľom. Je nepochybné, že odporkyňa je v omeškaní zo zaplatením istiny. V súvislosti s uplatňovaním ďalších nárokov súd preskúmal zmluvu a zistil, že ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 57,06 %. Súd prepočítal RPMN spôsobom: konečná suma úveru, t.j. 634,60/519, t.j. cena poskytnutého úveru = 1,2227 - 1 = 0,2227. Získané číslo bolo potrebné umocniť na 0,83 (10 splátok je 0,83 roka), potom RPMN je 0,2874 x 100 = 28,74%. Zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu ustanovenie a nasl. . Z ustanovenia vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v , a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. v obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája () s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia , lebo dohodu o uplatnení ostatných platných právnych predpisoch na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako veľmi všeobecnú. Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci ich vzájomnými zmluvami písomne odkázali na všeobecné podmienky navrhovateľa ako súčasť zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Súd preto aj vyhodnotil zmluvnú pokutu vo výške 8% za neprimeranú. Dohodnutú zmluvnú pokutu súd skúmal s poukazom na ustanovenia . Keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, ktorú odporkyňa s navrhovateľom podpísala, súd má za to, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá písomne. V dohode o zmluvnej pokute sú aj jednoznačne určené zmluvné povinnosti, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečované. Čo sa týka určenia výšky zmluvnej pokuty alebo určenia spôsobu jej určenia, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia v bode V.-3 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa nebol vyjadrený jednoznačne. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Nemožno považovať za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v prípade, ak z dohody o zmluvnej pokute nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani s použitím výkladových pravidiel pre prejav vôle, za aké časové obdobie má byť percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta zaplatená, teda či ide o 8% zmluvnú pokutu denne, týždenne, mesačne, či ročne, preto zmluvnú pokutú dojedanú súd považoval za neplatne dojednanú, a to z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. Rovnako dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle V.-3 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, súd považuje za neurčité a nejasné dojednanie ohľadom určenia výšky zmluvnej pokuty, keďže výška zmluvnej pokuty má byť vo výške 8% z dlžnej čiastky, ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach, pričom však pri uzavretí takejto dohody o zmluvnej pokute nebolo určené, aká časť jednotlivých splátok je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku tak, aby mohla byť výška dohodnutej zmluvnej pokuty pri vzniku povinnosti dlžníka uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, riadne podľa dohody o zmluvnej pokute vypočítaná. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne, ak

tomu tak nie je, dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle absolútne neplatná a na túto neplatnosť súd prihliada vždy bez ohľadu na námietku účastníka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd plnenie z neplatne dojednanej zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal. RPMN je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti pri daných parametroch zmluvy mala byť, teda zmluvou dojednaná RPMN je v neprospech spotrebiteľa (je vyššia). Na úver tak treba nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu istiny 519 eur. Do dňa odstúpenia od zmluvy odporkyňa na úver zaplatila celkom sumu 571,14 eur. Platbu je potrebné započítať na istinu ( ). Pri úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu a v prípade omeškania s jej zaplatením i úrok z omeškania. Súd mal za preukázané, že odporkyňa do odstúpenia od zmluvy (15.10.2010) dlžnú istinu zaplatila, preto nemôže byť s jej zaplatením v omeškaní. Súd preto návrh zamietol. Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi ( ), ako aj pre neprijateľnosť ( ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (i keď významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie zmluvnou pokutou 8%. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa ( ) súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvným podmienok, od ktorých navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle vo výroku rozsudku určil, že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Plne úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že sa uplatneného nároku domáhal titulom neuhradených záväzkov odporkyne z uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.11.2009. Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila len časť dlžnej sumy, a to vo výške 571,14 eur z celkovo poskytnutej sumy 519 eur. Pretože odporkyňa mesačné splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára riadne a včas neplnila, navrhovateľ účtoval odporkyni dňa 02.11.2010 poplatok za vyhotovenie a zaslanie prvej upomienky vo výške 3,32 eur pre nezaplatenie mesačnej splátky splatnej do 15.10.2010. Dňa 15.10.2010 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára, čím sa fakticky stal splatný celý dlh odporkyne, keď ostatné splátky už boli zročné skôr. V čase zročnosti poslednej dohodnutej mesačnej splátky mala odporkyňa voči navrhovateľovi neuhradené záväzky titulom dlžných mesačných splátok vo výške 63,46 eur, pričom sa jednalo o mesačnú splátku splatnú do 15.10.2010, z ktorej suma vo výške 59,70 eur pripadala na uhradenie istiny, suma vo výške 1,92 eur pripadala na uhradenie úroku a suma 1,84 eur pripadala na uhradenie poistného. Po zohľadnení uskutočnených úhrad odporkyne v celkovej výške 571,14 eur, ktoré navrhovateľ použil na úhradu mesačných splátok úveru, navrhovateľ evidoval voči odporkyni neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 66,78 eur. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci si neuplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie odporkyne so splatením mesačných splátok. Poukázal na listinu zo dňa 11.04.2011 označenú ako Odstúpenie od úverovej zmluvy - predžalobná upomienka, z ktorej listiny je zrejmé, že navrhovateľ oznámil odporkyni, že splatnosť úveru nastala v celom rozsahu dňa 15.10.2010 a súčasne ju vyzval, aby uhradila dlžnú čiastku 66,78 eur. Poukázal na podanie zo dňa 16.07.2012 označené ako Špecifikácia dlžnej sumy, prílohou ktorého bol aj výpočet RPMN, do ktorého dosadil jednotlivé veličiny predmetného úveru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zaplatenie 66,78 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a bolo určené, že zmluvná podmienka špecifikovaná vo výroku rozsudku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a odporkyni náhrada trov konania nebola priznaná.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto na ich priznanie návrh nepodala ( ).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.