Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-71-2012.pdf
PDF · 73.16 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/71/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Okresný úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 16, Poprad, IČO: 42 077 095, proti povinnému: Q. V.J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. N. T. XXX, v konaní o vymoženie 10,00 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Rychtarčíkom, so sídlom exekútorského úradu v Poprade, 1. mája 223/25, pod č. EX 61/2012 z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Rychtarčíkovi trovy exekúcie vo výške 48,73 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 23.1.2012 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. 1/2010/05108-00002 PR.2010/429-2JJ zo dňa 20.5.2010 vydaný právnym predchodcom oprávneného a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 15.2.2012 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 1.7.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že exekútorský úrad vykonal opakované zisťovanie majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnym výsledkom, Povinný nemá na daňovom úrade evidovaný židaen účet v peňažnom ústave. Nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako osoba v pracovnom pomere, ani ako SZČO, ani ako osoba, za ktorú odvody platí štát. Posledná zmienka o povinnom v evidencii Sociálnej poisťovne je z roku 2011. Zisťovanie vlastníctva nehnuteľností cez kataster portál bolo tiež negatívne. Oprávnený bol o nemajetnosti povinného informovaný a keďže nemá záujem na ďalšom bezvýslednom vynakladaní finančných prostriedkov, zastavenie predmetnej exekúcie nenamieta. Exekútor vo svojom podaní vyhlásil, že si uplatňuje náhradu trov exekučného konania.
Na výzvu súdu na zaujatie procesného stanoviska oprávnený súdu oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. V tomto konkrétnom prípade však oprávnený podaním z 13.3.2014 vyslovil so zastavením exekúcie súhlas.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné - spolu vo výške 8,90 eur (3 x 1,00 eur, 5 x 0,40 eur, 3 x 1,30 eur), ktoré súd exekútorovi takto uplatnené priznal.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 6,64 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 48,73 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. /§ 202 ods. 2 OSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.